Zámer umiestnenia národnej nemocnice v Ružinove je potvrdený už niekoľko týždňov. Jej vznik si vyžaduje výstavbu nových pavilónov na mieste, kde sa v súčasnosti stojí Zimný štadión Vladimíra Dzurillu. Otvára sa tak otázka, kde vznikne nový štadión a či nejde o príležitosť pre rozvoj o ďalšej športovej vybavenosti.
O nutnosti vybudovania modernej koncovej nemocnice sa hovorí v Bratislave desaťročia. Dlho sa predpokladalo, že vznikne v lokalite Rázsochy v Lamači. Nakoniec sa však potvrdilo, že nová národná nemocnica bude v Ružinove. Na Rázsochách bude pravdepodobne Národný ústav detských chorôb (NÚDCH), ktorý sa v súčasnosti nachádza na Kramároch.
O význame a potrebe novej nemocnice nepochybuje ani mestská časť Ružinov. „Starosta mestskej časti Ružinov bol približne pred dvoma mesiacmi oslovený pani ministerkou zdravotníctva s témou možnosti presunu projektu koncovej bratislavskej nemocnice z lokality Rázsochy do lokality Ružinov (Trávniky), formou rekonštrukcie a dostavby existujúceho areálu UNB Bratislava – Ružinov,“ uviedla riaditeľka komunikačného oddelenia ružinovskej samosprávy Tatiana Tóthová.
Nasledovalo niekoľko rokovaní, pričom posledné sa uskutočnilo aj za účasti primátora hlavného mesta a hlavného architekta. Na stretnutí sa spresnila predstava o konkrétnej podobe tohto projektu. Z nej vyplynulo, že najvhodnejšia a jediná uskutočniteľná je prístavba novej nemocničnej budovy na mieste, kde dnes stojí Zimný štadión V. Dzurillu. Zimný štadión je vo vlastníctve Hlavného mesta a v správe mestskej časti Ružinov.
„Uvedomujúc si dôležitosť projektu novej koncovej nemocnice, ako aj význam toho, že by takáto moderná nemocnica, hoci jej význam je nadregionálny, bola najlepšie dostupná práve obyvateľom Ružinova, ružinovský starosta nemá záujem blokovať tento projekt,“ konštatuje hovorkyňa.
Tóthová tiež podotkla, že aj ďalšie parametre predstaveného projektu sa javia ako bezproblémové, najmä z pohľadu dopravy. Vo výsledku ide o rozšírenie súčasnej nemocnice o zhruba 200 lôžok (zo súčasných približne 800 na niečo vyše 1.000), čo by nemalo vytvoriť neprimerané dopravné zaťaženie územia Ružinova.
Naopak, v tomto smere by mal byť projekt prínosom. Jeho súčasťou je vybudovanie chýbajúcich parkovacích kapacít pre zamestnancov i návštevníkov ružinovskej nemocnice, pričom práve nedostatočná kapacita pre statickú dopravu dnes spôsobuje v Ružinove problémy.
Napriek tomu má samospráva určité pripomienky. „Počas všetkých rokovaní tak starosta Ružinova, ako aj zástupcovia hlavného mesta, vzniesli niekoľko požiadaviek a podmienok, ktoré považujú za kľúčové pri vzájomnej spolupráci na realizácii tohto projektu,“ upozorňuje Tóthová.
Najzásadnejšou z nich má byť práve podmienka vybudovania nového zimného štadióna. Získanie adekvátnej náhrady by malo prísť ešte pred tým, ako by sa malo akokoľvek pristúpiť k obmedzeniu prevádzky aktuálneho štadióna. „Ďalšími podmienkami bolo napríklad vybudovanie dostatočných kapacít statickej dopravy (parkovania) či spolupráca s MIB (Metropolitný inštitút Bratislavy) a s mestskou časťou na riešení verejných priestorov v okolí nemocnice,“ uviedla T. Tóthová.
Ružinov má požiadavku vybudovania zeleného pásu so stromami na nemocničných pozemkoch od Parku A. Hlinku až po Štrkovecké jazero. Išlo by teda o akési predĺženie Parku A. Hlinku v aspoň čiastočnom profile, čo sa zvykne nazývať ako Ružinovský zelený bulvár. Cieľom je logické prepojenie kľúčových ružinovských ohnísk vybavenosti.
Bratislava s viac ako pol miliónom obyvateľov disponuje len malým počtom verejných plavární. Ružinov pritom nemá žiadnu, ak nie sú brané do úvahy súkromné alebo školské plavárne. V roku 2021 však bola vyhlásená architektonická súťaž na masívny projekt športového areálu v susedstve Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu.
Zadaním bolo vytvorenie návrhu pre vybudovanie novej krytej plavárne s 25-metrovým bazénom so zázemím, modernizácia hlavnej hokejovej haly, odstránenie nekvalitnej stavby ubytovacieho objektu, prípadne tréningovej haly, jej znovuvybudovanie a dobudovanie ďalšej tréningovej haly a haly pre curling so zázemím. Vzniknúť mal aj nový ubytovací objekt. Zámer však zastavila jeho finančná náročnosť.
„Hoci náhrada zimného štadióna bola zo strany MZ SR prisľúbená ako logická požiadavka, žiadne detaily aktuálne nie sú známe a sú predmetom ďalších rokovaní. Nepovažujeme za pravdepodobné, že by sa mestskej časti podarilo získať náhradu zimného štadióna v rozsahu, ktorý by bol až rádovo väčší, než je súčasný zimný štadión,“ zhodnotila Tóthová.
Veľkou položkou bude aj náhrada aktuálneho v podobnej kapacite. „Náklady na vybudovanie štadióna s rovnakými parametrami ako má Zimný štadión V. Dzurillu (t. j. veľká hala s kapacitou 3.500 divákov, tréningová hala, curlingová hala a zázemie) odhadujeme na úrovni 25 až 30 miliónov eur,“ približuje zástupkyňa mestskej časti.
Pôvodný projekt rekonštrukcie zimného štadióna s prístavbou plavárne a wellness na základe architektonickej štúdie má odhadované náklady vyše 70 miliónov eur*. Aj preto je podľa hovorkyne pre mestskú časť v aktuálnej finančnej situácii samospráv nerealizovateľný.
„Mestská časť na prípravu projektovej dokumentácie pre takýto projekt získala štátnu dotáciu vo výške 500-tisíc eur, z ktorej však bol využitý len zlomok tejto sumy na uskutočnenie architektonickej súťaže a po analýze a vyhodnotení jej záverov, hlavne z dôvodu nutnosti investície v nerealizovateľnej výške, bol projekt odložený a nevyčerpaná časť dotácie bola vrátená štátnemu rozpočtu,“ upozornila.
Ružinov má v spolupráci s Hlavným mestom aktuálne hľadať vhodnú lokalitu pre vybudovanie nového zimného štadióna a v príprave by malo byť aj memorandum s Ministerstvom zdravotníctva. Zástupcovia mestskej časti sa zároveň zúčastnili rokovania s vedením Slovenského zväzu ľadového hokeja. Cieľom malo byť nadviazanie spolupráce a získanie odbornej konzultácie pre projekt prípravy nového zimného štadióna a zohľadnenie aj potrieb presahujúcich rozmer jednej mestskej časti.
„Zároveň analyzujeme potreby mestskej časti a možnosti, ako podobu prípadného nového štadióna upraviť, s cieľom získať vhodnejší priestor pre potreby Ružinovčanov a Bratislavčanov a zároveň potenciálne znížiť náklady," popisuje Tatiana Tóthová. „Je napríklad otázkou, či by nový ružinovský štadión potreboval kapacitu 3.500 divákov, ktorá za posledné roky takmer vôbec nebola využitá, alebo či by nebolo vhodnejšie uspokojiť sa so štadiónom, ktorý síce bude mať kapacitu divákov nižšiu, ale napríklad o jednu tréningovú halu viac, čím by sa rozšírili možnosti športového vyžitia pre väčší okruh záujemcov (a zároveň výrazne znížili náklady na potrebnú investíciu).“
Mestská časť zároveň dodáva, že jej stratégiou je podpora športu v dvoch podobách - šport ako životný štýl (budovanie verejných športovísk, bežeckých dráh, fit prvkov pre šport obyvateľov v okolí ich bydliska a podobne) a šport detí a mládeže (podpora športových klubov zameraných na prácu s deťmi a mládežou).
„Nie je úlohou ani v silách mestskej časti rozvíjať šport vrcholový, profesionálny a podobne - to je už skôr úloha štátu či VÚC (Vyšší územný celok). Aj k príprave možného projektu nového zimného štadióna v Ružinove pristupujeme so zreteľom na túto stratégiu,“ uzavrela Tóthová.
Športová infraštruktúra v Bratislave sa síce postupne zlepšuje, verejných plaveckých bazénov vyššieho štandardu je stále tragicky málo. Jediný 50-metrový bazén je na Pasienkoch a aj ten je v súčasnosti z dôvodu rekonštrukcie zatvorený.
Potenciál na vybudovanie ďalšieho mal rozsiahly projekt Kampus zdravia a športu v réžii Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Kampus bude zahŕňať školu, športovú halu, internát s jedálňou, hokejovú halu, atletický štadión, bazén a gymnastickú halu.
Centrom bude atletický štadión. Severne od neho bude škola, multifunkčná hala a internát na rohu budúcej Fiľakovskej ulice a prístupovej cesty k hokejovej a bazénovej hale. Medzi hokejovou halou a internátom vznikne námestie s pavilónom.
Najdôležitejším objektom bude stredná športová škola pre 696 študentov. Na prvom podlaží budú vstupné priestory, výstavná časť, aula, administratíva a knižnica. Druhé a tretie podlažie budú pre administratívu, učiteľov a učebne. Na štvrtom podlaží budú učebne, vrátane špeciálnych a exteriérovej učebne na streche. Škola bude prepojená so športovou halou a bude realizovaná podľa konceptu SMART škôl BSK, kombinujúc vzdelávanie, športovú prípravu a výskum zameraný na prevenciu a osvetu verejného zdravia.
Ani do tohto areálu sa však 50-metrový bazén nevošiel. „V zámere vybudovania Kampusu zdravia a športu sa museli zohľadniť aj limity, čo sa týka zastavanosti územia, z toho dôvodu nebolo možné zakomponovať 50-metrový plavecký bazén do zámeru,“ uviedla Lucia Forman, hovorkyňa BSK.
Vo výhľade aktuálne nie je žiadny iný projekt, v ktorom by sa bazén mohol zrealizovať. „Zatiaľ BSK nedisponuje informáciou o vybudovaní nového 50-metrového plaveckého bazéna na území BSK.“
Pokiaľ sa kampus podarí zrealizovať v plnom rozsahu, v Petržalke vznikne jedna z najväčších športových zón v meste. Nové moderné športovisko, aj keď v menšom rozsahu, napokon môže získať aj Ružinov. Zimný štadión Vladimíra Dzurillu si vyžadoval rekonštrukciu už dlhší čas. Jeho zbúranie a vznik nového zimného štadióna môže byť prínosom nielen pre mestskú časť, ale aj celú Bratislavu. Budúcnosť plávania v metropole však ostáva naďalej otázna.
*Podľa zhotoviteľa projektovej dokumentácie by boli náklady 51.294.000 eur.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac