Obchodný a bytový dom Manderla je niekedy označovaný za prvý „mrakodrap“ v Bratislave. Budova, ktorá v čase svojho vzniku šokovala výškou, bola symbolom rozvoja a progresívnej orientácie mesta v medzivojnovom období. Jej architektonické hodnoty budú teraz lepšie chránené, budova je totiž v konaní za národnú kultúrnu pamiatku.
Námestie SNP bolo už pred prvou svetovou vojnou dôležitým miestom na mape Bratislavy. Išlo o akési komerčné jadro mesta, bol tu významný trh, čo bolo navyše podporené vznikom krytej tržnice – dnešnej Starej tržnice. Po architektonickej stránke však bolo problematické – nemalo jasnú reguláciu, nachádzala sa tu heterogénna zástavba budov rozličnej kvality a stále pripomínalo skôr zvyškový priestor pred bývalými mestskými hradbami.
Vznik Československa ale priniesol zásadnú zmenu. Z Trhového námestia sa stalo Námestie republiky a čoskoro tu začali vznikať významné budovy veľkomestského charakteru. Sídla si v tejto lokalite budovali banky, neskôr prichádzali aj obchodníci. V čoraz intenzívnejšej miere investori využívali služby moderných architektov, ktorí tu realizovali odvážne funkcionalistické projekty. Námestie SNP bolo označované ako „salón republiky“.
Jedným z najprogresívnejších podnikateľov bol mäsiar Rudolf Manderla, dedič mäsiarskeho rodu s dlhou tradíciou. V 30-tych rokoch navštívil Chicago, ktoré ho ohromilo výstavbou mrakodrapov aj moderných jatiek, ktorými bolo známe. Keď sa vrátil do Bratislavy, chcel niečo z toho preniesť aj sem.
Stavať sa rozhodol na veľmi exponovanej ploche v podobe starších domov, ktoré vystupovali zo zástavby smerom do priestoru námestia. Kreatívnym spôsobom (kedy prevážil názor mestského zastupiteľstva pred odbornou regulačnou komisiou) vybojoval povolenia pre umiestnenie objektu, ktorý v tom čase nemal v Bratislave obdobu – dvanásťpodlažného vežiaku s výškou 45 metrov. Išlo o najvyššiu obytnú budovu v Československu.
Architektúru projektu spracovali významní medzivojnoví architekti Christian Ludwig, Emerich Spitzer a Augustín Danielis. Prvá koncepcia vznikla už v roku 1933, pričom veža ešte mala čiastočne odlišnú podobu – pôvodne napríklad nemala mať podporné stĺpy a obložená mala byť keramickým obkladom. Neskôr sa vysunutie budovy nad ulicu preriešilo stĺpmi, fasáda mala byť tehlová a okná usporiadané do pásov. Napokon sa ale architekti rozhodli pre puristickú verziu, ktorou je dom charakteristický dodnes. Zrealizovaný bol v rokoch 1934-1935.
Rudolf Manderla si na prízemí zriadil veľké a v tom čase mimoriadne moderné mäsiarstvo. Na druhom podlaží zas vznikla Grand Café, legendárne miesto stretávania sa bratislavskej intelektuálnej elity. Nad vyšších podlažiach vzniklo 64 dvoj- a trojizbových bytov, ktoré boli na svoju dobu mimoriadne luxusné a dobre vybavené.
Projekt vyvolal mnoho reakcií, od nadšených – predovšetkým od viacerých progresívnych čechoslovakistických intelektuálov – až po odmietavé. Za Slovenského štátu označili vežu, ľudovo nazývanú Manderlák, za „poopičenú Ameriku“ (čo nie je nepodobné niektorým sťažnostiam na súčasné bratislavské výškové budovy). Napriek tomu sa stala pevnou súčasťou Bratislavy, hoci do 21. storočia vstúpila v zhoršenom stave.
Na Manderle je vidno nedostatok investícií aj nízku súčasnú úroveň prostredia. Bohémsku kaviareň nahradilo kasíno, dlho fungujúce mäsiarstvo gastronomická prevádzka (hoci veľmi obľúbená). Fasáda budovy je znečistená z emisií z rušnej dopravy, ktorá tadiaľto donedávna prechádzala. Jedinečná budova potrebuje obnovu.
Všetko nasvedčuje tomu, že prípadná rekonštrukcia bude na vysokej úrovni s prihliadnutím na architektonické hodnoty stavby. Inak to ani nemôže byť, keďže budova vstúpila do konania za vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Informoval o tom Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý začal správne konanie v tejto veci. Dom polyfunkčný, zvaný Manderla, tak čoskoro môže dostať najvyšší stupeň ochrany, aký je na Slovensku k dispozícii.
V praxi to má niekoľko dôsledkov. Už počas konania požíva budova ochranu, ako keby pamiatkou bola. Absolútne vylúčené je búranie, ale aj také zásahy do objektu, ktoré by neboli schválené pamiatkarmi. To bude platiť aj v budúcnosti. Pri akejkoľvek obnove sa bude prísne dbať na zachovanie hodnôt a nová podoba domu musí rešpektovať originálne vzory.
Z pohľadu obyvateľov či investora, ktorý by chcel takúto rekonštrukciu zrealizovať, to môže byť komplikácia. Na druhej strane, Manderla je tak jedinečná, že iný postup by bol absolútne nevhodný. Veža si zaslúži, aby sa jej vrátil pôvodný čistý puristický vzhľad, doplnený o typografiu, nadväzujúcu na stav v čase dokončenia. Týka sa to nápisov na fasáde, ale aj označenia, umiestneného na vrchole veže. Nápisy Manderla vtedy tvorili akúsi čerešničku nad touto dominantou mesta – čoho si bol investor určite veľmi dobre vedomý.
Dnes nie je známe, či sa v blízkej dobe pripravuje obnova domu. Ak sa ale realizovať bude, Bratislave by sa mohla prinavrátiť jedinečná realizácia, ktorá je už takmer storočie symbolom veľkomestských ambícií mesta.
Po vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku sa Manderla zaradí k podobne chráneným vzácnym budovám v blízkosti, ktoré ho obklopujú. Časť z nich je vzorne zrekonštruovaná a atraktívnym spôsobom prezentuje kvality medzivojnových architektov. K najlepším príkladom patrí budova bývalej Mestskej sporiteľne na nároží Námestia SNP a Štúrovej, ktorá je historikmi architektúry označovaná za jedno z najhodnotnejších diel funkcionalizmu na Slovensku.
Mimoriadnou hodnotou disponujú aj iné budovy. Jeden z najvýznamnejších architektov v dejinách Slovenska, Emil Belluš, tu navrhol veľkomestsky pôsobiace Družstevné domy a na začiatku Štúrovej budovu Generálnej prokuratúry SR (predným Československej banky). Vladimír Karfík stál za projektom Obchodného domu Veľký Baťa, ktorý bol v čase výstavby predmetom ostrých polemík medzi konzervatívcami a progresívcami. Tieto objekty sú už dnes chránené.
Čoskoro by sa k nim mohli pridať veľké realizácie z povojnového obdobia. K takým patrí predovšetkým mohutný komplex Obchodného domu Prior a hotela Kyjev. Vrcholné dielo slávneho architekta Ivana Matušíka, obložené spišským travertínom, je dnes stavebnou dominantou spodnej časti Námestia SNP a Kamenného námestia. Napriek tomu mu hrozí (alebo hrozil) zánik. Podľa posledných informácií je ale v konaní za národnú kultúrnu pamiatku taktiež.
Napokon je tu ešte Obchodný dom Dunaj, ktorého súčasťou je aj významné dielo medzivojnovej architektúry Obchodný dom Bohuslav Brouk (alebo Brouk a Babka). Pod staršou časťou je podpísaný taktiež Christian Ludwig, novšiu navrhli Peter Minarovič a Ján Miloslav Bahna. Po aktuálnej obnove v réžii developera CTP sa majú objekty premeniť na polyfunkčný komplex s obchodmi, kanceláriami aj bývaním.
Významným moderným stavbám v tejto časti mesta tak svitá na lepšie časy. Námestie SNP bolo kedysi mienené ako úplné centrum mesta. Dnes túto funkciu postupne preberá bratislavský downtown, námestie si však zachováva príťažlivosť ako jadro kultúrneho a spoločenského života. Mesto sa ho usiluje podporiť vo forme pripravovanej komplexnej rekonštrukcie.
Práve zo stavu verejného priestoru sa po (predpokladanom) vyhlásení zostávajúcich budov za pamiatky stal najväčší nevyriešený problém tejto časti Bratislavy. Magistrát dosiahol v priebehu včerajška určitý pokrok – „vďaka“ odmietnutiu výstavby planetária a mediatéky na nábreží Dunaja získal prostriedky a partnera pre zhotovenie projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu námestia. Kedy sa ale táto stane realitou, ostáva nezodpovedané.
Fotografie z 27.6.2023. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre