Adrian Gubčo 24.06.2020 08:50

Kúpele Grössling sa zmenia. Ako vyzerajú dnes?

Jedna z najikonickejších pamiatok na starú Bratislavu – pokojné mesto mnohých národností, ktoré k Bratislave spájal silný vzťah, založený na návštevách a zážitkoch z niektorých miest – sa blíži k rekonštrukcii. Kúpele Grössling fungovali takmer storočie, kým neboli vyprázdnené a nezačali výrazne chátrať. Už čoskoro sa to zmení, ešte predtým si však pozrite, ako dnes vyzerajú.

Kúpele Grössling dnes zaberajú rozsiahly areál medzi Medenou, Kúpeľnou a Vajanského nábrežím, pôvodne však boli vybudované v roku 1895 na nároží Medenej a Kúpeľnej. Na susednej parcele sa nachádzali kúpele už v 18. storočí, zanikli až v roku 1902, keď tu ostal len čoraz populárnejší Grössling. Ten sa stal neilen miestom, kde ľudia uspokojovali svoje hygienické potreby – vlastná kúpeľňa bola vtedy totiž luxusom – ale aj obľúbený spoločenský bod, kde sa stretávali všetky sociálne vrstvy.

Kúpele mali vtedy predovšetkým rekreačný a liečebný účel. Liečili sa tu bolesti chrbtice, neurózy, krvné choroby, choroby žalúdka, obličiek a mechúra, bolesti svalov a zhybov, cukrovka či obezita. Pracovali tu viacerí poprední uhorskí odborníci tej doby a aj architekt kúpeľov, Adalbert Swoboda, mal bohaté skúsenosti z Viedne, kde projektoval veľké kúpele Zentralbad. Staviteľom bol Károly Gratzl, významný bratislavský staviteľ.

„Kúpele zažívali vrchol okolo 1914, kedy bola k existujúcemu 12-metrovému bazénu a trojici sedacích bazénov pristavaná ďalšia trojica sedacích bazénov a 25-metrový bazén,“ približuje históriu kúpeľov Gábor Bindics z Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý zodpovedá za prípravu aktuálne prebiehajúcej architektonickej súťaže. „Od Dunaja sa tu nachádzala aj šermiarska sála. Išlo o dôležitý bod pre mešťanov, ktorí sem chodili ani nie tak kvôli hygiene, ale preto, lebo išlo o spoločenské miesto, spojené so zdravým životným štýlom.“

Športová funkcia tak vtedy nebola primárna. Kúpele boli z architektonického aj stavebného hľadiska vybudované na špičkovej úrovni. G. Bindics pri prehliadke pre YIM.BA poukázal na viaceré detaily – či už na mimoriadne kvalitný betón z roku 1895, oproti ktorému je vrstva zo 70-tych rokov 20. storočia neporovnateľne horšia, jemnú prácu s výmaľbou v interiéri, alebo na prepracovanú secesnú kachličkovú výzdobu picej fontány. Kúpele už od svojho počiatku obsahovali saunu (fínsku a parnú) a boli pôvodne rozdelené na časť pre dámy a pre pánov.

Niektoré typické prvky kúpeľov – napríklad komín, jedna z najvyšších stavieb v historickom centre mesta, nádvorie či práčovňa – pribudli už v roku 1914, ďalšia prestavba prišla v rokoch 1929-1930, pričom autormi boli známi architekti Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei. Od Vajanského nábrežia vznikol nový hlavný vstup, nasmerovaný do plavárne namiesto kúpeľov, vo funkcionalistickej budove sa nachádzalo aj niekoľko bytov.

„V tomto čase sa už začínal zvyšovať význam športovej funkcie kúpeľov. Pôvodne sa tomu autori kúpeľov chceli vyhnúť, preto bazény naprojektovali tak, aby sa v nich nemohli konať plavecké súťaže,“ popisuje vývoj Grösslingu G. Bindics. Hoci stále ešte popularita kúpeľov pretrvávala, tieto boli už za zenitom. „Úpadok nastal po roku 1942, kedy sa majiteľom kúpeľov stala Sedliacka banka, ktorá v spolupráci s architektom E. Sporzonom časť priestorov adaptovala pre svoje potreby. Časť bazénov bola dokonca zasypaná. Význam kúpeľnej časti sa začal vytrácať.“

Kúpele síce fungovali počas celého socialistického obdobia, v tomto čase však už mal Grössling v dominujúcej miere športovú funkciu. Prestavba v 70-tych rokoch mala túto funkciu podporiť, jej úroveň však nebola vysoká – príkladom sú sauny, ktoré boli nevyhovujúce. „Spomienky väčšiny návštevníkov sú spojené práve so športovaním, to však nie je celý príbeh Grösslingu,“ hodnotí Gábor Bindics.

Kúpele boli uzavreté v roku 1994 a odvtedy chátrajú. Dnes prichádza doba na celkové premyslenie konceptu.

Relaxačná časť so sedacími bazénmi

Gábor Bindics je v bratislavskom priestore popredným odborníkom na oživovanie opustených a nefungujúcich priestranstiev. Po zisku skúseností v Paríži sa vrátil do Bratislavy, kde stál za úspešnými príbehmi Kultúrneho centra Dunaj alebo Starej tržnice, rozbiehal aj iniciatívu Živé námestie. Dnes je jeho hlavným zadaním v MIBe navrátanie života do Grösslingu.

„Radi by sme obnovili nielen športovú, ale aj rekreačnú funkciu kúpeľov,“ hovorí, keď vysvetľuje zámery mesta s týmto vzácnym komplexom. „Našu víziu sme konzultovali s expertmi z budapeštianskych kúpeľov, ktorí majú bohaté skúsenosti s prevádzkovaním daného typu zariadenia. Upozornili nás, že musíme doplniť vonkajší bazén, k sedacím bazénom by mali byť pristavané parné kúpele a novú podobu potrebujú aj sauny.“ Odborníci napríklad okamžite poukázali na zlé riešenie striech v existujúcich saunách, ktoré neumožňujú lepšie prúdenie kondenzovanej vodnej pary. „Projekt musí po prestavbe zodpovedať dnešným nárokom,“ konštatuje G. Bindics.

Metropolitný inštitút by preto chcel kúpele rozdeliť do dvoch častí – rušnej, ktorá bude mať predovšetkým športový účel a bude miestom stretnutí, a pokojovej, ktorá bude slúžiť najmä ako miesto tichej rekreácie. Pôvodná bazénová časť bude doplnená o oddelený saunový svet. Výsledným cieľom je tak obnovenie nielen plaveckej tradície, ale aj kúpeľného rituálu, kedy hostia prechádzali z jedného bazénu do druhého s rozličnými teplotami, čo prospievalo zdraviu.

„Predpokladáme, že tu budú fungovať rozličné režimy prevádzky. Doobeda tu môžu byť plavecké výcviky alebo hodiny pre seniorov, poobede zas príde iný typ užívateľov. Mohli by byť časy vyhradené pre dámy aj pre pánov. Popri plávaní by tu mohli prebiehať aj cvičenia, orientované na rozličné skupiny, napríklad starších občanov,“ predstavuje víziu G. Bindics. Ide o režim, aký poznáme zo známych kúpeľov v Budapešti.

Napriek vloženiu nových bazénov však ešte stále v areáli ostane voľných takmer 3-tisíc metrov štvorcových. „Keďže chceme obnoviť rekreačnú funkciu, chceli by sme ju doplniť niečím obohacujúcim,“ hovorí odborník na oživovanie starých budov. „Preto sme sa rozhodli, že sem presunieme pobočku mestskej knižnice z Laurinskej ulice. Ide o najnavštevovanejšiu pobočku, obsahujúcu beletriu a zahraničnú literatúru, no dnes sa nachádza v pomerne fragmentovaných priestoroch. Jej prítomnosť v Grösslingu, spoločne s plánovanou kaviarňou, bude ideálnym doplnením kúpeľov, ktoré majú aj kultúrny rozmer.“

Kaviareň by mala byť predbežne umiestnená na prvom podlaží objektu od Medenej ulice a orientovaná do parčíka, ktorý sa tu dnes nachádza. Ten prejde revitalizáciou a prepojením s chodníkmi v okolí, keďže dnes ide o izolovaný ostrovček zelene. Nad knižnicou sa navyše uvažuje s umiestnením tzv. umeleckej rezidencie, teda bytu (alebo bytov), ktorý bude hostiť zahraničných umelcov, ktorí navštívia Bratislavu. Mal by tu byť minimálne jeden byt naozaj dobrej kvality, aby mali záujem o návštevu slovenskej metropoly aj skutočne veľké mená.

Vízia MIBu je tak pomerne jasná a dostala sa do zadania medzinárodnej architektonickej súťaže. Aké konkrétne zmeny si máme však predstaviť a kedy sa ich dočkáme?

Možný priestor pre umiestnenie kaviarne so zachovanými lustrami z povojnového obdobia

Pred samotnou súťažou Metropoitný inštitút vypracoval overovaciu architektonickú štúdiu, ktorá odzrkadľuje niektoré z požiadaviek mesta a inštitútu na budúcu funkčnosť areálu. Jej závery však nie sú definitívne a podstatná časť vecí – vrátane umiestnenia umeleckých rezidencií, forma riešenia knižnice, umiestnenie kaviarne, organizácia kúpeľného rituálu – je na kreativite zúčastnených architektov.

K zvonka viditeľným zmenám bude patriť okrem pamiatkovej obnovy niektorých budov – kúpele sú totiž Národnou kultúrnou pamiatkou – pravdepodobné otvorenie parteru smerom k parčíku na Medenej, kde sa predpokladá umiestnenie kaviarne, vyplnenie prieluky na Kúpeľnej ulici, zvieranej so susedným domom Kotva, kde zatiaľ nie je špecifikovaná funkcia (ale mohol by tu byť napríklad saunový svet) či využitie nádvoria, ktoré je dnes zarastené a neudržiavané.

Najviditeľnejšie zmeny však budú, samozrejme v interiéri. Počas prehliadky Gábor Bindics poukázal na viacero zaujímavých, ale aj nešťastných riešení z minulosti. K tým pozitívnym patrí napríklad riešenie údržby svietidiel v bazénovej hale, kde bol dômyselný systém, ako sa dalo svietidlo zložiť bez potreby budovania rebríka či lešenia, k tým negatívnym zasypanie niektorých bazénov alebo prebudovanie miestností, ktoré stratili pôvodnú vzdušnosť či svetlosť.

„Ponechávame architektom voľné ruky, hoci treba rešpektovať požiadavky na ochranu pamiatkových hodnôt, funkčnosť, ekonomiku prevádzky, ale aj ekológiu,“ hovorí G. Bindics. Ambíciou je využívanie zelenej energie, uvažuje sa o využívaní geotermálnej energie. Kúpele Grössling totiž obsahujú vlastnú studňu. Vyhrievanie či vykurovanie je pri danej typológii náročná téma.

Dôsledkom týchto prísnych kritérií bude, samozrejme, vysoká suma, potrebná na rekonštrukciu. Predpokladaný rozpočet sa pohybuje na úrovni 12-13 miliónov eur. Pre mesto, ktoré zápasí s ekonomickými problémami, je to mimoriadne masívna suma a bola to aj jedna z mojich výhrad – pri danom rozpočte je totiž táto rekonštrukcia určite pozitívna, no považoval som za otázne, či bola prioritná. Gábor Bindics však oponuje.

„Rekonštrukcia Grösslingu mestský rozpočet veľmi nezaťaží. Projekt by mal byť návratný, vďaka čomu je financovateľný z pôžičky pre mesto,“ vysvetľuje. „Okrem toho je tu aj teoretická možnosť využitia rozličných fondov a grantových schém, na ktoré sa chceme zamerať.“ Bratislava tak môže získať novú obnovenú pamiatku za výhodných podmienok, ako aj rozšíriť ponuku atraktívnej občianskej vybavenosti vo svojom centre.

Najstaršia časť kúpeľov Grössling  z roku 1895

Toto všetko by mohlo byť realitou v prvej polovici tejto dekády. Ako bolo spomenuté, architektonická súťaž už prebieha a v tejto chvíli je uzavreté prihlasovanie do prvého kola súťaže. Ako sa zatiaľ zdá, po súťaži na nájomné bývanie na Terchovskej ulici pôjde o ďalšiu mimoriadne úspešnú kompetíciu – prihlásilo sa totiž 76 ateliérov zo 17 krajín.

Odkiaľ sú, nie je známe, no okrem tradičných slovenských a českých pracovísk by som hádal, že by mohla zaujať skúsených maďarských architektov, ktorí aj naďalej realizujú nové kúpele. Popredný budapeštiansky odborník na prevádzku kúpeľných areálov je členom súťažnej poroty, spoločne so slovenskými expertmi nielen na architektúru, ale aj pamiatkové hodnoty.

Porota má teraz pred sebou náročnú úlohu vybrať 3-5 tímov, ktoré sa so zadaním vyrovnali najlepšie, a posunúť ich do dvoch týždňov do druhého kola. V tom Metropolitný inštitút sprísni podmienky a požiadavky, ktoré budú musieť architekti do dvoch mesiacov zapracovať tak, aby sa na konci augusta mohli odhaliť výsledky súťaže. Ceny sú na slovenské pomery vysoko motivujúce, nehovoriac o následnom projektovaní, ktoré bude v našich podmienkach netradičné, keďže nejde o štandardnú typológiu stavby.

Nový Grössling by mohol ísť do rekonštrukcie pravdepodobne okolo roku 2022, potom, ako víťaz súťaže pripraví v roku 2021 realizačný projekt. Obnova by bola v takom prípade pravdepodobne ukončená v roku 2025, keďže pôjde o náročnú stavbu. Ako prvý by však mohol verejnosti slúžiť parčík na Medenej, ktorý by MIB rád videl upravený už v roku 2021.

História a význam komplexu, spoločne s jeho architektúrou či funkciou, ako aj doteraz známymi informáciami o súťaži, vyvoláva mimoriadne veľké očakávania. V spomienkach na starú Bratislavu sú kúpele Grössling ikonou a Hlavné mesto robí veľa preto, aby ňou boli aj v budúcnosti. Všetko nasvedčuje tomu, že historické centrum Bratislavy opäť ožije, tentoraz však atraktívnou verejnou funkciou.

S očakávaným dokončením rekonštrukcie blízkej Slovenskej národnej galérie pôjde o zásadné zmeny celomestského významu a zároveň výrazný podnet aj ku kvalitnej revitalizácii celého nábrežia. Bratislava môže prebrať to najlepšie zo svojej tradície a doplniť to novým riešením, odzrkadľujúcim moderný prístup k tvobe verejného priestoru. Práve v tejto chvíli je na to ideálny čas.

Fotografie z 17.6.2020. Pozrite si viac fotografií kúpeľov Grössling vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.