Adrian Gubčo 10.10.2019 13:35

Nesto sa odhaľuje: V Bratislave má vzniknúť prvá kreatívna štvrť

Developer Lucron dnes odhalil jeden z najväčších a najkomplexnejších pripravovaných projektov v slovenskej metropole. V Petržalke, na území medzi diaľnicou D2 a štátnou hranicou v dotyku s Kopčianskou ulicou, vznikne mestská štvrť Nesto, kde môže v horizonte 15 rokov žiť až 15-tisíc obyvateľov.

Prvé informácie o projekte som priniesol už pred dvoma dňami, kedy developer prezradil, že už nejakú dobu realizuje prípravu na veľký nový development. Rozsah týchto prác svedčil o veľkej ambícii, ktorá je s projektom spojená – má ísť totiž o akési subcentrum Bratislavy a sebestačnú štvrť, ktorá poskytne plnú škálu vybavenosti aj typov bývania. Dnes prezradené detaily tieto veľkorysé ciele potvrdzujú.

Podľa developera má ísť o prvú kreatívnu štvrť, založenú na princípoch tvorivosti, ekológie a udržateľnosti a dostupnosti, zároveň aj o prvú časť Bratislavy, ktorá bude uhlíkovo neutrálna. Kreativita sa má odrážať najmä vo flexibilite novej zóny, teda v adaptabilite štvrte na meniace sa zvyklosti, technológie alebo spoločenské trendy.

Nesto, ktorého názov vychádza z anglického slova nest (hniezdo), vznikne na 48 hektároch, a má obsahovať okrem bytov aj nový typ kancelárií, služby a obchody, sociálne zariadenia, športoviská, kultúrne priestory, vzdelávacie inštitúcie, zelené plochy či historické artefakty. Štvrť je komponovaná tak, aby dochádzalo v oblasti k intenzívnej ľudskej interakcii, v čoho dôsledku bude Nesto „hubom“ pre vznik nových myšlienok a inovácií. Štvrť bude rásť postupne a bude sa prispôsobovať aktuálnym potrebám obyvateľov.

Vymedziť sa má prístupom k ekológii, napríklad v oblasti retencie dažďovej vody (vzniknúť majú dažďové záhrady, mokrade a využívať vodopriepustné povrchy), preferencie pešej a cyklistickej dopravy, veľkom objeme zelene alebo vo využití obnoviteľných zdrojov energie.

Treťou veľkou témou je dostupnosť, a to nielen dopravná, ale aj z hľadiska cien bývania, ponuky služieb či občianskej vybavenosti. Lucron oponuje tvrdeniu, že ide o odľahlé územie a argumentuje, že centrum mesta je autom dostupné za 6 minút a na bicykli za 16. Okrem toho, kvalitné je aj spojenie s Viedňou, čo sa zlepší po dobudovaní vlakovej zastávky. Zastávka verejnej dopravy bude lokalizovaná pri južnom vstupe, v budúcnosti má prechádzať naprieč územím cez predĺženú Bratskú ulicu.

Podľa developera pôjde o prvú uhlíkovo neutrálnu štvrť v Bratislave. Zdroj: Lucron

Koncept štvrte

Developer a tvorcovia projektu, ktorých zastupuje známy architekt, ktorý stál aj za vznikom štvrte Hafen City v Hamburgu, Peter Gero, otvorene hovoria, že Bratislava potrebuje nové subcentrá. Jedným z nich bude aj Nesto, a to aj vďaka kvalitnému plánovaniu. Nová kreatívna štvrť sa bude síce inšpirovať úspešnými príkladmi zo zahraničia, jej vízia je však prispôsobená bratislavským podmienkam.

Štvrť vznikne podľa základného masterplanu, a rásť bude postupne. Jadrom bude akási zelená centrálna os, okolo ktorej sa bude komponovať päť základných typov lokalít a priestorov Nesta. K tým patrí Južný vstup Severný vstup, Nové formy bývania, Komunitné centrum a Historická stopa.

Južný vstup bude prvou budovanou časťou projektu, kde vznikne aktívne mestské námestie, spojené so zastávkou verejnej dopravy. Okolo námestia vzniknú objekty bývania, priestory pre prácu, škôlky, kultúrno-spločenské centrum a medicínske centrum. Vznikne tu aj bývanie v co-livingoch. Žiť tu má asi 4-tisíc ľudí.
Severný vstup bude naviazaný na mestský bulvár – novú Bratskú ulicu, dominantou bude výšková budova (celkovo budú tri s 12-15 podlažiami). Vznikne tu podstatná časť kancelárskych priestorov, ale aj dielní či ateliérov. V zóne bude aktívny parter s obchodnými priestormi.
Nové formy bývania sú reprezentované novými konceptmi co-livingu, ale aj holandským typom bývania – „woonerf“ – teda bytmi v nízkopodlažných radových domoch v dopravne upokojených uliciach. Vznikať budú predovšetkým v druhej etape projektu, spoločne s nájomnými bytmi, žiť tu bude asi 11-tisíc ľudí.
Komunitné priestory budú tvorené, okrem iného, školou, športovou halou či exteriérovými športoviskami.
Z histórie ostáva zachovaný cintorín z 1. svetovej vojny alebo bunker, ktorý bol súčasťou československého opevnenia, vrátane tankovej priekopy.

Čo sa týka verejných priestorov, vzniknúť majú celkovo až tri námestia, pričom jedno z nich bude mať aj výhľad na Hrad. Veľký park má byť v blízkosti zachovaných historických artefaktov. Lucron chce do zveľaďovania územia zapojiť samotných obyvateľov, čo podporí komunitný charakter Nesta.

Koncept co-livingu bude súčasťou už prvej fázy. Zdroj: Lucron

Funkčná náplň

Developer bližšie priblížil aj detaily venujúce sa funkčnej náplni územia. Ráta sa s testovaním niekoľkých nových konceptov a modelov, ako aj so šírkou vybavenosti, ktorá nie je v kontexte Bratislavy veľmi porovnateľná.

Najviac sa má diverzita prejaviť v bývaní. Okrem tradičných bytových domov, viladomov, alebo rodinných domov majú vzniknúť aj spomínané woonerfy a co-livingy (teda akési hotely či hostely na dlhodobé bývanie). Developer na základe prieskumov verí, že mladí ľudia už nehľadajú nutne vlastné bývanie a sú ochotní bývať aj v podnájmoch. Aj preto bude až pätinu bytov – teda teoreticky až tisíc bytov – tvoriť nájomné bývanie. Okrem toho by malo vzniknúť aj bývanie pre seniorov.

V prípade občianskej vybavenosti sa má vybudovať medicínske centrum, ktorý bude mať ambíciu pritiahnuť pacientov z celej Petržalky, škôlka a škola v upokojenom prostredí, alebo bývanie pre seniorov. Tieto špecifické služby budú pravdepodobne operované externými spoločnosťami a partnermi.

V Neste má byť veľký rozsah co-workingových priestorov. Zdroj: Lucron

V prípade pracovísk tu majú vzniknúť priestory pre klasické firmy aj rozličné start-upy, prípadne remeselníkov či kreatívnych tvorcov. Nachádzať sa tu budú co-workingy, ateliéry, dielne, rozličné hybridné priestory či malorozmerné kancelárie. Okrem toho tu majú vzniknúť bohaté možnosti pre networking, vzdelávacie priestory a miesto pre e-business. Sídlo si tu má vybudovať aj samotný Lucron.

Nakoniec, kultúrno-eventové centrum má byť multifunkčné, teda okrem rozličných koncertov alebo predstavení sa tu budú môcť organizovať aj konferencie či komunitné podujatia. Rozsah centra bude asi tisíc metrov štvorcových, kapacitou bude patriť k stredne veľkým kultúrnym centrám. Pre športoviská je vymedzených 2,5 hektára. Obnova historických artefaktov má prebehnúť ešte pred výstavbou štvrte.

Aktuálny stav územia. Historické artefakty budú zachované, rovnako ako výhľad smerom k Hradu

Zhrnutie

Nesto na základe predstavených materiálov skutočne predstavuje nielen jeden z najväčších, ale aj najkomplexnejšie pripravených porevolučných projektov v Bratislave. Rozsahom pripomína Slnečnice, narozdiel od nich však vytvára ďaleko mestskejšiu štruktúru a pravdepodobne prinesie aj vyššiu úroveň architektúry, štandardu a kvality verejného priestoru.

Za projektom, ktorého výstavba je naplánovaná na 15 rokov, stojí veľmi široký tím architektov a urbanistov, ktorí patria k popredným odborníkom – medzi nich patria kancelárie Compass, Šujan_Stassel, Vallo Sadovsky Architecs, Bogle Architects alebo Siebert+Talaš. Dá sa tak predpokladať, že aj po stránke architektúry pôjde o mimoriadne príťažlivú štvrť.

Nakoniec, záujem o vysokú úroveň potvrdzuje aj rozpočet, ktorý je v prípade prvej fázy odhadovaný na približne 90-100 miliónov eur. Výstavba by sa mala spustiť ideálne už v marci 2020, keďže developer má k dispozícii územné rozhodnutie. Druhá etapa je zatiaľ vo fáze investičného zámeru a je posudzovaná Magistrátom.

Bratislava začne čoskoro expandovať až k štátnej hranici vo forme moderného, podľa všetkého vynikajúco pripraveného a inovatívneho zámeru, ktorý, ak bude úspešný, môže výrazne ovplyvniť development v Bratislave – k lepšiemu. Úspech nových konceptov by mohol odštartovať ich masívnejšiu implementáciu naprieč metropolou, čo by sa pozitívne odrazilo nielen na kvalite bývania, ale aj na vzťahu k životnému prostrediu, na lepšej doprave či zlepšení konkurencieschopnosti metropoly.

Z Nesta môže vzniknúť skutočné „mesto v meste“. Zároveň môže ísť o vzor, ako sa má mesto v budúcnosti rozvíjať a latku, ktorú treba pre zlepšenie Bratislavy prekonávať. Zvyšok Hlavného mesta, ako aj ostatní developeri, snáď zájdu ešte ďalej.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.