PR 12.05.2021 09:58

Záhradný architekt Kolísok: Aj zeleň diktuje kvalitu projektu

Globálna klimatická kríza, ale aj zmena individuálnych nárokov na komfort bývania môžu za to, že téma zelene v rezidenčných developerských projektoch dnes rezonuje nielen v odbornej verejnosti. Každý z nás intuitívne cíti, že život v bezprostrednej blízkosti prírody je príjemnejší. Zdanlivo pocitová záležitosť pritom stojí na solídnom racionálnom základe. Bývať na mieste, kde je zeleň v samom DNA projektu, so sebou prináša celú škálu zdravotných, ekologických, estetických aj spoločenských benefitov.

Zdroj: ITB Development

Záhradný architekt Vojtěch Urban je spoluautorom bratislavských Kolísok a práve na príklade novostavby, známej svojimi inovatívnymi „zelenými“ riešeniami, názorne ilustruje, prečo je príroda nosným pilierom kvality každého projektu. „Rezidenčný development jednoducho nemôže byť plnohodnotný ani spoločensky zodpovedný bez dostatočného dôrazu na použitie zelene,“ hovorí.

Pre českého odborníka na krajinnú architektúru boli Kolísky prvou väčšou zákazkou na Slovensku a zároveň premiérovou spoluprácou s ateliérom Architekti Šebo Lichý a ITB Development. Výsledkom je 3.400 m² trávnatých plôch, 40 vysadených stromov, 1.250 kríkov, 300 popínavých drevín, 2.300 trvaliek, 100 veľkých okrasných tráv, 4 pôsobivé zelené strechy a implementovanie vlastného know-how, ako aj najnovších poznatkov v oblasti modrozelenej infraštruktúry či vertikálnych záhrad.

Zdroj: ITB Development

„Zelená“ zdravému bývaniu

Jeden mestský strom dokáže podľa vedcov ročne vstrebať približne 100 gramov nečistôt zo vzduchu, čo je ekvivalent množstva splodín vyprodukovaných autom po najazdení 5.500 km. Význam zelene z hľadiska zlepšovania kvality vzduchu pre rezidentov je teda nespochybniteľný. „Nejde však len o pohlcovanie pevných častíc, ale aj škodlivých látok a plynov s negatívnym vplyvom na zdravie. Zeleň takisto zvlhčuje mestské ovzdušie a znižuje teplotné rozdiely,“ dopĺňa Urban.

Viaceré výskumy poukazujú na to, že vhodne zakomponovaná zeleň v rezidenčnom priestore má prínos pre mentálne zdravie – znižuje stres a úzkosti, zlepšuje koncentráciu či posilňuje pocit bezpečia. Aj s týmito východiskami pracoval záhradný architekt Kolísok a dbal na to, aby bola prítomnosť prírody v areáli projektu citeľná aj zvnútra. „Chcel som, aby zeleň utvorila s architektúrou harmonický celok a obyvatelia si ho mohli vychutnať nielen vtedy, keď sa zdržiavajú vonku, ale aj pri pohľade z okien bytov. Trvalkové záhony som napríklad navrhol tak, aby boli pestré čo najdlhšiu časť vegetačného obdobia a tým pútali pozornosť tak z bezprostrednej blízkosti, ako aj z výšky.“

Pri umiestňovaní jednotlivých zelených prvkov je podľa Urbana vždy nutné myslieť dopredu, aby sa zo skrášľujúceho elementu nestal rušivý. „Strom či krík bude vyzerať inak o päť rokov a inak o dvadsať. Vtedy už môže prekážať vo výhľade na krajinné monumenty, deťom pri hre na ihrisku či pri prejazde autom. Nikdy netreba zabúdať, že zeleň má priestor zútulňovať, nie ho zbytočne zahlcovať či vytvárať nedbanlivým kompozičným usporiadaním neprehľadné a stiesňujúce zákutia.“

Zdroj: ITB Development

Zeleň ako klimatizačná jednotka

Súčasní developeri si čoraz viac uvedomujú spoločenskú zodpovednosť vyplývajúcu z ich brandže. Hlavnou ambíciou už nie je iba stavať kvalitne, ale zároveň udržateľne. Aj kladenie dôrazu na užšiu spoluprácu architektov a záhradných architektov pri plánovaní projektov predstavuje schodné riešenie, ako dosiahnuť čo najšetrnejší dosah priemyslu na životné prostredie. „Tadiaľto vedie cesta k skutočne komplexnej a modernej architektúre. Stačí sa pozrieť do sveta. V štátoch, kde majú tieto dve odvetvia architektúry k sebe blízko – v Nórsku, Švédsku, Nemecku, Holandsku či Singapure – , vznikajú úžasné, živé a ekologické projekty. Nebude náhoda, že v týchto krajinách je i životná úroveň a celospoločenský pohľad na mimoriadne vysokej úrovni.“

