Veľká časť bratislavských zdravotníckych zariadení je v žalostnom stave, takže rekonštrukcie a modernizácie sú vnímané skôr pozitívne. Keď sa minulý rok objavil zámer modernizácie Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH), zdalo sa, že prichádza vytúžený projekt. Dnes je však situácia celkom iná a rekonštrukcia sa zatiaľ odkladá.
NÚDCH, sídliaci na Limbovej ulici 1 v bratislavskom Novom Meste, v októbri minulého roka podal na Okresný úrad oznámenie o zmene navrhovanej činnosti v podobe radikálnej modernizácie. Cieľom navrhovanej zmeny má byť zároveň búranie časti existujúceho areálu a dostavba nových objektov. Podaním sa začalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
NÚDCH má lôžkovú časť, ambulantnú časť a spoločné liečebné a vyšetrovacie zložky. Lôžková časť nemocnice má kapacitu 419 postelí, zdravotná starostlivosť sa poskytuje aj v špecializovaných ambulanciách.
Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sú štruktúrované do Rádiodiagnostického oddelenia, Oddelenia laboratórnej medicíny a Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia. NÚDCH je tiež výukovou bázou viacerých fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, ale aj iných škôl. Vykonáva sa tu pregraduálna a postgraduálna výchova.
Z pohľadu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti mimoriadne dôležitý komplex už potrebuje komplexnú obnovu. „Budovy a vybavenie NÚDCH boli kolaudované v roku 1989 a aj napriek čiastočným rekonštrukciám a modernizácii jednotlivých oddelení už nutne potrebujú rekonštrukciu a modernizáciu a rovnako sa zmenili možnosti liečby a vzdelávania budúcich pracovníkov,“ vysvetlila hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická ešte minulý rok.
Investícia sa týka vybudovania nového pavilónu chirurgických disciplín a intenzívnej medicíny s heliportom za 84,8 miliónov eur. Realizovať sa má aj komplexná rekonštrukcia existujúcich častí nemocnice, s nákladmi 88,1 mil. eur. Obmena zdravotníckej techniky by mala stáť 31,1 mil. eur a rozvoj parkovacích kapacít 24,3 mil. eur. Projekt zahŕňa aj náklady na mobiliár, riadenie projektu, búracie práce a ostatné náklady vo výške 30,8 mil. eur. Projekt obnovy a dostavby nemocnice celkovo vychádza na 259 miliónov eur.
Autorom medicínsko-ekonomickej koncepcie je špecializovaná firma Smart healthcare solutions, architektonicko-urbanistickú štúdiu spracovala kancelária ATAQ.
Modernizácia detskej nemocnice sa však zasekla v procese EIA kvôli pripomienkam verejnosti. Aktívne bolo najmä Občianske združenie (OZ) Kramárčan. Pripomienky zaslali aj ďalšie spoločenstvá a niekoľko občanov individuálne.
Pripomienky OZ Kramárčan boli totožné s tými, ktoré zaslal Ing. Dušan Dlhý, PhD. Ten sa okrem iného zaoberá aj spracovaním hlukových štúdií. Dlhý už spracoval nejedno hlukové posúdenie aj pre procesy EIA. Pripomienky sa teda týkali predovšetkým spracovania hlukovej štúdie.
OZ Kramárčan a Dlhý namietali, že v hlukovej štúdii je posúdený iba hluk zo železničnej a z pozemnej dopravy. Upozorňujú, že posudok nezahŕňa nič, čo spôsobuje navrhovaná činnosť, ako je napríklad technické zariadenie budov (TZB). V rámci objasňujúcich informácií navrhovateľ argumentoval tým, že v tejto etape nebolo možné presne určiť pozíciu a technické parametre vzduchotechnických jednotiek a iných technologických zdrojov hluku a budú posúdené v ďalšom stupni dokumentácie.
Je celkom bežné, že v procese EIA nie sú známe takéto podrobnosti a preto sa robí v rámci dokumentácie pre územné konanie aj nová hluková štúdia, doplnená o ďalšie zdroje hluku. Platí to nielen pre TZB, ale aj pre hlukové zaťaženie dopravou. Intenzita dopravy je v EIA iba odhadnutá, presnejšie dáta aj pre spracovanie hlukovej štúdie budú výsledkom dopravno-kapacitného posúdenia, ktoré bude súčasťou územného konania.
Problémom má byť nesprávna kategorizácia územia, čo sa však má opäť spresniť v ďalšom stupni dokumentácie. Podľa Dlhého a OZ Kramárčan nie je možné podľa Vyhlášky MZ SR č.549/2007 Z.z., umiestniť nemocničné izby v priestore zaťaženom hlukom z dopravy do takej miery, aké je uvedená v hlukovej štúdii. S tým NÚDCH súhlasí, avšak nemocničné izby budú situované v rekonštruovanom existujúcom objekte a nie v novej budove na bývanie. V nových budovách sa nemocničné izby vyskytovať nemajú.
Predmetom pripomienok bolo aj to, že zhotoviteľ hlukovej štúdie uviedol zníženie hluku o 1 dB vplyvom navrhovanej činnosti. Týka sa to najmä výstavby parkovacieho domu s 330 stojiskami s výjazdom na Jahodovú a Ďurgalovu ulicu. Podľa názoru OZ a Dlhého reálne takáto situácia nemôže nastať.
NÚDCH sa bránil tým, že v modeli pre spracovanie posudku bol vyjadrený vplyv geometrie nových budov a k dispozícii boli iba čiastkové odhady intenzít dopravného zaťaženia. V podobnom duchu sa niesli aj ostatné pripomienky. Drvivá väčšina z nich sa však mala vyriešiť spresnením dokumentácie v územnom konaní.
Na doplňujúce informácie môžu účastníci konania, teda každý, kto poslal pripomienky k procesu EIA, opätovne reagovať. Dlhý a OZ túto možnosť využili, a tak prebehlo aj druhé kolo doplňujúcich informácií. Pripomienky aj argumenty sa však viac-menej opakovali.
Karty ale zamiešala pripomienka Romana Kleina. Ten upozornil na to, že výstavba sa má uskutočňovať v území, zaregulovanom ako Občianska vybavenosť celomestského a nadmestského charakteru. Dopravné napojenie sa zas navrhuje v priestore, ktorý je definovaný ako Málopodlažná zástavba obytného územia, pre ktorú sa obstaráva Územný plán zóny (ÚPZ) Jelšová ul., Bratislava — Kramáre. ÚPZ podľa neho nepočíta s dopravnou obsluhou navrhovanej činnosti NÚDCH umiestenej mimo tejto zóny a najmä v inej urbanistickej funkcii.
Okresný úrad Bratislava v apríli 2023 prerušil konanie EIA. Dôvodom bola pripomienka Romana Kleina. Oddelenie ochrany životného prostredia požiadalo Odbor výstavby a bytovej politiky o vyjadrenie, v akom štádiu je preskúmanie návrhu ÚPZ Jelšová, Bratislava - Kramáre, o ktoré požiadal mestskú časť Nové Mesto ešte minulý rok.
V auguste tohto roka prišlo na Oddelenie ochrany životného prostredia vyjadrenie, že ÚPZ Jelšová, Bratislava – Kramáre je možné predložiť na schválenie miestnym zastupiteľstvom. Čo bude jeho schválenie znamenať pre modernizáciu NÚDCH, teda či zámer je alebo nie je v súlade s ÚPZ, bude ešte zrejme predmetom diskusií.
S akým oneskorením modernizácie treba počítať, sme sa pýtali samotného NÚDCH. Podľa Moniky Smíkalovej z Referátu komunikácie a marketingu nie je tento údaj aktuálne k dispozícii. Zámer sa ale bude v dôsledku pripomienok upravovať. „Pri príprave projektu sa od samého počiatku snažíme o to, aby bola nemocnica maximálne funkčná, moderné a energeticky úsporná a ekologická, ale aj o to aby rešpektovala požiadavky detských pacientov, zdravotníkov a návštevníkov NÚDCH," tvrdí Smíkalová. „Všetky konštruktívne podnety a pripomienky budú v projekte zapracované, čo sme deklarovali aj pri schvaľovaní EIA, kde budú jednotlivé podmienky zdokumentované.“
Zároveň však dodáva, že súčasný stav 30-ročnej budovy absolútne nevyhovuje potrebám modernej nemocnice. Najviditeľnejší je tento stav na centrálnych operačných sálach. Priestorové a technické podmienky tu nespĺňajú požadované štandardy.
„Najväčšia detská nemocnica na Slovensku potrebuje rozširovať oddelenia, ktoré sú pre ňu kľúčové. Ide o oddelenie pediatrickej psychiatrie, neurológie, chýba fyzioterapeutické oddelenie, potrebujú rozšíriť pneumológiu. Plánujú zvýšiť spektrum špecializovanej ambulantnej sféry a denných kliník. Prístavbou by získali samostatný chirurgický pavilón, ktorý by zlepšil manažment akútneho detského pacienta, zabezpečila by sa jeho priama väzba medzi urgentným príjmom, rádio-diagnostikou, operačnými sálami, oddelením anestéziológie a intenzívnej medicíny a heliportom,“ približuje NÚDCH.
Okrem toho by sa rekonštrukciou izby prispôsobili hotelovému štandardu tak, aby mohlo mať každé dieťa pri sebe aj rodičov. Aktuálne je toto možné len na 60%. Koncentráciou a centralizáciou pediatrickej terciárnej starostlivosti by sa podľa NÚDCH zlepšili výsledky liečby a zvýšila by sa efektivita.
O NÚDCH sa určitú dobu hovorilo v súvislosti s možnosťou financovania modernizácie z Plánu obnovy a odolnosti. Ide totiž o jednu z priorít, na ktorú je alokovaných 1,034 miliardy eur. Vláda sa však napokon rozhodla pre podporu iných projektov. Jana Štulajterová z odboru koordinácie a komunikácie, sekcie plánu obnovy Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA), nechce priamo prezradiť dôvody odmietnutia.
