Adrian Gubčo 23.05.2023 12:31

Ešte krajší verejný priestor. Prezidentská záhrada prejde komplexnou obnovou

Prezidentská alebo Grassalkovichova záhrada patrí k najkrajším verejným priestorom Bratislavy. Reprezentatívna francúzska záhrada je na miestne pomery dobre udržiavaná, napriek tomu sa aj na nej ukazujú roky bez výraznejšej obnovy. Zmení sa to už v priebehu najbližších mesiacov.

Ilustračný záber. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Veľká baroková záhrada vznikla po roku 1760 v súvislosti s výstavbou Grassalkovichovho (Prezidentského) paláca, jedného z tzv. záhradných palácov, patriacich najvyššej uhorskej šľachte. Bratislava bola v danom období na vrchole prosperity, kedy bola obľúbeným miestom pobytu cisárovnej Márie Terézie. Do mesta sa sťahovala šľachta, ktorá si budova reprezentatívne sídla mimo zovretia starých hradieb, ktoré vtedy ešte zovierali stredoveké jadro mesta.

Severne od mesta tak vznikla séria záhrad, z ktorých najväčšia patrila Letnému arcibiskupskému palácu (Úradu vlády SR). Grassalkovichova bola hneď druhá a vyznačovala sa symetrickou úpravou. V 19. storočí získala klasicistickú úpravu. Slávne obdobie zažila na prelome 19. a 20. storočia, kedy v paláci žil arciknieža Fridrich Habsburský s manželkou Izabellou de Croy. Výrazné zásahy sa zrealizovali po druhej svetovej vojne, kedy areál slúžil pionierom.

Väčšina týchto intervencií nerešpektovala historickú podobu záhrady (hoci pribudli vzácne umelecké diela), preto došlo počas rekonštrukcie v 90-tych rokoch k obnove barokovej schémy. Podľa odborníkov je veľmi významné, že ide o jedinú bratislavskú palácovú záhradu, ktorá si zachovala svoj pôvodný rozsah. Dnes je verejne prístupná, uzavretá je len menšia časť, priľahlá k Prezidentskému palácu.

Podľa odborníkov na záhradnú architektúru má areál viacero nedostatkov. Zreteľné je chátranie povrchov, mobiliáru, osvetlenia a čiastočne aj zelene, nevhodne pôsobia drevené prvky detského ihriska či poškodené obvodové murivo. Z kompozičného hľadiska sa za najväčší problém považuje neukončená hlavná kompozičná os, končiaca na múre pri Spojnej ulici.

Staré Mesto, v ktorého správe záhrada je, tak pristupuje ku komplexnej obnove za pomoci eurofondov. Ako oznámilo na sociálnej sieti, k uzavretiu záhrady z dôvodu rekonštrukcie dôjde už 1. júna. „Pri takejto veľkej rekonštrukcii bude nutné záhradu na nejaký čas zatvoriť. Zároveň ju musíme stihnúť do konca roka otvoriť, lebo tak je grant naviazaný, aby sme peniaze nemuseli vracať. Máme čas tak akurát,“ uviedol starosta Starého Mesta Matej Vagač.

Podľa samosprávy je cieľom revitalizácie koncepčná obnova zelene, navýšenie počtu stromov (vysadených bude 84 stromov, vrátane lipovej aleje), kríkov a okrasných záhonov, obnova chodníkov, obrubníkov a nový mobiliár, vrátane komplexnej výmeny areálového osvetlenia. Výmeny sa dočká aj zavlažovací systém, ktorý bude nastavený presne podľa požiadaviek jednotlivých druhov zelene. Doplnené budú rondely v zmysle pôvodného barokového riešenia záhrady. Na druhej strane, kvôli zlému stavu bude vyrúbaných 46 stromov, väčšinou okrasných jabloní.

Projekt je v súlade so staršou koncepciou od architekta Mariána Marcinku, ako aj Koncepciou obnovy Grassalkovichovej záhrady, vypracovanej krajinnou architektkou Tamarou Reháčkovou. Revitalizáciu Staré Mesto konzultovalo s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava.

Povaha prác a bezpečnostné opatrenia nedovolia mestskej časti tento verejný priestor ponechať v plnej, prípadne v čiastočne prevádzke a samospráva tak musí pristúpiť k dočasnému uzatvoreniu záhrady. „Budú rozkopané elektrické vedenia, závlahy. Pohyb tam nebude možný, pretože to bude nebezpečné," poznamenal Vagač.

Práce by mala mestská časť dokončiť do konca roka. Náklady sa odhadujú na viac ako milión eur, samospráva na obnovu záhrady získala grant. Financie pochádzajú z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Základná schéma záhrady sa nezmení. Zdroj: Google Maps

Prezidentská záhrada je prísne pamiatkovo chránená, preto netreba očakávať, že dôjde k radikálnym zmenám. Základná koncepcia sa – ako to už potvrdilo aj Staré Mesto – nezmení. Pokiaľ sa bude postupovať podľa vyššie zmienenej vízie od Tamary Reháčkovej, vymenené by mohli byť lavičky za modernejšie, rovnako ako koše, popri poškodených múroch sa vysadia živé ploty, obnoviť sa musí osvetlenie za súčasnejšie. Detské ihrisko sa asi prisunie viac k Banskobystrickej, hoci odborníčka považuje za vhodné aj prípadné zrušenie.

To by sa však pravdepodobne nepozdávalo verejnosti, ktorá požaduje výrazné skvalitnenie detského ihriska. Rodičia s deťmi tvoria významnú časť návštevníkov, ihrisko je tak pre nich nepostrádateľné. Ľudia požadujú aj rekonštrukciu toaliet, ktoré sú taktiež v blízkosti Banskobystrickej ulice.

V každom prípade, o niekoľko mesiacov by mala byť záhrada vo vynikajúcom stave, zodpovedajúcom jej polohe, významu a histórii. Nadviaže tak na nedávnu rekonštrukciu fasády Prezidentského paláca. Komplexnou rekonštrukciou má prejsť aj Karácsonyiho palác na západnej strane záhrady od Štefánikovej.

Zatiaľ len v rovine úvah je otvorenie záhrady do Spojnej ulice alebo nebodaj jej prepojenie so záhradou Letného arcibiskupského paláca. Úrad vlády SR taktiež pripravuje rekonštrukciu, spojenú s vybudovaním nového vstupu do areálu, ale aj výstavbou novej administratívnej budovy. Areál však podľa všetkého ostane aj naďalej neprístupný.

Ak by sa to však niekedy zmenilo – napokon, Prezidentská záhrada je príkladom, že sa to dá – Bratislava by získala obrovskú zelenú zónu priamo vo svojom centre. Nadviazať by mohla na parkovo upravené Námestie slobody, ktoré sa tiež revitalizuje. Veľmi ďaleko napokon nie je ani Medická záhrada a susedný park na Americkom námestí.

Celé jadro Bratislavy je tak obklopené pásom parkov a záhrad, ktoré sú dôkazom toho, že slovenská metropola je zeleným mestom. Realizované a pripravované rekonštrukcie môžu byť spôsobom, ako ukázať aj skeptikom, že to je skutočne tak.  

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.