Veľkou environmentálnou výzvou urbanizovaných zón je tiež eliminovanie nežiaducich tepelných ostrovov, teda miest, kde následkom extenzívnej stavebnej činnosti na úkor prírody dochádza k prehrievaniu. Urban pri svojej práci adresoval aj tento problém. „Prvým krokom k zníženiu efektu tepelného ostrova bolo vytvorenie zelenej strechy, ktorá je v Kolískach na všetkých štyroch budovách. Ďalším krokom bolo použitie popínavých rastlín v maximálnej možnej miere, ktorú charakter stavieb a množstvo porastov dovolili. A samozrejme, osadenie čo najširšej plochy, ktorá by inak bola vydláždená alebo vyasfaltovaná. Svoje spravilo aj nahrádzanie bežných trávnikov lúčnymi kvitnúcimi zmesami a pôdopokryvnými trvalkami, menej náročnými na údržbu a vodu. Nízkoúdržbové trvalkové záhony sú v súčasnosti prominentným trendom záhradnej architektúry.“

Ekologické benefity sa snúbia s ekonomickými. „Pokiaľ je zeleň zakomponovaná do projektu technologicky správne, má markantný vplyv na energetické úspory,“ vysvetľuje záhradný architekt. „Zelená strecha môže ochladiť budovu o niekoľko stupňov Celzia už len tým, že do seba vstrebáva veľkú časť svetelného žiarenia a na rozdiel od klasickej strechy vyžaruje naspäť len minimum tepla. Keď som podobnú realizáciu robil v Brne, moji klienti hlásili pokles teploty pod strechou o 5 až 7 °C.  Prvky ako zelené steny, popínavé rastliny či zelené fasády taktiež výborne zachytávajú slnečné žiarenie a zabraňujú únikom tepla. Zároveň chránia fasádu budovy pred vlhkosťou. Trávnik, prípadne podopokryvné rastliny namiesto spevnených povrchov fungujú podobne. Príkladom sú zelené strechy garáží v Kolískach. Vďaka dostatku stromov a ich prirodzenej schopnosti ochladzovať priestor nemusia rezidenti v lete tak často zapínať klímu.“

Zdroj: ITB Development

Rozhovory v záhonoch

Aký je podiel prírody na utužovaní susedských vzťahov? Neprekvapivo, veľký, a nielen preto, že spoluvytvára kvalitný priestor pre interakciu obyvateľov. „Záhradka či záhon sú dobrou témou pre rozhovor, ale aj zdieľaním spoločnej záľuby,“ vyzdvihuje Urban. „Zeleň uvoľňuje stres a o manuálnej činnosti spojenej so zemou a rastlinami to platí dvojnásobne. Perfektne sa pri tom odreagujete po práci za počítačom. Súčasťou Kolísok sú priestranné komunitné záhony, ktoré pre svoje fungovanie vyžadujú aktívne zapojenie sa obyvateľov, čím nabádajú k susedskej spolupráci.“

K pohodovému spolunažívaniu v rezidenčnom komplexe patrí tolerancia a zohľadňovanie odlišných nárokov na priestor pre jednotlivé skupiny ľudí vyčlenené či už vekom, alebo životným štýlom. Jednou z úloh záhradného architekta je preto práca so zeleňou pri vytváraní inkluzívneho priestoru. „Celá centrálna časť vnútrobloku je architektonicky dôsledne prepracovaná a v súlade so súčasným trendom prepájania viacerých funkcií do jedného priestoru. Pre deti je tu pieskovisko s preliezačkami, rodičia si majú kam sadnúť na kus reči, teenageri zas kde zacvičiť či zahrať pingpong. Staršia generácia ocení, že priestor je prehľadný, bezpečný a členitý. Pre všetky skupiny obyvateľov je tu dostatok prírodných zdrojov tieňa, akustických bariér a prvkov na sedenie – aj vďaka centrálnemu betónovému kvetináču a zátišiam, ktoré umožňujú nerušene relaxovať bez rozptyľujúceho hluku neďaleko sa hrajúcich detí.“

Zdroj: ITB Development

Príroda učí  

Zeleň v rezidenčnom bývaní má nezastupiteľný význam pre zdravý vývoj detí a podľa Urbana sú to práve najmladší obyvatelia, kto najintenzívnejšie vníma estetické kvality priestoru, pretože sledovanie okolia je pre nich formou učenia a spoznávania sveta. „Pri práci na Kolískach, ktoré sú koncipované ako kids-friendly bývanie, som myslel na to, aký silný je vplyv zelene na detskú psychiku a na mieru stresu, ktorú život v meste prináša, ale aj na to, ako zvýšiť chuť detí vyjsť z bytu a hrať sa, pozorovať. Dal som si záležať, aby boli rastlinné spoločenstvá farebne aj tvarovo pestré, nech majú deti dosť podnetov po celý rok, no zároveň pôsobili prirodzene a neprekombinovane. Veľký dôraz som kládol na bezpečné rastliny, teda nič jedovaté či ohrozujúce zdravie detí. Výnimkou je jedine živý plot z Berberisu, ktorý má tŕne. Plot má ale slúžiť ako bariéra, za ktorú deti nebudú chodiť.“

Záhradný architekt vidí vo svojej práci aj edukačný potenciál, ktorý celkom vystihuje „zelená“ metafora – kto si čo zaseje, to bude žať. „Som presvedčený, že deti si na zeleň podvedome zvyknú ako na štandard a budú tak chcieť v dospelosti vytvárať alebo minimálne vyžadovať rovnako pekné a kultivované prostredie okolo seba.“

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.