Adrian Gubčo 28.10.2020 13:38

Rekonštrukcia Pradiarne 1900 je dokončená, pozrite sa dovnútra

Po dlhých rokoch príprav a náročnej realizácii je konečne dokončená rekonštrukcia najikonickejšej časti vznikajúceho developmentu Zwirn – Pradiarne 1900 a Silocentrály, posledných zvyškov bývalej Cvernovky. Budova je už skolaudovaná, priestory sa pripravujú pre klientov a upravujú sa okolité priestranstvá. Developerom je YIT Slovakia.

Pradiareň 1900 dnes patrí k výnimočným bratislavským pamiatkam – spolu s Cvernovkou na Trnavskej ceste ide v podstate o jediný skutočný zachovaný „priemyselný palác“ v meste. Zámer výstavby cvernovej továrne vznikol v roku 1900, v roku 1905 bol dokončený a spustil prevádzku. Definitívnu podobu získal na začiatku 20-tych rokov 20. storočia, kedy dosiahol plnú výšku a pristavaná bola aj budova Silocentrály.

V najlepších časoch bola Bratislavská cvernová továreň najväčším priemyselným závodom v meste. Postupne boli pristavované ďalšie objekty, stavebný vývoj areálu sa ukončil v 80-tych rokoch. Po zmene režimov nastal útlm a nakoniec aj úplné pozastavenie výroby. Rozsiahle nevyužívané územie v blízkosti uvažovaného nového centra mesta sa stalo predmetom záujmu realitných investorov, priestory Pradiarne však ešte predtým, ako sa rozbehli konkrétne zámery, obsadili umelci a podnikatelia z kreatívnych odvetví. Aktivita kreatívcov dodala územiu novú energiu aj atraktivitu.

V roku 2015 sa majiteľom priemyselného areálu stala spoločnosť YIT Slovakia, ktorá usporiadala medzinárodnú (česko-slovenskú) architektonicko-urbanistickú súťaž. Jednou z podmienok bolo plné zachovanie Pradiarne (ide, koniec-koncov, o NKP), a eventuálne zachovanie Silocentrály (ktorá pamiatkou nie je). Víťazný tím, kancelária Compass, túto budovu v návrhu ponechala a urobila z industriálnych objektov symbol novej mestskej zástavby, ktorá tu má v najbližších rokoch vzniknúť.

Po vyhlásení výsledkov súťaže sa spustil náročný proces projektovej prípravy komplexnej rekonštrukcie Pradiarne, ktorá bola narušená postupnými nánosmi v priebehu desaťročí. Umelci sa museli z budovy vysťahovať (čo je škoda, na druhej strane však vzniklo výnimočné centrum Nová Cvernovka), kým developer Pradiareň očistil od nepôvodných objektov. Následne, po dôsledných pamiatkových prieskumoch, vznikol projekt rekonštrukcie, za ktorým stojí skúsená kancelária Bouda Masár Architekti.

V rámci obnovy prešli obe budovy, Pradiareň i Silocentrála, komplexnou transformáciou. YIT tu naplánovalo vznik kancelárií a prenajímateľných obchodných priestorov, čo si vyžadovalo náročné architektonické aj technické riešenia a úpravy. Na druhej strane, svetlá výška jednotlivých podlaží alebo spôsob konštrukcie, ktorý musel v minulosti umožniť umiestnenie ťažkých strojov, otvorila priestor pre vloženie mezanínov. V komplexe tak vzniklo 11.760 metrov štvorcových kancelárií a 3.110 metrov štvorcových určených pre retail.

Tieto priestory sú už čiastočne naplnené, developer potvrdil mená niekoľkých nájomníkov – sídliť tu bude zároveň aj samotné YIT. „Medzi potvrdených nájomcov patrí spoločnosť Medusa, ktorá v Pradiarni bude mať svoju centrálu, ako aj novú reštauráciu s terasou na budúcom námestí,“ špecifikuje Peter Dovala, riaditeľ developerských projektov. „V Pradiarni bude aj naše nové sídlo, showroom a klientske centrum pre YIT Slovakia. To bude slúžiť všetkým našim klientom pri záujme o naše projekty, výbere štandardu či schvaľovaní klientskych zmien.“

Niektoré priestory sa budú otvárať skutočne už v najbližších týždňoch, čo potvrdzuje aj Peter Dovala. „Severnú časť námestia plánujeme dokončiť začiatkom decembra, kedy sa do Pradiarne nasťahuje prvý nájomca. Zvyšná, väčšia časť námestia smerom k Páričkovej ulici, bude dokončená v druhej polovici budúceho roka. V roku 2021 sa do Pradiarne nasťahujú aj zvyšní nájomcovia.“ Námestie bude vydláždené kamennou dlažbou, pred vstupmi budú zelené ostrovy, slúžiace ako akési exteriérové kancelárie.

Vstupné lobby

Keďže je Pradiareň 1900 už takmer kompletne dokončená, vrátane spoločných priestorov (lobby, obchodná pasáž, výťahy či strešná terasa), možno bezpečne konštatovať, že vznikol v kontexte Bratislavy unikátny kancelársky komplex. Skutočne len málo administratívnych projektov v meste disponuje takým geniom loci ako Pradiareň, ktorá našťastie ani trochu nepripomína niektoré banálne bratislavské kancelárske budovy, ktoré by sa mohli nachádzať v akomkoľvek meste v Európe. Napriek všetkému sa podarilo dobre zladiť pôvodné hodnoty s novou funkciou.

Vysoká úroveň rekonštrukcie je do veľkej miery daná kvalitou a skúsenosťou architektov, ktorí sa na obnove podieľali. Bouda Masár Architekti sa považujú za expertov na pamiatkovú obnovu a stoja za mnohými významnými realizáciami (napríklad rekonštrukciou Bratislavského hradu alebo Gorkého 4). Časť interiérov zase budú realizovať AT_26 architekti, špecialisti na atraktívne a moderné interiéry, kým vstupné priestory a výťahové lobby navrhli Chybik + Kristof Architects, mimoriadne kvalitný česko-slovenský ateliér.

Napriek tomu ešte budova (budovy) nebudú v čase dokončenia úplne naplnené, čo sa týka kancelárií a asi aj retailu. Jednou z príčin je podľa YIT aktuálna pandémia. „Aj keď dopyty o prenájom ešte skôr narastajú, vplyv je skôr v rozsahu požiadaviek nájomnej plochy pre firmy, ktoré uvažujú o cca 20 - 30 % menších priestoroch ako pôvodne. Vedia si predstaviť fungovanie home office a efektívnejšie využitie nájomnej plochy,“ vysvetľuje Peter Dovala.

Zmeny správania ovplyvňujú trh aj dizajn pracovných priestorov. „Mnohé firmy zvažujú alebo minimálne odkladajú svoje plánované sťahovania a prehodnocujú spôsob každodennej práce, počtu pevných pracovných miest, ale aj samotný prístup k zaužívaným formám svojho fungovania... S vidinou toho, že v dohľadnej dobe sa situácia pravdepodobne nezmení, firmy hľadajú dlhodobé riešenia, ktoré ich lepšie pripravia na plnohodnotnú prácu z prostredia home office, a tiež adresujú rôzne obmedzenia, ktoré takýto spôsob práce so sebou prináša (najmä zníženú kolaboráciu a výmenu skúseností, ale aj výzvy spojené s budovaním jednotnej firemnej kultúry).“

Na druhej strane, developer zdôrazňuje, že existujú typy profesií, ktoré si vyžadujú priamy medziľudský kontakt. Kancelárske nehnuteľnosti tak, slovami Petra Dovalu, „nevyhynú“. Namiesto toho sa budú musieť prispôsobiť novým požiadavkám klientov, pričom príkladom je redukcia open-spaceov. „To jednoznačne zvýši plošné nároky mnohých firiem a vyrovná možné úspory, pochádzajúce z väčšej flexibility ich zamestnancov,“ zhŕňa Peter Dovala.

Pozícia Pradiarne 1900 je v tomto výhodná, keďže jej konštrukcia poskytuje veľmi široké možnosti úprav priestorov a fit-outov. Za to však môže vďačiť najmä veľkorysosti pôvodných staviteľov budovy, ktorí navrhli továreň, ktorá bol zároveň reprezentatívnym symbolom podniku. Dnes sa z nej stáva jedna z najzaujímavejších aktuálne obnovených pamiatok v Bratislave.

Podľa developera najexkluzívnejší kancelársky priestor v projekte sa nachádza v Silocentrále

Vyznenie Pradiarne 1900 a priľahlej Silocentrály sa umocní v najbližších rokoch, kedy nielen ožije retail v komplexe komunikujúci s okolím – do námestia napríklad bude otvorená nielen reštaurácia od Medusy, ale aj kaviareň na prvom podlaží Silocentrály – ale sa aj dobuduje nové námestie a jednotlivé bloky Zwirnu, ktoré majú industriálnu pamiatku premeniť na srdce príťažlivej štvrte. Po mimoriadne dlhom povoľovaní sa výstavba prvej etapy Zwirnu rozbehla v uplynulých týždňoch.

Na pozemku medzi podzemnou garážou Pradiarne 1900 a Košickou ulicou sa tak realizuje prvý blok tvorený trojicou sekcií s maximálne ôsmimi nadzemnými podlažiami. Vzniknúť by tu malo 268 bytov a apartmánov, občianska vybavenosť v parteri a 490 parkovacích miest. Parking bude prístupný prostredníctvom podzemného kruhového objazdu, druhého svojho druhu v Bratislave.

Byty budú vysokého štandardu, čomu zodpovedajú aj vysoké ceny, patriace k najvyšším v Bratislave. Investor tým svojho času prekvapil, keďže v minulosti avizoval, že byty v Zwirne budú relatívne dostupné a tento projekt nepôjde cestou iných developmentov v downtowne. To sa odrazilo na enormnom záujme potenciálnych kupujúcich, ktorých bolo podľa developera niekoľko tisíc – omnoho viac, ako je celkový počet plánovaných bytov a apartmánov, teda približne 800.

Ak sa ale skutočne podarí všetky byty vypredať a veľká väčšina bytov bude obsadená reálne bývajúcimi rezidentmi, na druhej strane z Zwirnu vznikne aktívna a živá zóna, ktorá nadviaže na postupne ožívajúce Dulovo námestie aj Stanicu Nivy, ktorá bude po dokončení na jeseň 2021 nepochybne mimoriadne rušným miestom. Atraktívnejší charakter získa aj priľahlá časť Košickej ulice, popri ktorej vznikne nová segregovaná cyklotrasa a výhľadovo aj električková trať. Ďalšia cykloinfraštruktúra má vzniknúť na Páričkovej, kde YIT pravdepodobne zrealizuje obojsmernú segregovanú cyklotrasu na severnej strane ulice takmer až po Stanicu Nivy.

Prvá etapa Zwirnu by mala byť dokončená v roku 2023, nasledovaná bude treťou (2024) a druhou (2025). Ich vznikom sa prepojí kompaktná štruktúra štvrtí Nivy a 500 bytov s rozvíjajúcim sa novým centrom mesta, vzniknú nové priečne prepojenia územím a pomerne veľkorysé verejné priestranstvá. V doteraz nevyužívanom území vzniknú nové funkcie, pribudne občianska vybavenosť a pracoviská. To všetko bude „korunované“ zrekonštruovanou pamiatkou Pradiarne 1900 a susednej Silocentrály, ktoré sú novým „landmarkom“ lokality.

Postupne tak vzniká nový príťažlivý kus mesta. Aktuálne dokončenie Pradiarne 1900 je v tomto kontexte zásadným krokom. Zároveň ide jedno z najväčších pozitív postupnej premeny bývalej hlavnej priemyselnej štvrte Bratislavy, kde vzniká nové centrum metropoly. Tento proces je spojený s mnohými stratami, čo sa týka industriálnej architektúry. To najvzácnejšie tu však našťastie ostalo a bude ojedinelým, no pritom dôležitým odkazom na túto časť bratislavskej histórie.

Fotografie z 20.10.2020. Pozrite si rekonštrukciu Pradiarne 1900 vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.