„V samotnom pláne obnovy sa konkrétne nemocnice nespomínajú, dokument hovorí o výstavbe a rekonštrukcii nemocníc a sprístupnení lôžok v týchto nemocniciach," pripomína Štulajterová. „Pokiaľ ide o výstavbu nových nemocníc, Univerzitná nemocnica v Martine a Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici boli zahrnuté do plánu obnovy uznesením vlády č. 334/2023 z 12. júna 2023. Z hľadiska plánu obnovy je kľúčové splnenie cieľa do polovice roka 2026.“
Projekty, ktoré boli podporené, sú v relatívne vyššom štádiu prípravy, tým pádom boli vyhodnotené ako projekty s najvyšším potenciálom. Okrem toho boli vybrané aj projekty na vytvorenie nových alebo rekonštrukciu existujúcich lôžok. Vyberali sa spomedzi žiadateľov, ktorí predložili žiadosti do výziev, vyhlásených Ministerstvom zdravotníctva SR. Každopádne, k nemocniciam, ktoré boli výraznejšie podporené z externých zdrojov (ak nerátame nákup zdravotníckej techniky), sa NÚDCH v najbližšej budúcnosti zrejme nepripojí.
Je na diskusiu, do akej miery znížili šance na podporu modernizácie aktivisti. NIKA ani NÚDCH sa priamo nevyjadrili. Samotní aktivisti sa necítia za rozhodnutie vlády spoluzodpovední. „Rozhodnutie ohľadom realizácie vybraných projektov nemocníc z Plánu obnovy je plne v komeptencii príslušných orgánov a OZ Kramárčan nemá vedomosť o prípadnom vplyve na tieto rozhodnutia," hovorí Darina Timkovú z OZ Kramárčan.
Proti zámeru podľa vlastných slov nie je. „Vždy sme podporovali modernizáciu NÚDCH, čo sme vždy aj prezentovali. Pripomienky sme vzniesli plne v súlade s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a týkali sa zaťaženia dopravy, kde sme navrhovali príjazd k parkovaciemu domu z opačnej strany cez areál nemocnice a nie cez bytovú zónu. Ďalšia pripomienka smerovala k doplneniu hlukovej štúdie, ktorá bola nedostatočne spracovaná. Okrem OZ Kramárčan vzniesli pripomienky aj ďalšie subjekty či jednotliví občania, na čo majú plné právo," uviedla Timková, ktorá je zároveň miestnou poslankyňou v mestskej časti Nové Mesto.
Aktivistka a politička tvrdí, že projekt musí byť v každom prípade v súlade s prostredím - aj keď bude postavený neskôr. „OZ Kramárčan ako aj občania podporujú modernizáciu nemocnice, avšak je potrebné rešpektovať špecifiká obytnej štvrte, v ktorej susedstve je nemocnica umiestnená. Akýkoľvek rozvoj by nemal smerovať k zhoršeniu životných podmienok obyvateľov."
Kategoricky tak nesúhlasí s tým, že by aktivity združenia mohli negatívne ovplyvniť užívateľov nemocnice - deti a ich rodiny, ktoré majú nárok na špičkovú zdravotnú starostlivosť v modernom prostredí. „Odmietame tvrdenie, že naše legitímne aktivity by mohli mať vplyv na zhoršenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej deťom," uzatvára Timková.
Faktom ale je, že v tomto momente nie je známe, kedy sa proces EIA ukončí a koľko mesiacov navyše si pripomienkovanie vyžiada. Znamená to odsun výstavby a neskoršie dodanie nových priestorov ich užívateľom.
Aktuálne môže verejnosť, ktorá sa cíti zámerom doktnutá, posielať pripomienky k EIA prakticky bez obmedzení. Od 1.4.2024 ale vstupuje do platnosti nová legislatíva, týkajúca sa posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorej cieľom má byť zrýchlenie povoľovacích procesov výstavby. Novelou sa majú odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Súčasťou integrovaného povoľovania stavieb totiž bude aj konanie o EIA. Zlúči sa s ostatnými povoľovacími procesmi.
Práve k zmenám v procese EIA smerovala najväčšia kritika verejnosti aj prezidentky, ktorá zákon vetovala. Parlament veto prelomil a novelu schválil. Podľa viacerých organizácií bude verejnosť vytlačená z konaní a otvorí sa cesta pre drancovanie prírodného prostredia a národných parkov. Predkladatelia to odmietajú a tvrdia, že bude v súlade s normami EÚ.
Na druhej strane by sa ale mali zrýchliť povoľovacie procesy nielen pre súkromné developerské projekty, ale aj pre verejné projekty, ako sú napríklad modernizácie nemocníc alebo výstavba infraštruktúry. Ako bude novela fungovať a či sú obavy oprávnené, alebo bude zrýchlenie povoľovacích procesov prospešné, ukáže až prax.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac