Author photoAdrian Gubčo 20.12.2022 12:40

Viac mesta do Petržalky. Urbanistická štúdia má zmeniť okolie Lužnej ulice

Petržalka je známa najmä ako najväčšie slovenské sídlisko, nie je však natoľko uniformná, ako sa to niekedy vykresľuje. S rokmi sa navyše mení a v rámci mestskej časti vznikajú štvrte, ktoré majú vlastný charakter aj výraz. Jednou z nich je okolie Lužnej ulice, kde vznikla osobitá zóna. Investor Vodotika-MG, ktorý tu vybudoval väčšinu domov, chce v rozvoji pokračovať aj naďalej.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Časť Petržalky medzi Bosákovou a Einsteinovou ulicou bola až do začiatku 21. storočia zväčša nezastavaným územím. Výnimku tvorila v podstate len poliklinika Šustekova a dvojica mohutných bytových domov, doplnená o niekoľko menších objektov. V prvých rokoch nového storočia tu však začali rásť prvé bytové domy, ktoré začali lokalite dávať iný ráz – ráz kompaktného mesta s jasne vymedzenými ulicami, kde žije množstvo obyvateľov.

Tento vývoj pokračuje v podstate doteraz. Spoločnosť Vodotika-MG tu postupne realizuje jeden bytový dom za druhým. Spoločné sú relatívne dobrou mierkou na úrovni približne ôsmich podlaží, aktívnym prízemím, usporiadaným parkovaním (čo by inde bolo banalitou, v Petržalke to však až donedávna bola veľká vec), upravenou zeleňou a verejnými priestranstvami, ale aj nízkou architektonickou úrovňou. Napriek tomu si lokalita svoju obľubu našla, čiastočne aj vďaka relatívne dostupným cenám bytov.

Transformácia územia však začína narážať na limity. Najväčšou komplikáciou je Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý tu čiastočne žiada rozsiahlejšie budovanie občianskej vybavenosti mestského a nadmestského významu. Pre developera to znamená, že už viac nemôže stavať byty, resp. môže len vo veľmi obmedzenej miere. Po iných funkciách tu ale taký dopyt nie je, príp. nie je v možnostiach ani kompetencii súkromného investora, aby ich realizoval. Z dlhodobého hľadiska ani nie je dôvod, aby tieto funkcie vznikali práve na tomto mieste.

Galéria

  • Aktuálna výstavba v lokalite. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
  • Aktuálna výstavba v lokalite. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
  • Aktuálna výstavba v lokalite. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
  • Aktuálna výstavba v lokalite. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
  • Predpokladaná budúca zástavba. Zdroj: GDA Group
  • Predpokladaná budúca zástavba. Zdroj: GDA Group
  • Predpokladaná budúca zástavba. Zdroj: GDA Group

Aj preto sa na úradnej tabuli mestskej časti Bratislava – Petržalka objavil oznam o „návrhu zadania Urbanistickej štúdie Lužná“. Urbanistické štúdie sú nástroje, ktoré majú preveriť možnosť zmeny územného plánu a slúžia im ako podklad. V tomto prípade tak chce developer požiadať o úpravu regulácie za účelom vzniku „mestotvornej štruktúry s optimálnym funkčným využitím a primeranou mierou mestskej zástavby“ – v preklade, zmeniť pomer v prospech výstavby bytov.

Urbanistická štúdia zóny Lužná má byť podľa zadania spracovaná variantne. Jedna alternatíva preverí pokračovanie rozvoja územia vo forme viacpodlažnej zástavby obytného územia, teda v podstate v súčasnej forme. V lokalite by tak vznikli ďalšie bytové domy s obchodmi či službami v parteri objektov. Z hľadiska miery zástavby by išlo o rozvoľnenú zástavbu, to je však dané tým, že mestské bloky, ktoré tu Vodotika-MG buduje, sú mimoriadne veľké.

Druhá alternatíva tu navrhne zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti. Pomer funkcií by tak bol 70:30 v prospech bývania. 30% podiel vybavenosti neznie ako veľa, stále by si však vyžadovalo citeľnú úpravu prípadných nových projektov – alebo možno vybudovanie samostatného kancelárskeho objektu (napríklad). Navrhovaná regulácia predpokladá „zástavbu mestského typu“, čo by mohlo znamenať vyššiu kompaktnosť zástavby.

Štúdia má ďalej zohľadňovať existujúce strategické a koncepčné materiály mesta, požiadavku na dobrú dostupnosť k líniám mestskej hromadnej dopravy, požiadavky na klimatickú odolnosť, ale aj – čo je dôležité – plánované investície v okolí. Z nich je menovite spomenutá jedna, ktorou je TIOP (terminál integrovanej osobnej prepravy). Prestupný bod medzi železnicou a mestskou dopravou (teda električkou) má vzniknúť v neveľkej vzdialenosti, pričom bude obsluhovať severnú Petržalku, kde sa očakáva masívny stavebný rozvoj.

Zadávateľa štúdie (developera) teraz čaká dlhšie obdobie, kedy bude materiál vypracovaný, posudzovaný, prerokovaný a schvaľovaný. Ak sa to podarí, musí ešte čakať na schválenie zo strany Hlavného mesta v rámci zmien a doplnkov územného plánu. V záujme rýchlosti asi bude musieť Vodotika-MG časť bytov odovzdať ako nájomné byty. V každom prípade, do zmeny regulácie prebehne ešte niekoľko rokov.

 

Nové Lido sa má organicky napojiť na Petržalku. Development v okolí Lužnej k tomu môže dopomôcť. Zdroj: Nové Lido

 

Zmena funkčnej regulácie v tejto lokalite je súčasťou širšieho procesu transformácie severnej časti Petržalky. Ide o jedno z území s najvyšším rozvojovým potenciálom v celej metropole. Dané to je blízkosťou k centru Bratislavy, ale aj prítomnosťou rozľahlých nezastavaných pozemkov, dlhodobo určených pre nové využitie. Teraz sa táto premena konečne blíži.

V čase, keď vznikla koncepcia Petržalky (prvá polovica 70-tych rokov 20. storočia), sa predpokladalo, že na pravom brehu Dunaja vznikne do istej miery svojbytné mesto. Petržalka mala mať vlastné jadro a kompletnú vybavenosť, zároveň sa ale mala lepšie privinúť k Bratislave rozšírením celomestského centra cez rieku. Toto centrum sa malo nachádzať najmä v priestore medzi Starým a Prístavným mostom, zo severu vymedzené riekou, z juhu Einsteinovou, no prepojené so zvyškom sídliska.

Išlo o veľkorysú víziu, ktorá rátala so zástavbou na viacerých úrovniach. Einsteinova (dnes navyše doplnená o diaľnicu D1) nemala byť takou bariérou a centrum by sa tak organicky napájalo na rezidenčné štvrte. V praxi sa však nezrealizovalo vôbec nič. Počas normalizácie sa v dôsledku stagnujúcej ekonomiky uprednostnila len jednoduchá výstavba bytov a najzákladnejšej vybavenosti, významnejšie stavby mali nasledovať neskôr. Medzičasom prišla revolúcia a nový prístup.

S rozvojom Celomestského centra sa ráta aj naďalej. Dnes je známe ako Nové LidoSouthbank a jeho podobu určia súkromné spoločnosti, medzinárodní architekti a inovovaná regulácia. Einsteinova a D1 budú prekonané značne jednoduchšími lávkami a prieniky mestskej zástavby do sídliska sa nateraz obmedzili na okolie električkovej trate – a aj to v nedokonalej forme. Kvôli pomalému procesu zmeny Územného plánu za účelom naštartovania Nového Lida uprednostnil developer J&T Real Estate predaj jedného z kľúčových pozemkov potravinárskemu reťazcu, takže výškové budovy možno nahradí krabica supermarketu.

Napriek tomu sa územie zmení mimoriadnym spôsobom a z veľkej časti pozitívne. Doterajšie informácie o Novom Lide znejú sľubne – podľa všetkého by tu mohla vzniknúť mestotvorná zástavba s čiastočne blokovou štruktúrou, výškové dominanty, architektúra od popredných autorov a kultúrna vybavenosť celomestského významu. S Euroveou a downtownom na ľavom brehu rieky bude Lido spojené peším mostom. Vzniknúť by mohla aj nová električková trať.

Medzičasom, v okolí Lužnej a súvisiacej Šustekovej plánuje investovať Hlavné mesto, ktoré by tu rado vybudovalo nájomné bývanie. Na budúci projekt bude určite vyhlásená architektonická súťaž, takže okrem neveľmi atraktívnych bytoviek tu bude aj zopár príťažlivých.

V horizonte 15-20 rokov sa tak do Petržalky skutočne „preleje“ mesto. Nepôjde už len o obrovskú jednotvárnu štvrť, ale o zónu s rozličnými lokalitami so svojským typom zástavby, charakterom a identitou. Od veľkomestského Nového Lida, cez polomestskú Lužnú až po modernistické rezidenčné oblasti – Petržalka sa stane miestom kontrastov. Získa tak jednu z kvalít, ktorá robí mesto mestom.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube