Adrian Gubčo 12.01.2021 11:55

Jégého Alej V sa rozširuje o vežu Danubius One, prvé budovy dosiahli štádium hrubej stavby

Masívny development Jégého Alej V od developera FINEP rýchlo mení okolie niekdajšej továrne Danubius. Východne od historickej pamiatky už vyrástla dvojica bytových domov, ktorá vytvára základ akéhosi bloku, čoskoro k nim pribudne aj prvá z dvojice plánovaných výškových budov. Developer sa pri jej pomenovaní inšpiroval historickým názvom fabriky.

Výstavba projektu sa rozbehla na konci roka 2019, teda viac ako desaťročie potom, ako bol zámer na tomto mieste prvýkrát predstavený. V predkrízovom období na tomto mieste plánoval developer Immoeast výstavbu polyfunkčného komplexu Century Residence, v rámci ktorého chcel obstavať historický objekt, známy ako „Ružový hrad“. Pre tento zámer získal v roku 2007 aj územné rozhodnutie. Kríza však plány zhatila a pozemky aj s projektom prebral FINEP.

Ten už v lokalite zrealizoval štvoricu etáp Jégého Aleje, pričom vo všetkých prípadoch išlo o masívne rezidenčné projekty, a s výnimkou prvej etapy len s minimom občianskej vybavenosti. Argumentom bola existencia nákupného centra Centrál, ktoré malo saturovať požiadavku po umiestnení väčšieho rozsahu retailu. Daný model developer do veľkej miery skopíroval aj v piatej časti transformácie územia.

Prvá dvojica rozostavaných budov, osempodlažné doskové bytové domy, obsahuje 184 bytov a apartmánov, no žiadnu občianska vybavenosť. Budovy medzi sebou vytvárajú vyvýšený vnútroblok (pod jeho povrchom je parkovací dom), ktorý bude parkovo upravený. Domy sú však osadené mimoriadne blízko pri sebe, čo bude vo viacerých prípadoch viesť k zhoršeniu kvality bývania v niektorých bytoch, orientovaných do fasády domu naproti.

Napriek týmto nedostatkom, predaj postupne napreduje – developer uvádza, že v Jégého Aleji V je voľných ešte 55 jednotiek. Predať sa podarilo aj niekoľko najhoršie položených apartmánov. Štandard je vyslovene priemerný, ceny sú však s ohľadom na dostupnosť do centra Bratislavy konkurencieschopné. To bolo základom úspechu aj ostatných etáp Jégého Alejí, a to aj napriek ich nízkej urbanistickej či architektonickej kvalite.

Úspešný predaj sa navyše stáva predpokladom pre naštartovanie druhej časti projektu, ktorou je výstavba výškovej budovy v severnej časti pozemku. Veža Danubius One má mať 26 nadzemných podlaží a podľa dokumentácie mala obsahovať 84 bytov a 41 apartmánov. Webstránka projektu však uvádza 87 voľných jednotiek a 31 predaných. Ceny sú už vyššie a zohľadňujú aj benefit výhľadov, štandardom sa však veža od nižších domov nelíši. V parteri orientovanom smerom k Trnavskej ceste je naplánovaná menšia občianska vybavenosť – developer zmieňuje kaviareň.

Architektonické stvárnenie veže, za ktorým stoja pražskí A69 – Architekti, má oveľa vyššiu úroveň ako všetky ostatné časti Jégého Aleje. Autori boli v neľahkej pozícii – urbanizmus súboru už bol do veľkej miery daný, preto museli vyťažiť z minima maximum a dodať projektu príťažlivý charakter aj bez toho, aby mohli radikálnejšie zasiahnuť do členenia budov alebo rozsahu verejného priestoru. V prípade veže sa im to podarilo so cťou. Nižšie budovy sú slabšie, to je ale ovplyvnené predovšetkým faktom, že ide o samostatné objekty.

Stavebník v tejto chvíli už realizuje základy stavby, vo výstavbe tak je celá prvá časť Jégého Aleje V. Dvojica nižších domov by s ohľadom na vysoké tempo výstavby mohla byť dokončená už do konca tohto roka. Danubius One by mohol nasledovať s približne ročným oneskorením, dobudovaný tak môže byť ku koncu roka 2022. Táto časť Ružinova, ako aj okolie Trnavského Mýta, tak dostane ďalšiu výškovú budovu, ani zďaleka však nie poslednú.

Jedna z nových výškových budov by totiž mala vzniknúť priamo v rámci developmentu od FINEPu. Druhá fáza projektu zahŕňa nielen rekonštrukciu Danubiusky, ale aj výstavbu druhej výškovej stavby s 34 nadzemnými podlažiami a až 118 metrami. Tým sa zaradí medzi najvyššie budovy Bratislavy a dominanty tejto časti metropoly, hoci otvorená je aj výstavba podobne vysokej veže v rámci Nového Istropolisu od developera Immocap.

Na túto časť projektu aktuálne prebieha stavebné konanie, vydanie povolenia je tak len otázkou času. Voči rozhodnutiu očakávam odvolania, tie však veľa na situácii nezmenia. Realizácia ďalších častí developmentu by sa mohla spustiť teoreticky už v tomto roku. Definitívny výzor najvyššej veže zatiaľ odhalený nebol, pravdepodobne však bude súvisieť s podobou Danubius One.

Medzičasom, v rámci zrekonštruovanej Cvernovky, resp. Danubiusky, konečne vznikne aj rozsiahlejšia vybavenosť, nachádzať sa tu má 15 jednotiek, vrátane reštaurácie, fitnesscentra a asi dvoch kancelárií. Zachované bude rozsiahle centrálne átrium, odkiaľ bude prístup do jednotlivých rezidencií – predbežne sa tu očakáva vznik 7 bytov (v nadstavbe) a 66 apartmánov. Autorom rekonštrukcie sú Beňuška Topinka Architekti. „Ružový hrad“ po obnove pravdepodobne príde o svoju charakteristickú ružovú farbu.

Celkové dokončenie projektu očakávam približne v roku 2024. Jeho dokončenie prinesie ďalšiu výraznú zmenu charakteru územia, a to aj napriek tomu, že sa tu dnes nachádzajú mohutné staršie etapy Jégého Aleje. Pri diaľkových pohľadoch vytvorí tento projekt sám osebe malý „cluster“ výškových budov. Po prípadnom dokončení Nového Istropolisu a plánovaných veží v jeho areáli, ako aj výhľadovom zániku a prestavbe pozemkov, kde je dnes bývalé sídlo Štatistického úradu SR (a je len málo dôvodov predpokladať, že budúci majiteľ nepôjde do výšky), bude Trnavské Mýto husto obstavané výškovými domami.

Keďže ide o jednu z kľúčových križovatiek verejnej dopravy v rámci Bratislavy, z dopravného hľadiska ide o ideálne umiestnenie veží, na diskusiu je však téma urbanistickej kompozície. Vertikálne dominanty v tejto oblasti vznikli v podstate bez plánu a širšieho posúdenia. V tejto chvíli je však už neskoro na zatiahnutie akejsi ručnej brzdy – časť budov už vznikla a ďalšie sú schválené alebo pred schválením. Roztratená panoráma Bratislavy sa stáva jej poznávacím znakom a súčasťou jej identity.

Rozhodujúcou úlohou je tak zvýšenie architektonickej kvality jednotlivých veží. V prípade Trnavského Mýta sa zdá, že by architektonickou dominantou mohla byť výšková budova v rámci Nového Istropolisu od špičkovej holandskej kancelárie KCAP – samozrejme, za predpokladu, že jej realizácia nebude zablokovaná odporom verejnosti. V takom prípade sa „landmarkom“ môže stať veža v Jégého Aleji V.

Aj napriek optimizmu a kvalite pražského štúdia mám pochybnosti o tom, či práve toto bude budova, ktorá bude mať úroveň ikony, akú si táto časť mesta zaslúži. Aj to je však jedna z charakteristík slovenskej metropoly – ide o mesto stratených príležitostí, kde sa s ľahkosťou odhadzujú kvalitné riešenia, aby boli nahrádzané slabšími návrhmi alebo provizóriami, ktoré už navždy znížia jeho príťažlivosť aj kvalitu života jeho obyvateľov a obyvateliek.

Fotografie z 29.12.2020. Pozrite si výstavbu Jégého Aleje V vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.