Adrian Gubčo 07.04.2021 15:20

Nová podoba Námestia SNP a Kamenného námestia je konečne odhalená

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Hlavné mesto po dlhom čakaní dnes konečne vyhlásilo výsledky súťažného dialógu na riešenie podoby Námestia SNP a Kamenného námestia. Dvojica centrálnych verejných priestranstiev je napriek svojej polohe mimoriadne zanedbaná, po jednej z najväčších súťaží v posledných rokoch by sa však mali zásadne zmeniť. Výsledky sa sľubovali už minulý rok v lete, z rozličných dôvodov však bolo ich zverejnenie posúvané.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Význam pôvodne predmestského, resp. predhradobného územia sa začal zvyšovať spolu s rastom Bratislavy v 19. storočí, kedy tu sídlili trhy – chlebový, hydinový či obilný. Trhovú funkciu malo aj Kamenné námestie. Po vzniku Československa sa však situácia zmenila – Námestie SNP sa premenovalo na Námestie republiky a podľa vízií vtedajších plánovačov sa malo stať novým centrom slovenskej metropoly. Tomu zodpovedala aj nová výstavba, ktorá sa tu realizovala v 20-tych a najmä v 30-tych rokoch 20. storočia. Pribudli tu funkcionalistické bankové domy, obchodno-bytové súbory aj prvý bratislavský „mrakodrap“.

Povojnový vývoj pokračoval v obdobnom duchu. Námestie republiky, po vojne najprv Stalinovo a potom Námestie SNP, bolo už viacmenej dotvorené, np Kamenné námestie bolo vytypované pre umiestnenie spoločensko-obchodného centra mesta. Malo ísť o „city“ pre vtedy štvrťmiliónovú Bratislavu, čomu musela zodpovedať aj jeho podoba. Pôvodná, zväčša nízka zástavba bola do veľkej miery asanovaná a nahradená bola komplexom obchodného domu Prior a hotelu Kyjev. V danej dobe išlo o inovatívne riešenie, inšpirované projektami zo západnej Európy (alebo severnej). Vyčistenie územia od pôvodnej zástavby však nebolo kompletné a zachované boli funkcionalistické domy z 30-tych rokov.

V takejto podobe vstúpilo územie do postsocialistického obdobia. Námestie SNP aj Kamenné námestie začali postupne upadať, do veľkej miery aj v dôsledku rozličných neželaných komerčných nánosov – reklamy, prebujneného parkovania alebo rozličných stánkov. Čas od času sa objavovali rozličné vízie, ako priestor prebudovať, pričom sa uvažovalo (a pravdepodobne stále aj uvažuje) nad zánikom Prioru a susedného hotela. Žiaden plán však nezískal konkrétnejšiu podobu. Hoci sa v súčasnosti centrum mesta opäť presúva, Námestie SNP hrá nezastupiteľnú úlohu ako miesto demonštrácií, stretnutí a uzlový bod celej Bratislavy.

Situácia sa začala meniť v 10-tych rokoch 21. storočia v súvislosti s oživením Starej tržnice. Jej aktivácia ukázala, že potenciál územia je veľký a môže sa zvýšiť, pokiaľ by tomu zodpovedala aj úroveň verejného priestoru. V roku 2016 sa začala rozvíjať iniciatíva Živé námestie, v rámci ktorej sa spojilo viacero bratislavských odborníkov na verejný priestor, aktivistov, expertov, ako aj Hlavné mesto SR Bratislava, a začali pracovať na tvorbe novej vízie pre celé územie. Výstup mal byť dvojakého charakteru – jednak vytvorenie série návrhov tzv. quick wins, série drobných intervencií, ktoré by zvýšili pobytový potenciál námestia, ale aj vytvorenie dátovej základne, ktorá mala byť využitá v rámci medzinárodnej architektonickej súťaže.

Šanca pre jej vyhlásenie prišla v roku 2019. Hlavné mesto vtedy založilo Metropolitný inštitút Bratislavy, odbornú organizáciu, ktorej úlohou je, okrem iného, aj organizácia súťaží. Zamestnanci inštitútu tak mohli využiť množstvo podkladov a začať s väčšími zásahmi. Navyše, vznik „Živého námestia“ bola navyše vysokou politickou prioritou vedenia mesta. V praxi sa to ukázalo na niektorých viditeľných krokoch, napríklad na zrušení parkovania na jednej strane Klobučníckej ulice, vyčistení časti Treskoňovej od áut, ale vďaka spolupráci s partnermi aj zániku veľkého „pipi-grilu“ na Kamennom námestí. Najdôležitejším krokom však bolo vyhlásenie súťaže.

Tá mala inovatívny charakter tzv. súťažného dialógu, kde komisia v prvom kole vybrala štyri najspôsobilejšie tímy, ktorej boli bližšie predstavené problémy a témy verejného priestoru. Následne architekti predstavili svoje koncepcie, ktoré prešli oponentúrou zo strany komisie aj lokálnych aktérov. Po nej následne predstavia finálne vízie, ktoré budú vyhodnotené. Posledným kolom je však návrh cenových ponúk, na základe ktorej bude vybraný definitívny víťaz.

Súťažný dialóg bol po určitých odkladoch spustený na konci roka 2019, vyhodnotený mal byť v lete 2020. Na termínoch sa však podpísala pandémia a ďalšie okolnosti. Známe sú aspoň tímy, ktoré postúpili do záverečných kôl: ide o nemecké kancelárie Atelier Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s BPR Dr. Schäpertons Consult a Rehwaldt Landscape Architects, slovinský tím Sadar + Vuga d.o.o. a nakoniec český ateliér Rusina Frei, s.r.o. OMGEVING cvba MINT. Výsledky sa nepodarilo vyhlásiť ani na jeseň.

Až dnes konečne prichádza odpoveď na to, kto premení jeden z najvýznamnejších verejných priestorov v Bratislave a konečne ukončí jeho agóniu.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Víťazom súťažného dialógu sa stala kancelária Atelier Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými poradcami BPR Dr. Schäpertons Consult. Autori viacerých vydarených parkových priestranstiev, napríklad parku Gleisdreieck v Berlíne, sa najlepšie vyrovnali s požiadavkami mesta, ale aj lokálnych aktérov. Projekt prinesie veľké zmeny v doprave, riešení verejných priestranstiev, zvýšení pobytového potenciálu priestoru a zlepšení pripravenosti územia na klimatické zmeny.

Koncept architektov je založený na vytvorení trojice priestorov s odlišnou atmosférou, ktoré však budú spoločne prepojené konzistentným dláždením a urbánnym dizajnom. Autori pochopili zadanie ako spôsob dotvoriť akýsi prstenec okolo historického jadra a obohatiť možnosti pešieho pohybu v jeho okolí, ako aj posilniť vzťahy medzi jadrom a okolitými štvrťami. Námestie SNP má byť akousi zelenou oázou, Námestie Nežnej revolúcie bude stretávacím priestorom, kde sa budú odohrávať spoločenské aktivity, a Kamenné námestie bude „hravým“ priestorom s neformálnym programom.

Mesto pripomína, že priestor bude vďaka vyrovnaniu úrovne jednotlivých častí námestí úplne bezbariérový. Dláždený povrch sa bude odlišovať podľa toho, akej doprave slúži, či ide o chodník, cyklotrasu alebo vozovku, v každom prípade však bude kamenný a bude vychádzať z Manuálu verejných priestorov. Rozšíri sa však aj rozsah zelených plôch o tisíc metrov štvorcových, čo je tretina oproti dnešku. Očakávaná je výsadba veľkých stromov, navrhnutý bol aj špeciálny systém podpovrchovej infiltrácie, aby sa voda zachytila v území. Zeleň v kombinácii s osvetlením má zároveň pomôcť vyniknúť architektúre.

Pri detailnejšom pohľade, na Námestí SNP bude zachovaný zelený charakter okolia pamätníka SNP. Hoci ide o tradičné miesto pre demonštrácie, mesto by chcelo v tomto smere uprednostniť demonštrácie na Námestí slobody, ktoré považuje za vhodnejšie aj z dopravného hľadiska (odstránené budú niektoré záhony s trávou). Zachovaná bude už existujúca zeleň a stromy. Na Námestí Nežnej revolúcie budú vďaka posunu električkovej zastávky vysadené stromy nové a nález Kostola sv. Vavrinca bude naznačený dlažbou. Kaplnka sv. Jakuba bude viditeľná pod presklením a prístupná bude bočným bezbariérových vchodom. Treskoňova bude celá premenená na pešiu zónu, povrch sa bude pravdepodobne meniť aj na Kolárskej ulici.

Najväčšie zmeny sa udejú na spodku Námestia SNP a na Kamennom námestí. Mesto tu chce vybudovať trojpodlažnú podzemnú garáž pre najviac 500 automobilov, ktorá bude celá verejná. Na povrchu vzniknú „mestské kopce“ s mierne vyvýšeným terénom, ktorý umožní vznik rozličných prvkov – javiska, pobytových schodov, ale aj výstupu z podzemných garáží. V „údolí“ by mohol byť umiestnený interaktívny prvok. Z Kamenného námestia by sa malo stať „rušné srdce štvrte“.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Pre mesto budú veľmi citeľné dopravné zmeny. Automobilová doprava bude z veľkej časti vytlačená zo strednej aj spodnej časti Námestia SNP, pričom prístupná bude len pre rezidentov a zásobovanie. Zo Špitálskej bude možné odbočiť na Kolársku, na Dunajskej zas bude umožnený vstup do podzemnej garáže, po ktorej vzniku sa odstránia dočasné parkovacie miesta z povrchu a ostanú tu len miesta pre krátkodobé stánie pred OD Dunaj alebo na Klobučníckej. Dané riešenie má redukovať tranzit, ktorý tvorí údajne až dve tretiny dopravy na Špitálskej.

Čo sa týka verejnej dopravy, okrem zmieňovaného posunu trate a zastávky pred Starou tržnicou (a súvisiaceho napriamenia trate) sa očakáva vznik prestupnej zastávky medzi električkami a trolejbusmi na Špitálskej. Cyklisti zas získajú veľkorysé trasy so šírkou 2,5 metra v každom smere. Najväčším benefitom však bude projekt, samozrejme, pre chodcov.

Realizácia bude prebiehať po etapách, pričom sa pôjde od hornej časti Námestia SNP postupne k spodnej. V prvej fáze sa tak upraví okolie pamätníku SNP, Treskoňova či teoreticky aj priľahlá časť Poštovej. V druhej prejde zmenou Námestie nežnej revolúcie, vrátane električkovej zastávky, ako aj Klobučnícka ulica. Tretia fáza zahŕňa úpravu Špitálskej a Dunajskej ulice a v poslednej štvrte sa vybuduje podzemná garáž. Mesto chce prípravu na realizáciu odštartovať archeologickými prácami už v tomto a budúcom roku, celkové dokončenie očakáva v rokoch 2024 alebo 2025.

Náklady na transformáciu celého územia budú podľa odhadu mesta vo výške 20 miliónov eur, z čoho 6 8 miliónov budú podzemné garáže. Magistrát plánuje projekt financovať za každých okolností, aj keď naň nezíska žiadne granty alebo dary. Ide totiž o vlajkový projekt programu Živé miesta, v rámci ktorého sa má výrazne zvýšiť kvalita verejných priestorov v Bratislave.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Výsledky jednej z najväčších verejných súťaží v nedávnej histórii mesta možno označiť za konzervatívne, nepochybne však kvalitné. Pokiaľ sa podarí návrh zrealizovať – aspoň v prevažnej miere – výsledkom bude rozšírenie atraktívnych priestranstiev jadra mesta, rozvoj mestského života, citeľné zlepšenie podmienok pre verejnú, cyklistickú a pešiu dopravu a odstránenie jednej veľkej hanby, ktorou stav tohto centrálneho verejného priestoru je. Hoci je plánovaný rozpočet vysoký, vízia pôsobí vcelku realisticky. Dopomohla k tomu nepochybne aj intenzívna participácia, resp. konzultácia s lokálnymi partnermi aj bohatosť podkladov.

Samozrejme, ani takto precízne pripravená súťaž nedokáže zodpovedať na všetky otázky. V axonometriách sa nachádzajú „zelené strechy“ na Priore, ktorých realizácia nezávisí od mesta, ale od majiteľa obchodného domu. Primátor Matúš Vallo síce potvrdil, že sa s majiteľmi Prioru aj hotelu Kyjev komunikuje, ale čo sa naozaj v okolí týchto stavieb zmení, závisí na nich. Ak by však premena verejného priestoru bola doplnená o rekonštrukciu (citlivú) a oživenie týchto stavieb, išlo by o neskutočne pozitívnu zmenu.

Ďalšia téma, v materiáloch opatrne naznačená, je budúci development v oblasti. Konkrétne sú menované priestory parkovísk pri Kostole sv. Alžbety a pri hoteli Kyjev. Spomínaná už nie je plocha nad uvažovanou podzemnou garážou, kde by nová budova v zmysle Územného plánu zóny Dunajská mohla vzniknúť tiež. Nemusela by byť negatívom – práve naopak, uzavrela by spodnú časť Námestia SNP tak, ako to bolo aj kedysi, kým Kamenné námestie by opäť získalo svoj intímny charakter. Návrh zo súťaže jej realizáciu do veľkej miery znemožňuje.

Z otázok dopravného charakteru je na diskusiu teoretická možnosť využiť Dunajskú ulicu pre umiestnenie električkovej trate, čo bude jej krížením s vjazdom do garáže skomplikované. Táto trať by mala následne pokračovať do downtownu a viesť po Mlynských nivách. Ide o teoreticky najrýchlejšie spojenie starého a nového centra Bratislavy, preto by nemala byť takáto možnosť vylúčená už dopredu.

Súťažný dialóg v každom prípade ukazuje svoje potenciál pre riešenie zložitých zadaní, kde do problematiky vstupuje veľké množstvo aktérov. V Bratislave by takýmto spôsobom mohlo byť riešených hneď viacero priestorov či projektov. Daný model by sa mohol osvedčiť pre riešení ľavobrežného nábrežia medzi Karloveským ramenom a Euroveou alebo pri uvažovaní o budúcnosti Hlavnej stanice. Dialógu by mala samozrejme predchádzať zodpovedná príprava a zber dát, tak, ako to bolo aj v tomto prípade.

Minimálne v tomto smere je už súťaž úspechom – Bratislava získala vcelku realistický návrh, ktorý sa snáď aj skutočne zrealizuje. 20 miliónov nie je pri rozložení na viac rokov až tak veľa a mesto má skutočne investičný dlh, čo sa týka verejného priestoru. Premena Námestia SNP a Kamenného námestia by zmenila vnímanie centra a nepochybne prispela k jeho oživeniu. Názov Živé námestie by na rozdiel od marketingových hesiel, týkajúcich sa rozličných projektov malého významu, mohol stať naozaj skutočnosťou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.