Adrian Gubčo 19.11.2020 15:05

Klingerka dosiahla plnú výšku a stala sa najvyššou rezidenčnou budovou Bratislavy

Dnešným dňom Bratislava získala najvyššiu rezidenčnú a celkovo druhú najvyššiu budovu. Hrubú stavbu dosiahla rezidenčná veža, ktorá je súčasťou polyfunkčného projektu Klingerka. Developer J&T Real Estate a zhotoviteľ STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo umiestnili na vrchol budovy glajchu, ktorá má tvar cievky na nite.

Klingerka dosiahla svoju plnú výšku 115 metrov pri 36 nadzemných podlažiach po približne 20 mesiacoch výstavby. Jedno podlažie pribudlo približne každých 10 dní, čo bola podľa developera náročná úloha na manažment celého procesu, ale aj dodávku materiálov a použité technológie. Osadenie glajchy je tradične považované za určitú formu oslavy dosiahnutia významného medzníka pri výstavbe.

Investor sa rozhodol pre vytvorenie pomerne netradičnej glajchy – namiesto stromčeka bola na strechu budovy umiestnená „špulka“, teda cievka na nite, so zapichnutou ihlou. Z ucha viali stuhy s menami dodávateľov. Developer tak odkazuje na históriu lokality, kedy sa tu nachádzala (Klingerova) továreň na výrobu juty. Z pôvodného závodu zostala len jediná administratívna budova, ktorá aj tak v dohľadnom čase zanikne, odkazy na históriu sú tak zakomponované len do architektúry novostavby.

Tá je pomerne špecifická a odzrkadlila sa aj v technických a konštrukčných nárokoch. „Kolegovia museli často vyvinúť a s dodávateľmi na mieru vyrobiť úplne nové produkty,“ vysveteľuje výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán. „Tieto prototypy použili po otestovaní po prvý raz práve na najvyššej obytnej budove na Slovensku“. K týmto unikátom patrí „levitujúce lešenie“, ktoré bolo využité z dôvodu nemožnosti použitia klasického lešenia, oceľovo-hliníkový systém preskleného zábradlia balkónov alebo vetracia klapka, vybavená samoregulačným uzatváracím mechanizmom.

JTRE konštatuje, že Klingerka predstavuje príklad oživenia brownfieldu mestotvorným spôsobom. Tvorená je dvojicou šošovkovitých veží – bytovej a kancelárskej – prepojených nadzemným parkovacím domom so zelenou strechou. Zeleň vznikne v severnej časti projektu v podobe rezidenčného parku. V parteri výškovej budovy bude umiestnená občianska vybavenosť v štvorici komerčných priestorov. Podľa Petra Medľu, projektového manažéra Klingerky, by malo ísť o služby, nie o gastronomické zariadenia.

V Klingerke vzniklo celkovo 380 2- až 4-izbových bytov, z ktorých sú predané už takmer všetky. Rezidenti budú mať k dispozícii 5 výťahov, 678 parkovacích miest a 425 metrov štvorcových obchodných plôch. Zaujímavé čísla sa týkajú aj stavby samotnej: založená je na 169 pilótach, využitých je 2.832 ton výstuže, objem použitého betónu je 19.152 metrov kubických. Hrúbka základovej dosky je 1,5-2 metre.

Autorom architektonického konceptu projektu je kancelária GFI, ktorá s developerom spolupracuje na niektorých z jeho najvýznamnejších schém (napríklad Eurovea City alebo River Park II). Okrem výšky a tvaru je Klingerka výrazná aj fasádou, ktorá má odkazovať na viazanie juty. Peter Medľa potvrdzuje, že riešenie fasády bolo predmetom intenzívnych interných diskusií. „Hľadali sme rôzne iné varianty. Mali sme ich minimálne 10. Pri riešení sme sa inšpirovali históriou a navrhli sme fasádu, ktorá pripomína jutu, vrátane farieb, ktoré by sa jej mohli približovať.“

Výstavba projektu je momentálne podľa developera viacmenej v polčase. Do konca roka 2020 by mala byť odhalená fasáda celej spodnej časti výškovej budovy, inak budú práce pokračovať v priebehu celého roka 2021. Prvá bude dokončená kancelárska budova Klingerka Offices. Peter Medľa predpokladá, že kolaudačný proces sa spustí už na začiatku roka 2021, odovzdávanie klientovi je však naplánované až na september 2021.

Rezidenčná veža bude nasledovať až potom, pričom sa predpokladá, že bude dokončená v prvom kvartáli roku 2022. Byty sa začnú odovzdávať v druhom kvartáli 2022, kedy bude plne dokončený aj park. Časť parku priľahlá ku Klingerka Offices bude hotová už v čase odovzdávania budovy. Finálnu podobu parku ešte developer upresní po jeho doprojektovaní.

Bratislava je tak bohatšia o veľmi výraznú vežu, ktorá sa zaradila do rebríčka najvyšších budov v meste na druhé miesto. V priebehu najbližších rokov by sa mala prepadnúť minimálne na šieste, to jej však neuberie na aktuálnom prvenstve a s ohľadom na umiestnenie ani na výraznosti. JTRE samé pripomína, že veža bude dominantná z viacerých pohľadov, a to aj po výstavbe druhej a tretej časti Klingerky, ktorá má prvú vežu nechať vyniknúť.

To ale za veľké víťazstvo nepovažujem. Klingerka je nepochybne úžasné konštrukčné a technické dielo, ktorého realizácia je náročnou úlohou pre projektantov, dodávateľov a nakoniec aj pre investora. Nanešťastie však nemožno povedať, že by išlo o ikonickú bratislavskú vežu – to by musela byť riešená inak po stránke urbanistickej aj architektonickej. Budovanie veží okolo parkovacích domov nie je správny prístup, rovnako ako pomerne nekreatívne a marketingovo prvoplánové riešenie fasády, ktorá má až 16,8-tisíc metrov štvorcových (a okná ďalších 7-tisíc).

Klingerka bude nepochybne dominantou, hoci nie najšťastnejšou a do dokončenia Klingerky 2 a 3 aj pomerne odtrhnutou od nového centra mesta. Pokračovanie developmentu ju lepšie prepojí so štvrťou, prinesie dodatočnú občiansku vybavenosť v parteri nových domov aj v samostatných objektoch pozdĺž Pláteníckej ulice, umožní lepšie spojenie vo forme cyklodopravy a naostatok vežu prvej fázy aj trochu zakryje, keďže jej súčasťou bude 141 metrov vysoká kancelárska veža.

J&T Real Estate dúfa, že v optimálnom prípade by sa mohla výstavba začať do dvoch rokov. „Klingerka 2 a 3 predstavuje posledné kúsky downtownu, ktoré treba dokončiť, aby tu zavládol mestský duch,“ hovorí Pavel Pelikán. „Je to potrebné, aby sa tu dalo žiť plnohodnotne a centrum bolo skutočne komplexné.“ Riaditeľ JTRE vidí potenciál pre umiestnenie stoviek nových bytov aj desaťtisícov metrov štvorcových kancelárií a pripúšťa aj vznik kultúrnej vybavenosti.

Dobudovaním celej zóny Klingerka, Eurovea City taktiež od JTRE, ako aj celej zóny Chalupkova a Nových Nív od HB Reavis, získa slovenská metropola štvrť husto zastavanú výškovými budovami, aká nie je pre mesto danej veľkosti vôbec bežná. V mnohom pôjde o štvrť rekordov – okrem výšok aj v počte bytov a rozsahu kancelárií, v hustote zaľudnenia, v intenzite komerčných aktivít alebo v nárokoch na dopravu. Bratislava sa tým výrazne zmení.

Ak budú projekty vynikať aj niečím iným ako výškou či technickým riešením (ako Klingerka), môže z toho Bratislava veľa získať. K takému cieľu však nemožno dôjsť samovývojom.

Fotografie z 7.11.2020. a 19.11.2020. Pozrite si výstavbu Klingerky vo fotoalbumoch.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.