Veľký rezidenčný projekt Jégého Alej V od developera FINEP rýchlo napreduje. Miestami sa už začína odhaľovať definitívna podoba fasády, ktorá má čiastočne asociovať priemyselnú minulosť lokality. Nad úroveň terénu sa už prediera aj budova Danubius One – prvá z dvojice veží, ktoré v rámci developmentu vzniknú. Bratislava tak získava ďalšiu výškovú budovu.
Prvým zásadným urbanistickým vstupom do územia bol vznik továrne Danubius, ktorá vznikla v rokoch 1907-1909. Jej hlavná výrobná budova pradiarne s ikonickým výzorom, pripomínajúcim Bratislavský hrad, zostala dominantou okolia aj napriek tomu, že postupne sa okolie zastavovalo. Výroba bola ukončená v roku 2004, v roku 2008 bol objekt vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V tom čase sa už formovali plány na premenu celého areálu. Developer Immofinanz plánoval továreň obstavať novými budovami, vrátane dvojice veží.
Kríza však jeho plány zastavila. Na projekt však už bolo vydané územné rozhodnutie, preto sa dalo očakávať, že skôr či neskôr na pôvodné plány nadviaže. To sa naplnilo, keď v roku 2016 odkúpil zámer developer FINEP. Ten v blízkom okolí vybudoval štyri etapy rezidenčného developmentu Jégého Alej – známeho najmä masívnou mierkou v kombinácii s krajne nedostatočnou architektonickou úrovňou jednotlivých bytoviek.
Jégého Alej V môže byť do veľkej miery zavŕšením série FINEPu, preto spoločnosť tentokrát oslovila slávnejšie meno. Na dizajne a charaktere projektu pracuje prestížna a oceňovaná pražská (alebo chebská) kancelária A69 – Architekti. Autori mali do veľkej miery zviazané ruky, keďže základné parametre návrhu boli dané vydaným územným rozhodnutím. Preto sa zamerali predovšetkým na zvýšenie kvality verejného priestoru a vyzdvihnutie historickej pamiatky. Inšpiráciou bola industriálna minulosť územia, hoci nie v zmysle akejsi romantiky, ale svojej racionálnej účelnosti.
Výsledkom je súčasná podoba Jégého Aleje V. Tvorená je piatimi objektami (A-E), z ktorých objekty A, B, C a E tvoria samostatný blok s vnútroblokom a D je vertikálna dominanta. Vo výstavbe sú budovy A-C, pričom A a B sú nižšie bytové domy a C je veža Danubius One. A a B dosiahli už pred časom štádium hrubej stavby a dnes sa realizujú a miestami aj dokončujú fasády, C začína rásť nad úroveň terénu. D je zatiaľ v povoľovaní, rovnako ako stavba E, po ktorou je myslená rekonštrukcia Cvernovky.
FINEP dal do predaja najprv domy A a B, kde vznikne 184 bytov a apartmánov. K dispozícii by malo byť ešte 31 jednotiek, a to výlučne jedno- alebo dvojizbových, nachádzajúcich sa na všetkých podlažiach – teda na ôsmich. Drvivá väčšina voľných jednotiek má zároveň výhľad do okolia, teda na Jégého Alej III a IV. Byty a apartmány s výhľadom do parkovo upraveného vyvýšeného (nachádza sa na streche parkovacieho domu, tiež vyvýšeného) vnútrobloku alebo na Cvernovku sú už vypredané. Paradoxne, vypredané sú aj apartmány s oknami orientovanými do medzery medzi domami, napriek tomu, že presvetlenie je tu nízke.
Predaj postupuje aj pri Danubius One, kde je voľných 12 jednotiek zo 118 (ak už boli nasadené všetky byty a apartmány do predaja). Developer láka klientov najmä na výhľady. Budova bude mať 26 nadzemných podlaží a výšku 82,6 metrov. Pôjde tak o výšku, porovnateľnú s „Kukuricou“ alebo vežou v Rozadole. Štandardom sa od nižších budov nijako nelíši, a v princípe ani architektonickým jazykom. Pozitívom však je využitie loggií namiesto balkónov, ako aj umiestnenie aktívneho parteru so službami na úrovni prvého nadzemného podlažia zo severnej strany.
Development zavŕši výstavba 34-podlažnej veže D (trúfnem si predpokladať, že bude mať názov Danubius Tower), ktorá bude s výškou 118 metrov nielen výškovou dominantou projektu, ale aj jednou z najvyšších budov Bratislavy. Spolu s vežou pôjde do rekonštrukcie a nadstavby Cvernovka, ktorá sa premení na polyfunkčný objekt s bytmi, loftami (teda v Bratislave takmer neexistujúcou typológiou bývania) a občianskou vybavenosťou v podobe niekoľkých obchodných či gastronomických prevádzok a menších kancelárskych priestorov.
Ukončenie výstavby domov A a B možno predpokladať v prvej polovici roka 2022, Danubius One si pravdepodobne počká na rok 2023. Štart prvých prác na rekonštrukcii továrne sa očakával už v priebehu tohto leta, projekt však čaká na vydanie stavebného povolenia. To isté platí aj o veži D. Celý development nebude dokončený skôr ako v roku 2025.
FINEP nemá v Bratislave najlepšiu povesť, za čo vďačí mimoriadnemu rozsahu svojich projektov v spojení s ich nízkou architektonickou úrovňou. Okrem toho sú tieto projekty so svojimi nešťastnými vlastnosťami ešte aj zle umiestnené. Jégého Alej V by mohla byť úspešnejší reparát, keby jej súčasťou neboli viaceré sporné riešenia – ako obracanie sa do okolia vo forme obrích betónových stien parkovacieho domu alebo priestory medzi budovami v permanentnom tieni. Dojem nakoniec kazia aj doteraz vybudované etapy Jégého Aleje, na ktoré možno len ťažko zmysluplne nadviazať.
Architekti sa každopádne nedostatky snažia prekonať, ako bolo povedané, dôrazom na kvalitnejší verejný priestor. V tomto ohľade spolupracovali s viacerými poprednými lokálnymi ateliérmi, ako je GutGut, LABAK alebo Marko&Placemakers, ktoré sú štandardne zárukou dobrej úrovne riešenia. V tomto prípade je snahou autorov prekonať problém nepriechodnosti areálu a otvoriť nové trasy tak, aby podporili peší pohyb v území a zároveň vytvorili dostatočne pestrú mozaiku rozličných typov priestranstiev.
V susedstve Cvernovky by tak mohlo vzniknúť „centrálne námestie“, ktoré bude dobrým vstupom do pamiatky aj do výškovej dominanty. Odtiaľto budú chodci intuitívne navigovaní k Trnavskému mýtu a Centralu, ako aj k Zimnému štadiónu Ondreja Nepelu. Námestie bude protikladom (vyvýšeného) vnútrobloku, ktorý bude mať polosúkromný charakter, určený predovšetkým pre rezidentov. Motívom nielen verejného priestoru, ale aj architektúry a konštrukčných riešení, je modulácia jednotlivých prvkov, čo možno aplikovať aj na dizajn parteru, terás, zelene a podobne.
Ide o sľubný prístup, ktorého úspech ale bude závisieť aj od ochoty developera doňho investovať. Kvalita materiálov bude v prípade tohto projektu omnoho dôležitejšia, lebo môže čo-to zachrániť. Dvojica nových veží zásadne pozmení okolie Trnavského mýta, vznik nových priestranstiev môže byť odpoveďou na ich nedostatok v území napriek tomu, že tu FINEP vybudoval obrovské množstvá bytov, a dotvorenie priečnych spojení aspoň čiastočne zvýši význam pešej dopravy v lokalite, ktorá je už pomerne prehustená.
Bola by veľká škoda, keby rozsahom významný projekt, ako Jégého Alej V je, dopadol opäť fiaskom. Ani pri tej najlepšej kvalite sa už chyby minulosti nenapravia. Na druhej strane, nový development nemusí byť klincom do rakvy a môže aspoň čiastočne priniesť to, čo bolo v minulosti zanedbané: lepší verejný priestor, príjemnejšiu architektúru, aktívnejší parter a prácu s identitou prostredia namiesto jej potierania.
V tomto treba veriť osloveným architektom. Developer si ich snáď nenajal na to, aby potom nad ich prácou mávol rukou. Jégého Alej V v ideálnom prípade v danej podobe nemala nikdy vzniknúť. Ak však už vzniknúť musí, nech je aspoň pretvorená v zmysle práce tých najlepších, akí v Česku a na Slovensku sú.
Fotografie z 12.6.2021. Pozrite si priebeh výstavby Jégého Aleje V vo fotoalbume.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre