Adrian Gubčo 20.09.2023 16:52

Prvá výšková budova ochránená. Dom Manderla je oficiálne národnou kultúrnou pamiatkou

Jedna z ikonických stavieb centra Bratislavy sa definitívne stala pamiatkou. Polyfunkčný dom Manderla, niekedy označovaný za prvý mrakodrap v meste, sa tým zaradil medzi najvzácnejšie budovy v metropole. Zároveň tým získal ochranu, čo bude nielen predpokladom k zachovaniu budovy, ale aj citlivým rekonštrukciám.

Zdroj: Pravda, Nino Belovič / YIM.BA

Informácia o tom, že by dom Manderla (ľudovo Manderlák) mohol byť zaradené medzi pamiatky, sa objavila ešte na začiatku leta. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) vtedy začal správne konanie k vyhláseniu budovy za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Dnes je toto konanie ukončené a rozhodnutie právoplatné – budova je od 4. septembra oficiálne pamiatkou.

Podľa PÚ SR ide o ikonickú stavbu moderny na území Bratislavy. Bytový a obchodný dom bol vybudovaný medzi rokmi 1934 – 1935 podľa projektu architektov Christiana Ludwiga, Emericha Spitzera a Augustína Danielisa z rokov 1933 – 1934 a spája v sebe bytovú a obchodnú funkciu. Stal sa prvou výškovou stavbou v Bratislave a na Slovensku.

Ako pripomína Radomír Sabol z PÚ SR, objekt je vzácny aj z konštrukčného hľadiska. „Odvážne koncipovaný železobetónový skelet tohto funkcionalistického objektu realizovala firma Pittel & Brausewetter, priekopníčka stavebných konštrukcií tohto typu v strednej Európe. Motív farebne odlíšených priebežných pilastrov na fasádach a komponovanie okien do zvislých pásov zdôrazňujú vertikalitu tejto výškovej stavby,“ vysvetľuje.

Vzácne prvky sa dajú nájsť aj vo vnútri budovy. „Hodnotné funkcionalistické dizajnové detaily sa nachádzajú aj v interiéri objektu – predovšetkým vo veľkoryso komponovanom ústrednom schodisku a priľahlých priestoroch,“ popisuje pamiatkar. Dodnes sa zachovali, rovnako ako kľúčová funkcia objektu, teda bývanie. Svojho času išlo o mimoriadne komfortné byty s moderným vybavením.

Vybudovanie polyfunkčného domu Manderla bolo investičnou akciou úspešného obchodníka s mäsom Rudolfa Manderlu a právnika Dr. Artura Wollnera. V otvorenom parteri vrátane pasáže našiel svoje miesto rad obchodných prevádzok, vrátane veľkej predajne mäsa a mäsových výrobkov firmy R. Manderlu. Udržala sa tu až do 90-tych rokov 20. storočia.

Veľký význam mala aj miestna kaviareň. „Na prvom poschodí, otvorenom rozmernými oknami, bola umiestnená legendárna kaviareň Grand, v ktorej sa stretávala bratislavská bohéma (spisovatelia, výtvarníci a herci). Dom sa tak stal jedným z neformálnych bratislavských kultúrnych centier,“ uvádza Sabol. Majiteľmi kaviarne boli istú dobu aj rodičia legendárneho herca Milana Lasicu.

R. Sabol dodáva, že výškový objekt je od svojho vzniku až dodnes jednou z najcharakteristickejších pohľadových dominánt centra mesta ako doklad podnikateľských, architektonických a staviteľských ambícií Bratislavy v medzivojnovom období.

Manderla v čase vzniku. Zdroj: Bratislava na starých fotografiách a obrazoch

Pre budúcnosť Manderláku je to vynikajúca správa, rovnako ako pre modernú architektúru na Slovensku. Týmto sa absolútne vylúčilo riziko zániku budovy, hoci jeho pravdepodobnosť bola už beztak nízka. Možno ešte pozitívnejšia správa je, že zásahy do objektu – v prípade rekonštrukcie alebo akýchkoľvek úprav – budú musieť byť konzultované s pamiatkarmi a odborníkmi, aby nebol narušený ráz budovy.

Keďže stav fasády už nie je najlepší, skôr či neskôr dôjde na obnovu Manderly. Tá bude musieť rešpektovať pôvodný puristický vzhľad, farebné aj materiálové riešenie a v ideálnom prípade by mohla byť doplnená aj o návrat veľkých nápisov Manderla na vrchole veže. V prípade parteru by bola vhodná jeho rekonštrukcia a návrat zmysluplnej prevádzky do priestoru, kde bola kedysi kaviareň.

Prípadná rekonštrukcia vynikajúco nadviaže na existujúce a pripravované projekty v okolí. V realizácii už je obnova Obchodného domu Dunaj, vrátane funkcionalistického pokladu v podobe Obchodného domu Bohuslav Brouk. Vzorovou rekonštrukciou prešla budova bývalej Mestskej sporiteľne, lepšie pôsobí aj funkcionalistický nárožný dom na hrane Dunajskej a Námestia SNP, ktorý ako jediný prežil deštrukciu zástavby medzi Námestím SNP a Kamenným námestím. Na obnovu čaká susedný historický dom na Laurinskej 19. 

Stav územia navyše dramaticky zmení uvažovaná revitalizácia verejného priestoru v území. Hlavné mesto nedávno ohlásilo, že stavebné práce by sa mohli spustiť v roku 2025. Po ich dokončení budú mať okolité námestia podobu atraktívnych priestranstiev s kvalitnou dlažbou, mobiliárom, zeleňou a preferenciou peších, cyklistov a verejnej dopravy.

V blízkosti Manderláku sa aktuálne rozhoduje ešte o jednej pamiatke – komplexe Prioru a hotela Kyjev. Výrazné dielo neskorej moderny od Ivana Matušíka sa výrazne spolupodieľa na formovaní obrazu centra Bratislavy a vyniká viacerými výnimočnými detailami a vysokou materiálovou úrovňou. Majiteľom hotela ani Prioru sa rozhodnutie nepozdáva, preto sa voči rozhodnutiu vedie odvolacie konanie.

Prehodnotenie rozhodnutia by bolo obrovským sklamaním. Pokiaľ sa ale z Prioru a hotela skutočne stane NKP, pôjde o definitívne víťazstvo po rokoch snáh odborníkov a milovníkov tohto typu architektúry. V Bratislave bude možné povedať, že až na výnimky sa podarilo zachovať významné a hodnotné diela povojnovej architektúry.

Druhou stranou mince bude obnova týchto objektov. Všetko ale nasvedčuje tomu, že by sa Námestie SNP a jeho okolie mohlo stať omnoho príťažlivejšou časťou metropoly, kde sa postupne otvárajú nové kultúrne zariadenia a podniky. Do istej miery to bude aj osud Prioru, kde sa už niekoľko takýchto podnikov otvorilo a ďalšie sa pripravujú. Ak sa úspešne etablujú – pričom sa zdá, že sa to darí – môžu nalákať ďalších prevádzkovateľov s vlastnými konceptami.

Práve dnes sa tvoria dôležité rozhodnutia, ktoré budú formovať dlhodobý obraz centra metropoly. To bude tvorené nielen historickou architektúrou, ale aj výraznými medzivojnovými budovami, verejnými priestormi a aktívnym kultúrnym životom. Neprispeje to len k zmene imidžu jednej lokality – posunie sa celá Bratislava.

(PÚ SR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.