Keď bol predstavený projekt Nová Vajnorská na rovnomennej ulici, vyvolalo to príval záujmu. Development od spoločností BTK a OXIO je príkladom mestotvorného domu, ktorý dobre doplnil prostredie, priniesol rozpoznateľnú architektúru a ponúkol perspektívnu ideálneho mestského života. Nie všetko sa však očividne podarilo.
O priestor, kde sa dnes dokončuje Nová Vajnorská, mali súkromní investori záujem už dlhšie. Pôvodne sa tu nachádzal starší dvojpodlažný objekt, ktorý však nebol v súlade s potenciálom pozemku. Išlo o ideálne miesto pre vznik polyfunkčného domu – blízko centra, v kontakte s električkovou traťou, s dostatkom vybavenosti v okolí a atraktívnymi športoviskami. Preto tu vznikli návrhy aj na pomerne vysoký dom, ktorý by presahoval mierku zástavby lokality.
To sa nepozdávalo lokálnej verejnosti a samospráve, preto musel majiteľ - kontroverzný podnikateľ Ladislav Bašternák a jemu blízke firmy – zámer postupne upravovať. Úpravy viedli k otvoreniu cesty pre výstavbu. V roku 2018 bola pôvodná zástavba zasanovaná a vykopaná bola stavebná jama. Následne sa aktivita na pozemku zastavila, v roku 2019 sa však majiteľom stala dvojica vyššie zmienených developerov. Tí projekt redizajnovali a pristúpili k predaju aj výstavbe.
Po architektonickej stránke projekt prevzala renomovaná kancelária Compass, personálne prepojená s jedným z developerov (majiteľ OXIO je bratom vedúceho partnera v Compasse). Skúsení autori pripravili príťažlivý koncept mestského domu s rozpoznateľnou fasádou, aktívnym parterom, zeleným vnútroblokom a bytmi so slušným štandardom. Predaj bol extrémne úspešný – dopyt niekoľkonásobne prevýšil ponuku.
Výstavba začala na konci roka 2020 a postupovala rýchlo. K rýchlemu tempu dopomohlo využitie technológie z filigránových železobetónových panelov, teda prefabrikátov. Dodávateľ stavby (tiež BTK) tak bol schopný pridávať jedno podlažie za druhým. Štádium hrubej stavby dom dosiahol na konci jari 2022, kedy už zároveň prebiehala aj inštalácia fasády z keramického obkladu. Finálne práce prebiehajú v týchto dňoch a týždňoch, najmä na prízemí a na najvyššom podlaží.
Na Vajnorskej pribudlo 114 bytov a apartmánov v šesťpodlažnom dome v tvare písmena L. Budova tak kopíruje hranu bloku. Parter je mierne zasunutý, najvyššie podlažie je taktiež ustúpené. Parkovanie je umiestnené v trojici podzemných podlaží, nachádzať by sa tu malo 157 parkovacích miest. Jedno z parkovacích podlaží bolo pôvodne navrhované na prízemí, to by však nebolo možné vytvoriť komerčné prevádzky, komunikujúce s ulicou.
Úplné dokončenie projektu možno očakávať v priebehu najbližších mesiacov. Developeri byty vypredali tak rýchlo, že sa ani nenamáhali zriadiť mu komplexnejšiu stránku. Z pohľadu na stavbu však možno usudzovať, že rezidenti sa budú sťahovať azda už v priebehu leta.
Nová Vajnorská je po mnohých stránkach vydarený projekt, čo možno povedať už teraz. Do prostredia zapadne výborne, keďže ideálne dotvorí mestské prostredie Vajnorskej ulice. Ešte lepšie bude pôsobiť o niekoľko rokov, kedy sa očakáva komplexná revitalizácia ulice od fasády k fasáde v súvislosti s modernizáciou Vajnorskej radiály. Dom bude vtedy tvoriť hranu skutočnej mestskej triedy.
Práve vo vzťahu k verejnému priestoru a architektúre sa však ukazujú aj určité nedostatky. Jedným z nich je absencia úplne bezbariérového prístupu do prevádzok v parteri – vstupy sú mierne vyvýšené. Pre zdravého chodca to nie je žiaden problém, pre ľudí so sťaženými možnosťami pohybu však teoreticky áno. Investor navyše priestor pred prevádzkami vydláždil dlažbou Premac Klasiko, ktorá nie je v súlade so manuálom verejných priestorov.
Verejnosť sa pozastavila taktiež nad zvláštnym riešením – balkónmi medzi Novou Vajnorskou a susedným domom na Vajnorskej 28. Bytovka bola do priestoru stavby obrátená štítovou stenou, v jej strede sa však nachádzajú drobné okná. Aj to, spoločne s povinnými odstupmi, pravdepodobne stavebníkovi zabránilo v „nalepení“ objektu priamo na stenu. Výsledok, kedy majú obyvatelia Novej Vajnorskej drobné balkóniky orientované do úzkeho tmavého priestoru medzi budovami, je do istej miery kuriózny.
Za tieto nedostatky nemusí byť (azda s výnimkou typu dlažby) priamo zodpovedný súčasný developer. Ide o výsledok noriem, lokálnych vzťahov a nastavenia predošlého projektu, ktorý pracoval inak s prízemím aj vnútroblokom (súčasní investori naznačujú, že tu vôbec nemusel vzniknúť zelený priestor pre rezidentov). Preto museli architekti voliť mnohé kompromisy, ktoré by v ideálnom prípade nemuseli dodržovať.
V každom prípade, urbanistický aj architektonický štandard Novej Vajnorskej ostáva veľmi vysoký. Ukazuje ideálny spôsob, akým by sa malo mesto rozvíjať: vo forme kompaktnej zástavby s ľudskou mierkou, s aktívnymi prízemím, jasným oddelením medzi verejným (ulicou) a poloverejným (zelený vnútroblok) priestorom, s atraktívnou, no nie príliš nabubralou architektúrou a bývaním v dosahu služieb aj verejnej dopravy. Nanešťastie, miesta na vznik takýchto developmentov nie je až tak veľa.
Kvalita projektu bola v tomto prípade do veľkej miery determinovaná už existujúcou urbanistickou štruktúrou – teda staršou blokovou zástavbou, aká sa dnes už vo veľkom rozsahu stavať nedá. Ak ale chceme dobré, pekné a funkčné mestá, treba nájsť nástroje na návrat tradičných urbanistických postupov. Sídliskami sa Bratislava lepšou nestane.
Fotografie z 21.02.2023. Pozrite si priebeh výstavby vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre