Adrian Gubčo 29.03.2019 16:15

Ako som pripomienkoval koncept Urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi

Hlavné mesto v súčasnosti obstaráva návrh urbanistickej štúdie tzv. Centrálnej rozvojovej osi, teda širokého koridoru v centrálnej časti Petržalky. Toto územie je už od vzniku sídliska vyčlenené pre rozvoj centralitných funkcií, spoločne s hlavnou líniou verejnej dopravy. Teraz sa táto vízia môže konečne zrealizovať a Petržalka sa zmeniť na plnohodnotnú mestskú štvrť.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako to však býva, vzletné predstavy o dobrom zaregulovaní územia a vytvorenia podmienok pre rozvoj kvalitného mestského prostredia narazili na bratislavskú (a petržalskú) realitu, kedy sa oba varianty návrhu urbanistickej štúdie stretli s odporom časti verejnosti, ktorej sekundujú aj nezodpovední zastupitelia. Vyskytla sa dokonca snaha prijatie štúdie petíciou zastaviť, ignorujúc fakt, že to by situáciu len zhoršilo.

Podstatou schválenia urbanistickej štúdie je totiž následné prijatie Územného plánu zóny, ktorý spresňuje „veľký“ Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. Ten momentálne definuje väčšinu územia ako rozvojovú s možnosťou zástavby. Územný plán zóny by mohol lepšie ochrániť zeleň, presne určiť, kde má byť zástavba, ako aj stanoviť jej základné priestorové rámce. Pre človeka, ktorý si nepraje vznik divokého developmentu, nie je nič lepšie.

V tomto prípade však došlo k nezmyselnému odporu, daného predovšetkým nevedomosťou občanov, ktorí neporozumeli základným princípom územného plánovania (na druhej strane, vzdelávanie v tomto smere bolo minimálne, príp. sú najhlasnejší tí, ktorí tomu nechcú rozumieť), spojeného s tradičným problémom Petržalky, kde obyvatelia vytrvalo odmietajú takmer všetky snahy o zvýšenie kvality života a odstránenie desivého provizórneho stavu, v ktorom je sídlisko od svojho vzniku. O zvýšenie úrovne mestskej časti nemajú záujem ani mnohí zastupitelia, ktorí sledujú politické ciele namiesto snáh o zlepšenie života komunity.

Mestská štvrť so stotisíc obyvateľmi s nedostatočnou vybavenosťou, chýbajúcimi kvalitnými verejnými priestranstvami, neexistujúcim centrom, bez hlavnej dopravnej osi a s málo diferencovanou ponukou bývania, čo vytláča určité skupiny obyvateľstva, si však zasluhuje vznik mestskej osi na vysokej úrovni. Najlepšou formou, ako Petržalke pomôcť, je zaslať pripomienky k návrhu konceptu urbanistickej štúdie, na čo som sa podujal aj ja.

Hlavnou podmienkou musí byť vytvorenie kvalitného polyfunkčného mestského prostredia kombinujúceho urbánne a prírodné prvky s preferenciou alternatívnych spôsobov dopravy. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Pripomienky

Urbanizmus

1) Urbanistická štúdia rieši územie v centrálnej časti Petržalky v severo-južnom smere, pričom s ohľadom na rozsah územia ho člení do siedmich sektorov, ďalej rozdelených na menšie lokality a bloky. Dané nastavenie je považujem za správne, keďže umožňuje bližšie špecifikovať potreby a charakter každého územia a tomu aj prispôsobovať návrh urbanistickej štruktúry.

2) Urbanistická štúdia je riešená variantne, pričom Variant „A“ je plne v súlade s aktuálne platným ÚP Hlavného mesta SR Bratislavy (s výnimkou navrhovaného profilu Jantárovej cesty), Variant „B“ vychádza z východísk pre Variant „A“, ale vnáša do návrhu nové vstupy zo strany spracovateľského kolektívu. Pre ďalšie pokračovanie odporúčam s modifikáciami Variant „B“ (vysvetlenie nižšie).

3) V území sa nachádzajú dva kľúčové prvky, ktoré je potrebné rešpektovať – líniová stavba Petržalskej električkovej radiály a prírodný prvok Chorvátske rameno, ktoré tvorí ÚSES a významný krajinotvorný prvok s výrazne pozitívnym vplyvom na obraz sídliska. Urbanistická štruktúra musí adekvátne reagovať na oba tieto celky a zástavba má rešpektovať ich význam v lokálnom prostredí.

4) V území je definovaných niekoľko uzlových bodov (K1-K11) v križovaniach dopravných línií. Vzhľadom na predpoklad lepšej dopravnej obsluhy považujem za ideálne zástavbu koncentrovať predovšetkým v týchto bodoch, a to najmä v miestach, kde je v pešej dostupnosti navrhované vytvorenie električkovej zastávky. V tomto zmysle požadujem pri návrhu zástavby prihliadať na dostupnosť dopravného vybavenia.

5) Zástavba v celom priestore má vytvárať potenciál pre vznik centra Petržalky, čo s prihliadnutím na populačný rozsah mestskej časti vedie k definícii územia ako rozvojového s plochami obytnými (vrátane vybavenosti) mestského a nadmestského významu. Keďže tomu zodpovedá aj potenciál dopravného vybavenia, vyššia hustota či mierka zástavby vyjadrená IPP, IZ či KZ je akceptovateľná, aby podporila rozvoj centralitných funkcií.

6) Variant „B“ sa vyznačuje vyššou mierou intenzity zástavby. Tento prístup je akceptovateľný, žiadam však overenie vhodnej miery zástavby pomocou metód urbanistickej ekonómie, aby sa mohli optimalizovať náklady na správu a efektivitu dopravnej či technickej infraštruktúry, ako aj náklady na správu a údržbu verejných priestorov a zelene, s prihliadnutím na ich využiteľnosť. Ak by takáto analýza dospela k záveru, že vhodnejšia by bola vyššia intenzita zástavby, považujem za potrebné, aby sa spracovateľský kolektív zaoberal možnosťami, ako vhodne mieru zástavby zvýšiť.

7) Z hľadiska urbanistickej ekonómie žiadam zabezpečenie takých stavebných a funkčných podmienok, aby bola zaručená hustota zaľudnenia územia v miere presahujúcej 100 obyvateľov na hektár.

8) S ohľadom na možný budúci stavebný vývoj Petržalky v horizonte niekoľkých desaťročí, s prihliadnutím na životný cyklus dnes existujúcej zástavby a súčasné požiadavky na tvorbu ekonomicky, ekologicky, sociálne a urbanisticky udržateľných mestských priestorov, žiadam novonavrhovanú zástavbu riešiť v princípe ako blokovú s vymedzením hrán budúcich blokov, ktoré budú vznikať po asanácii dnešnej zástavby.

9) Pre dosiahnutie vyváženého a harmonického obrazu zástavby vo väzbe na lineárne prvky v území (teda os električkovej trate, existujúcich ulíc aj Chorvátskeho ramena) žiadam stanovenie pevných a neprekočiteľných stavebných čiar v sektoroch, kde sa počíta s tvorbou „bulvárov“ a mestských tried. To isté platí aj o uličných čiarach.

10) Vzhľadom na charakter Petržalky predstavuje územie Centrálnej rozvojovej osi možnosť pre humanizáciu stavebného obrazu a priestorového vnímania zástavby mestskej časti. V súvislosti s tým je potrené optimalizovať mierku navrhovanej zástavby. V prípade polyfunkčnej rezidenčnej alebo administratívnej (resp. objektov občianskej vybavenosti) zástavby je to v obalovom území pozdĺž lineárnych prvkov maximálna výška šiestich nadzemných podlaží plus dve ustúpené (vychádzajúc z myšlienok Jana Gehla o tvorbe mestského prostredia s ľudskou mierkou). Vyššiu zástavbu, najmä v podobe bodových vežových objektov, by malo byť prípustné umiestňovať v druhom pláne, teda nie v priamej väzbe na uličný priestor mestskej triedy. Výnimku tvoria objekty, ktoré sú definované ako orientačné akcenty v území.

11) Orientačné body alebo stavebné akcenty v podobe vyšších objektov je potrebné umiestňovať do uzlových polôh. Za ideálne v tomto smere považujem uzol K2 medzi lokalitami B3 a B4, K3 na rozhraní sektorov B a C a okolie uvažovaného námestia v sektore F, lokalite F2, vo väzbe na zastávku Z7. Akceptovateľná je dominanta aj v bloku B1.2 ako pokračovanie projektu Petržalka City.

12) Návrh urbanistickej štúdie, Variant „B“, obsahuje pozitívny moment transformácie dnešných monofunkčných nákupných centier a preferovanie obchodnej vybavenosti v parteri objektov. V tomto smere však žiadam alternatívny návrh využitia priestoru, kde sa dnes nachádza objekt TPD v blízkosti Farského ulice (blok A1.1), ideálne vo forme polyfunkčnej zástavby s bývaním alebo administratívou. Priestor pred objektom v podobe námestia či trhoviska je adekvátny.

Vytvorenie objektu pre kultúru, námestia aj pešej zóny pred existujúcimi bytovými domami považujem za správne. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

13) Oba varianty urbanistickej štúdie navrhujú pre blok A1.2 určitú mieru zástavby. Táto je akceptovateľná, v prípade najsevernejšieho objektu je však vhodná polyfunkčná zástavba s mierkou adekvátnou polohe na mestskej triede. Pri ďalších objektoch by mala mierka prihliadať na fakt, že navrhovaná zástavba sa nachádza v tesnej blízkosti bytových domov, t.j. maximálna výška by mala byť do troch-štyroch nadzemných podlaží.

14) Riešenie bloku A2.1 v podobe parku je vhodné, žiadam však možnosť doplnenia pavilónových objektov s rekreačnou vybavenosťou.

15) Osadenie „ikonického“ objektu kultúrnej vybavenosti v bloku A2.1 považujem za správne, jeho riešenie musí byť výsledkom architektonickej súťaže.

16) V otázke riešenia priestoru sektoru B žiadam prebratie návrhu z Variantu „B“ urbanistickej štúdie. Riadková zástavba na východnej strane Jantárovej cesty je neprípustná.

17) V lokalite B4.1 navrhujem preriešenie zástavby na mieste dnešného supermarketu Billa do podoby polyfunkčnej mestskej zástavby s adekvátnou mierkou (5+1).

18) Pre sektor B, bloky B3.1 a B3.2 navrhujem zvýšenie IPP na mieru nad 1,5. Navrhovaná podlažnosť by sa mala v súlade s tým upraviť, aby obalová zástavba mestskej triedy mala úroveň 6+2, ale v druhom pláne mohli vznikať aj vežové objekty s vyvrcholením v dominante v blízkosti K2, resp. Z3.

19) Navrhované námestie v sektore B by malo mať adekvátny rámec v podobe zástavby veľkomestskej mierky.

20) V sektore C, bloku C1.1, teda lokalite tzv. Námestia republiky, žiadam zvýšenie miery zástavby a riešenie zástavby v podobe polyfunkčného bloku adekvátnej miery (6+2), pričom táto zástavba by mala byť komponovaná tak, aby vzniklo námestie otvárajúce sa smerom k Chorvátskemu ramenu, ktoré tvorí kľúčový mestotvorný a krajinotvorný prvok v území.

21) Osadenie parku v bloku C2.1 je akceptovateľné, mala by však existovať možnosť doplniť ho športoviskami a potrebnou vybavenosťou v podobe pavilónových objektov.

22) Bytové domy v bloku C2.2 sú akceptovateľné, mali by však mať vhodnejšiu mierku, na úrovni 6+2.

23) Zástavbu v bloku C3.1 jednoznačne riešiť ako blokovú polyfunkčnú mestskú zástavbu s bývaním a občianskou vybavenosťou. Zástavbu komponovať tak, aby tvorila rámec možnému námestiu pred Kostolom sv. rodiny. Výškovo pokračovať v rámci nastavenom projektom Skybox. Hranu zastavovacieho bloku navrhnúť zarovno s líniou električkovej trate, t.j. v severojužnom smere.

24) Zástavbu v bloku C3.2 riešiť ako blokovú polyfunkčnú mestskú zástavbu s bývaním a občianskou vybavenosťou. Výškovo pokračovať v rámci nastavenom projektom Skybox.

Výstavba polyfunkčných bytových domov na mieste tzv. Pápežskej lúky je mimoriadne vhodná. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

25) Riadková zástavba v lokalite D.2 je neprípustná, objekty riešiť ako hrany budúcich mestských blokov a adekvátnou mierkou 6+2. V južnej časti lokality, v dotyku s K6, je možná aj intenzívnejšia zástavba územia polyfunkčnou mestskou zástavbou.

26) Zástavbu v lokalite D.1 riešiť ako liníovú v podobe doskových polyfunkčných domov s bývaním a občianskou vybavenosťou s akceptovateľnou mierkou 5+1. Objekt služieb so zariadením Lunapark treba z dlhodobého hľadiska asanovať.

27) Zástavbu na južnom okraji lokality E.1 riešiť ako polyfunkčnú mestskú zástavbu s bývaním a občianskou vybavenosťou v akceptovateľnej mierke (6+1).

28) Riešenie územia v lokalite E.2 v podobe parku je akceptovateľné, žiadam však toto riešiť v bližšom súlade s víziou revitalizácie areálu vodnej plochy Veľký Draždiak s cieľom zvýšenia kvality rekreácie a rekreačného potenciálu. Lokalita E.2 by tak mala ponechávať možnosti pre doplnenie vybavenosti v podobe športovísk, ihrísk alebo gastronómie.

29) Nevyhnutnou požiadavkou je odstránenie vedenia vysokého napätia pozdĺž Šintavskej ulice, ktorá pretína aj Centrálnu rozvojovú os. Táto požiadavka musí byť reflektovaná v návrhu urbanistickej štúdie.

30) Zástavba v okolí kostola v lokalite F2 s akceptovaním zeleného pásu okolo Chorvátskeho ramena je akceptovateľná. Návrh zástavby by mal vytvoriť podmienky pre vznik námestia alebo podobného verejného priestoru pred kostolom, zároveň by mala zabezpečiť prepojenia naprieč územím. Túto lokalitu vnímam ako ideálnu pre vytvorenie polyfunkčnej štruktúry s bývaním a administratívou. Navrhovaná podlažnosť by mala zodpovednosť potenciálu pre umiestnenie daných funkcií, okrem výškového akcentu by to malo byť na úrovni 6+2.

31) Osadenie kúpaliska v priestore lokality F2 je skôr nevhodné, za vhodnejšiu polohu považujem umiestnenie v priestore medzi Chorvátskym ramenom a Veľkým Draždiakom, medzi areálom zdravotníckeho strediska Medissimo a hotelom Bonbón.

32) Zástavba v bloku F3.1 v podobe riadkovej s nadviazaním na štruktúru danú projektom Domino je neprípustná. Zástavbu žiadam riešiť ako líniovú, resp. ako hrany blokov s hmotami naviazanými na Jantárovú cestu s akceptovateľnou výškou 5+2. Zástavba by mala byť polyfunkčného charakteru s bývaním a občianskou vybavenosťou. Výškový akcent v južnej časti bloku považujem za akceptovateľný. Objekty Domino žiadam asanovať.

33) Zástavbu v sektore G žiadam navrhnúť s prihliadnutím na urbanistický koncept zóny Južné mesto, so zohľadnením vysokých nárokov na tvorbu prostredia s najvyššou mierou urbanity v rámci celej zóny.

Časť riešeného územia je súčasťou developmentu Južné Mesto - Slnečnice, kde vzniká jednoznačne mestská zástavba. V tomto treba v rámci Centrálneho rozvojového koridoru pokračovať. Zdroj: Cresco Group

Funkcie

34) Celé územie musí v sebe kombinovať vyvážený mix funkcií, ktoré sa budú vzájomne podporovať, aby vytvorili polyfunkčnú alternatívu voči monofunkčnému sídlisku, ktoré potrebuje svoje centrum. Súčasťou tohto mixu je bývanie, administratíva, služby, športoviská, kultúra, ale aj zdravotníctvo, vzdelávanie či sociálne zabezpečenie. Požiadavku na odbúranie funkcie bývania, ktorá je kľúčová, žiadam neakceptovať.

35) Pre dosiahnutie rezidenčného a sociálneho mixu by sa naprieč územím Centrálneho rozvojového koridoru mali umiestňovať aj mestské nájomné byty, otvorené pre každého záujemcu, ale aj so sociálnym bývaním, rozloženým medzi jednotlivé bytové domy.

36) Všetky bytové domy musia spĺňať požiadavku na polyfunkčnosť s aktívnym parterom otvoreným do hlavnej ulice. V uzlových polohách žiadam riešiť budovy s vyvýšeným parterom, buď s vloženým mezanínom alebo dvojpodlažným. Vhodná je aj tvorba podlubí, ktoré rozšíria priestor ulice.

37) Požiadavky na funkčný mix v území žiadam riešiť v podobe smerných, nie záväzných regulatívov. S prihliadnutím na vyššie spomínaný bod (36) by však mali byť eliminované snahy o monofunkčné objekty.

38) V prípade, že komerčné možnosti nevytvoria potenciál pre obsadenie priestorov v parteri objektov (predovšetkým vo verejnom vlastníctve) komerčnými nájomcami, žiadam možnosť otvoriť priestory aj pre rozličné neziskové, charitatívne, komunitné alebo iné verejnoprospešné organizácie, príp. ich využiť pre začínajúcich podnikateľov.

39) Všetky garážové a parkovacie domy navrhujem riešiť s aktívnym parterom s priestormi pre prevádzky a služby. Vzhľadom na charakter takýchto objektov ďalej žiadam riešiť výzor parkovacích domov formou architektonických súťaží. V odôvodnených prípadoch, ako je blízkosť k existujúcej rezidenčnej zástavbe, by na strechy parkovacích domov malo byť možné umiestňovať športoviská, strešné záhrady alebo pobytové terasy.

40) Základná obchodná a občianska vybavenosť – potraviny, pošta, drogéria, banky a pod. – by mala byť prioritne umiestňovaná v tesnom dotyku so zastávkami a v miestach hlavných prestupných bodov medzi verejnou dopravou a pešími trasami.

Variant 2 obsahuje pozitívny moment odstránenia nákupných centier a supermarketov. Vybavenosť by mala byť naviazaná na zastávky električky. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

41) Objekt kultúry v bloku A2.1 je prípustný (až žiaduci), s ohľadom na polohu, kde tvorí „bránu“ do Petržalky, by mal byť definovaný ako mestského až nadmestského významu so zodpovedajúcou úrovňou architektonického prevedenia (nutnosť súťaže).

42) K zástavbe v bloku A1.2 pozri bod 13.

43) Celý sektor B predstavuje územie najvyššej koncentrácie funkcií s najvyššími nárokmi na vytvorenie kvalitného mestského prostredia. Tomu musí zodpovedať aj funkčné zloženie územia, ktoré bude prepájať komerčné (bývanie, obchody, administratívu) a verejné funkcie (kultúra, verejná správa, šport, verejné priestory,...). Cieľom má byť vytvorenie priestoru živého počas podstatnej časti dňa.

44) Pre zdôraznenie centrálnej úlohy sektoru, žiadam v tomto území umiestniť miestny úrad mestskej časti Petržalka, pričom tento bude výsledkom architektonickej súťaže.

45) Okrem aktívneho parteru orientovaného do verejného priestoru ulice či námestia žiadam, aby aktívny parter vznikol aj v rámci fasád orientovaných do parku popri Chorvátskom ramene.

46) Na miestach s predpokladanou vyššou koncentráciou pohybu, t.j. v pešej dostupnosti električkových zastávok, žiadam doplnenie zariadení komunitných centier, orientovaných predovšetkým na mládež, ale aj rodiny či seniorov, s možnosťou aktívneho trávenia voľného času a s možnosťami pre posilňovanie lokálnych komunít. Teoreticky možno tieto funkcie integrovať v rámci navrhovanej zástavby.

47) Miesta pracovísk, napr. v podobe administratívnych centier, umiestňovať v polohe križovania viacerých nosných liniek verejnej dopravy – t.j. nielen v blízkosti električkovej trate, ale aj pri prestupných uzloch s autobusovou dopravou, aby sa maximalizoval podiel dochádzajúcich verejnou dopravou.

48) Kultúrnu vybavenosť treba umiestňovať do exponovaných polôh v dotyku s linkami verejnej dopravy, predovšetkým električkami. Na zariadenia kultúry musia platiť najvyššie urbanisticko-architektonické kritériá, nevyhnutné je teda ich riešenie formou architektonických súťaží.

49) Navrhované miesta športovísk treba naviazať predovšetkým na oblasti rezidenčnej zástavby a zabezpečiť ich dostupnosť pešou dopravou. Pri športoviskách väčšieho ako miestneho významu treba zabezpečiť možnosti dopravného spojenia, predovšetkým verejnou dopravou, príp. s nevyhnutným množstvom parkovacích miest.

50) Zdravotnícku funkciu je vhodné integrovať v rámci polyfunkčnej zástavby.

51) Funkcia vzdelávania musí prihliadať na aktuálne a predpokladané demografické trendy a vývoj. V tomto smere žiadam o podrobnejší prieskum demografického vývoja lokality s prihliadnutím na navrhovaný stavebný rozvoj nielen územia Centrálnej rozvojovej osi, ale Petržalky ako celku.

52) Do návrhu žiadam doplniť aj vytvorenie možností pre vybudovanie nových foriem rezidenčnej zástavby – co-living, co-housing a ďalšie formy tvorby rezidenčného prostredia, ktoré integrujú široké skupiny obyvateľstva, vrátane študentov, sociálne ohrozených alebo seniorov.

Zelený koridor v okolí Chorvátskeho ramena tvorí mimoriadnu hodnotu, ktorú je potrebné chrániť, ale aj oživiť a zapojiť aktívnejšie do života Petržalky

Verejný priestor, zeleň a životné prostredie

53) Územie v sebe kombinuje kontrast urbánneho a poloprírodného prostredia, pričom oba typy poskytujú priestor pre rozvoj atraktívnych verejných priestranstiev. Tento fakt by mal byť v území priznaný.

54) Hlavnou prírodnou kvalitou je os Chorvátskeho územia s priľahlým zeleným územím. Táto os musí byť zachovaná, vrátane zeleného pásu v bezprostrednej blízkosti ramena. Žiadam v celom koridore vymedziť neprekročiteľnú hranu zástavby, ktorá by tento zelený pás chránila a umožnila jeho transformáciu do podoby líniového parku. Vnútri týchto hraníc je možné umiestňovať len pavilónové objekty, príp. objekty dočasného charakteru.

55) Žiadam doplnenie štúdie o analýzu rámcových nákladov na správu verejných priestranstiev v území, predovšetkým parkových území s výsadbou vzrastlých stromov a ich nutnou údržbou.

56) Druhým silným líniovým prvkom a zároveň urbánnym priestorom je línia hlavnej mestskej triedy (Jantárovej cesty). Túto žiadam riešiť ako mestský bulvár s adekvátnou šírkou chodníkov pre peších, cyklotrás a s nutnou výsadbou stromových alejí. S prihliadnutím na usmernenia pražského Manuálu tvorby verejných priestranstiev by minimálna šírka chodníkov na každej strane mala dosahovať 6-8 metrov.

57) Cestná komunikácia Jantárovej cesty je prerušená v sektore C. Hoci ide v tejto fáze o akceptovateľné riešenie, s prihliadnutím na potenciálny rozvoj Petržalky v budúcnosti žiadam o zriadenie adekvátne širokého chodníka pre peších kopírujúceho trasu električkovej trate, ktorý bude slúžiť ako pešie pokračovanie bulváru a v prípade potreby bude chodník adaptovateľný na obslužnú cestu.

58) Pešie trasy v území žiadam riešiť vždy s preferenciou pohybu chodcov, teda v zmysle tzv. „desire lines“. Organizácia ostatných dopravných línií, s výnimkou električkovej trate, musí byť podriadená organizácii peších trás.

59) V celej dĺžke vedenia električkovej trate musí byť súbežne vedená cyklistická trasa v parametroch cyklodiaľnice, t.j. 2 metre pre každý pruh.

60) V miestach električkových zastávok žiadam osadenie staníc bike-sharingu.

61) Žiadam doplnenie priečnych cyklistických trás do návrhu, v prípade cyklotrás O4 a O5 žiadam ich riešenie v parametroch cyklodiaľnice.

62) Návrh cyklistických trás a ich križovaní musí rešpektovať požiadavku na vedenie cyklistov v pokiaľ možno najpriamejšom smere, s preferenciou pred automobilovou dopravou.

63) V lokalitách súbehu cyklistických trás s cestnými komunikáciami žiadam ich riešenie na samostatnom telese, prípadne oddelenie stavebnými úpravami, aby sa zaručila bezpečná segregácia cyklistickej dopravy.

64) Parkovanie v území na povrchu by malo byť minimálne a riešené v drvivej väčšine v parkovacích domoch. Prípadné parkovacie miesta na teréne by mali byť určené výlučne pre krátkodobé zastavenie, dodávateľov a osoby so zníženými možnosťami pohybu (invalidov) v počtoch v súlade s príslušnými normami.

65) Navrhovaná pešia zóna v bloku A1.2, Var. „B“, je akceptovateľná, v súlade s vlastníkmi a správcami žiadam aj možnosť preverenia preriešenia parteru v existujúcich bytových domoch, napríklad vo forme dvojpodlažných prevádzok.

66) Riešenie križovania Jantárovej cesty a Rusovskej cesty vo forme kruhového objazdu považujem za neopodstatnene náročné, v tomto ohľade preferujem Var. „A“ s optimalizovaním peších a cyklistických trás.

67) Úsek Jantárovej cesty v sektore B tvorí zónu s najvyššou mierou urbanity, verejný priestor ulice musí mať dostatočné priestorové dimenzie pre rozvoj mestotvorných funkcií (otvorený parter, vonkajšie terasy,...).

Jantárová cesta v sektore B sa musí najviac približovať veľkorysému mestskému bulváru. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

68) Priestory zastávok verejnej dopravy žiadam riešiť ako mikronámestia s bezbariérovým prechodom (v jednej výškovej úrovni) do okolitých území.

69) V ďalších fázach prípravy žiadam o spracovanie lokálneho manuálu tvorby verejných priestranstiev, ktorý stanoví základnú materiálovú paletu v priestore Centrálneho rozvojového koridoru s prihliadnutím na vysoké technické, prevádzkové, estetické, ekonomické a ekologické kritériá.

70) Žiadam o doplnenie štúdie o koncepciu umiestňovania umeleckých diel, pamätníkov a sôch s cieľom optimalizovania umeleckých vstupov tak, aby tieto pozitívne dopĺňali jednotlivé lokality.

71) Riešenie líniového parku navrhujem ako kombináciu formalizovaných a neformálnych, poloprírodných území. Princípy tohto rozdelenia by mali byť stanovené v samostatnej koncepcii rozvoja petržalského „Central parku“, ideálne formou koncepčnej architektonicko-krajinárskej súťaže s ďalšími súťažami na jednotlivé územia.

72) V rámci celého parku by mal byť zabezpečený nekonfliktný prístup k vodnej ploche, napríklad vo forme pobytových schodísk alebo mól. Ich umiestnenie však musí byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie dostatku životného priestoru pre lokálnu biotu.

73) Návrh osadenia nových premostení Chorvátskeho ramena považujem za vhodný. Jednotlivé mostné objekty žiadam riešiť formou architektonicko-dizajnových súťaží a riešiť ich ako výlučne pešie či cyklistické.

74) Pozdĺž Chorvátskeho ramena žiadam o vytvorenie kombinovaného pešieho a cyklistického chodníka s možnosťou prístupu korčuliarov, kolobežkárov a ďalších podobných skupín. Jednotlivé módy by mali byť materiálovo odlíšené a v dostatočnej šírke – minimálne tri metre pre peších aj cyklistov.

75) Pozdĺž celej električkovej trate žiadam vysadenie aleje stromov.

76) Druhový výber stromov žiadam prispôsobiť aktuálnym trendom v oblasti zmien klímy tak, aby nová výsadba reagovala na už zmenené klimatické podmienky.

77) V rámci výsadby stromov v urbanizovaných oblastiach žiadam takú organizáciu technickej infraštruktúry, ktorá zabezpečí bezkonfliktný rast koreňov stromov.

78) Vnútri parkovo upravených plôch žiadam riešenie spevnených povrchov (s výnimkou cyklistických či korčuliarských trás) formou vodopriepustných povrchov.

79) V rámci parkovo upravených plôch požadujem hľadanie možností pre vytvorenie komunitných foriem prístupu k zeleni – komunitné záhrady, sady jedlých stromov, adoptované stromy, rodinné parčíky a podobne.

80) V rámci parkovo upravených plôch žiadam o vytvorenie plôch pre retenciu vody – retenčných nádrží, ktoré by mali byť krajinársky upravené tak, aby dotvorili parkové zóny. Za najvhodnejšie považujem ich vytvorenie v tých častiach parku, ktorý bude mať poloprírodný charakter.

81) Návrh prehĺbenia a rozšírenia toku Chorvátskeho ramena v niektorých oblastiach považujem za akceptovateľný. Zmeneným podmienkam by mal zodpovedať aj návrh verejných priestranstiev, ktorý by mal umožňovať vyššie koncentrácie obyvteľov a doplnenie potrebnej vybavenosti.

82) Požadujem doplnenie rozšírenia vodnej plochy Chorvátskeho ramena v bloku A2.1, v kontakte s objektom kultúrnej vybavenosti mestského až nadmestského významu.

83) Plochu pred Kostolom sv. rodiny žiadam riešiť ako námestie.

84) Žiadam o možnosť umiestnenia prírodného amfiteátra v oblasti, čo je možné dosiahnuť landscapingom. Za ideálnu plochu považujem v tomto smere blok C2.1.

85) Žiadam v návrhu urbanistickej štúdie o redukciu plôch s voľnými (anglickými) trávnikmi, ak majú funkciu izolačnej alebo zvyškovej zelene namiesto pobytovej. V zmysle súčasných poznatkov majú tieto plochy negatívny efekt na druhovú rozmanitosť ekosystémov. 

86) Žiadam v lokalite o integrovanie požiadaviek na zvyšovanie druhovej rozmanitosti flóry aj fauny, v prípade fauny predovšetkým vtáctva, hmyzu (predovšetkým užitočného hmyzu), či na vodné plochy naviazané ryby, plazy a obojživelníky.

87) V území je potrebné vykonať elimináciu invazívnych druhov zelene, koncept zelene by mal rátať iba s neinvazívnymi druhmi.

88) Pri návrhu urbanistickej štruktúry oblasti podriadiť koncepciu požiadavkam na energetickú udržateľnosť a efektivitu. Žiadam naplnenie podmienok pre udelenie certifikácie BREEAM Living Communities.

89) Pri návrhu verejných priestranstiev žiadam o využitie metód tzv. „gender mainstreamingu“, t.j. o prihliadnutie na potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Pri návrhu verejných priestranstiev treba myslieť na všetkých

Doprava

90) Absolútnou prioritou v území musí byť potláčanie individuálnej automobilovej dopravy v prospech pešej, cyklistickej a hromadnej verejnej dopravy.

91) Električková trať musí byť vedená v celej dĺžke na úrovni terénu so zabezpečením bezkolízneho prístupu k zastávkam, na jednej výškovej úrovni s okolitými verejnými priestranstvami.

92) Žiadam o maximalizovanie možností prestupovania medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy na hrane, prípadne v rámci jedného terminálu bez nutnosti prekonávať vozovku určenú pre individuálnu automobilovú dopravu. V prvom rade je takýto prestup nutný na Z1, Z3 a Z6.

93) V otázke parkovania žiadam o rešpektovanie požiadavky č. 64.

94) Požiadavka na zabezpečenie 1,2 parkovacieho miesta na byt je prehnaná a v súvislosti so snahami o znižovanie dôsledkov ľudských aktivít na klimatické zmeny či meniaci sa model správania v doprave (zdieľanie áut) žiadam znížiť tento index na 1.

95) Architektonické riešenie zastávok MHD by malo spĺňať vysoké požiadavky na komfort cestujúcej verejnosti, v ideálnom prípade s integrovaním drobnej vybavenosti (trafika, supermarket, kaviareň,...).

96) Výška nástupných hrán zastávok by mala rešpektovať snahu o jednoduchý prístup do prostriedkov verejnej dopravy zo strany osôb na invalidných vozíkoch či ľudí s kočíkmi.

97) Žiadam o osadenie staníc bikesharingu na každej zastávke električky.

98) Obslužné komunikácie vnútri Centrálneho rozvojového koridoru žiadam riešiť ako dopravne utlmené s maximálnou rýchlosťou 5km/h, tvoriace formu zdieľanej zóny.

99) V návrhu dopravného vybavenia žiadam o vymedzenie priestoru pre stanice car-sharingu a nabíjacie stanice pre elektromobily.

100) V celom území musí byť zaručená pešia priestupnosť bez existencie uzatvorených dvorov (pokiaľ nejde o stavebne uzavreté vnútrobloky) a „gated communities“.

V budúcnosti bude potrebné potláčať individuálnu automobilovú dorpavu a posilňovať verejnú. Najjednoduchšou formou je redukcia parkovania

Záver

Petržalka má v tejto chvíli neuveriteľnú šancu na úplne radikálnu zmenu k lepšiemu. Pôvodný modernistický koncept sídliska sa ukázal ako neúspešný, keď zásadná časť obyvateľov mestskej časti každý deň „migruje“ na ľavý breh Dunaja, ulice sú atakované obrovským množstvom parkujúcich a údržba verejných priestranstiev je s ohľadom na ich obrovský rozsah na nízkej úrovni. Prostredie Petržalky je veľmi nekvalitné a odlišné vnímanie je spôsobené len dlhoročným návykom, keďže podobný popis platí aj o ostatných častiach Bratislavy.

Bolo by nenapraviteľnou chybou teraz ustúpiť od pokračovania v prijímaní urbanistickej štúdie, rovnako ako sa pokúšať ju totálne znegovať neodbornými a populistickými zásahmi, ktoré sú výsledkom davovej psychózy namiesto komplexnej a na dátach založenej analýzy. Nedávne stanovisko poslancov mestskej časti však ukázalo, že presne takáto katastrofa teraz hrozí a Hlavné mesto, pokiaľ sa naozaj snaží o zlepšenie kvality života Petržalačanov a Petržalčaniek, sa dostáva do problematickej situácie, kedy bude musieť rozhodnúť proti záujmu väčšiny zastupiteľov.

Každopádne, bol by to zodpovedný a správny krok. Nielen Petržalka, ale aj Bratislava a spoločnosť ako taká vstupuje do obdobia, kedy už nebude možné pretrvávať pri starých schémach myslenia a dbať na opatrenia, ktoré umožnia lepšiu adaptabilitu mesta na klimatické zmeny a zároveň prispejú k udržaniu a zvýšeniu životného štandardu obyvateľstva – aj keď to časť obyvateľov vo vlastnej nevedomosti odmieta, podporovaná ignorantskými, populistickými a nekompetentnými politikmi.

Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol ku konceptu Urbanistickej štúdie Centrálny rozvojový koridor Petržalka zaslať svoje pripomienky s vierou, že maximum z nich bude vzatých do úvahy. Výsledkom tohto snaženia môže byť lepšia mestská štvrť, z ktorej budú mať profit predovšetkým jej obyvatelia.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.