zoradiť: podľa dátumu
Vyšliapané chodníky a viacero bariér na Adámiho ulici v Karlovej Vsi boli ešte donedávna hanbou okolia. Návštevníci priľahlého cintorína však už nemusia kľučkovať neforemným trávnatým územím medzi činžiakmi. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) sa postaral o skultúrnenie priestoru, ktorý získal väčšiu dôstojnosť. Práce napredujú aj na ďalších tzv. Živých miestach, teda zanedbaných verejných priestoroch naprieč metropolou.
Posledné roky sa v Bratislave niesli skôr v znamení sľubov, zameraných na zvýšenie úrovne cyklotrás. Pribudlo síce viacero cyklistických koridorov alebo ochranných pruhov, naozaj kvalitných, širokých a segregovaných úsekov vzniklo minimum. Čoskoro by sa to mohlo zmeniť, keďže na rysovacích doskách je dnes trasa, ktorá svojou úrovňou takmer dosahuje holandskú kvalitu.
Takmer kilometer dlhá a 50 rokov stará lanovka s prepravnou kapacitou 342 osôb za hodinu získava späť svoj zašlý vzhľad. Sedačková lanovka Železná studnička – Koliba po skončení tohtoročnej letnej sezóny opäť pokračuje vo svojej obnove. Rekonštrukcia prebehla ešte koncom minulého roka, v máji bola lanovka opäť spustená a od septembra sa v obnove pokračuje.
Prüger-Wallnerova záhrada (Prügerka) bola donedávna skrytým a zanedbaným miestom v susedstve populárneho Horského parku. Po rokoch snáh dobrovoľníkov o zlepšenie situácie pristúpilo v roku 2020 Hlavné mesto k výraznejším úpravám priestoru. Zmeny priebežne pokračujú, záhrada je tak čoraz krajšia.
Račianska električková radiála prejde ďalšími zmenami. V uplynulom období na nej pribudli nové prístrešky a frekventované zastávky sa stali kultúrnejšími. Viditeľné zlepšenie zarezonovalo u verejnosti pozitívne, Dopravný podnik Bratislavy (DPB) tak ohlasuje ďalšie plány. Určitý postup nastal aj pri modernizácii Vajnorskej radiály.
Bohatá história, vlastná identita a takmer dvadsaťšesťtisíc obyvateľov. To sú špecifiká mestskej časti Rača, ktorá bola do roku 1946 samostatnou obcou. Územie na juhovýchodných úpätiach Malých Karpát s intenzívnymi vinohradnickými tradíciami sa však v poslednom období mení k lepšiemu.
Klimatické zmeny zasahujú celú planétu, naše hlavné mesto nevynímajúc. V slovenskej metropole sa však nedajú vysádzať stromy na každom kúsku zeme a preto je nutné uvažovať nad alternatívnymi riešeniami. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) tak vytvoril manuály pre vegetačné ostrovčeky, strechy a steny.
Pred štyrmi rokmi bol rozvoj cyklodopravy stanovený ako jedna z priorít nového vedenia Hlavného mesta. Dnes to isté vedenie pripúšťa, že v tomto ohľade zlyhalo a nedokázalo zabezpečiť výstavbu nových kvalitných cyklistických úsekov. Jedným dychom však dodáva, že sa to čoskoro zmení. Príkladom má byť cyklotrasa na Mlynských nivách, ktorá má spĺňať medzinárodné štandardy.
Hoci budova Slovenského národného múzea zvonku chátra, vnútri možno predsa len nájsť prekvapenia. Jedinečný výtvarno-priestorový koncept stálej antropologickej expozície Slovenského národného múzea posúva kvalitu výstavných priestorov na našom území o stupeň vyššie. Autori sa pri návrhu expozície snažili pozrieť na zaužívanú muzeálnu estetiku novými očami, čo návštevníkom prinieslo interaktívnu výstavu plnú nečakaných momentov aj bádania.
Vznik Prvej republiky priniesol Bratislave stavebný rozvoj, ktorého súčasťou bola výstavba viacerých reprezentatívnych „národných“ budov. Jednou z nich bolo aj Zemedelské múzeum na Vajanského nábreží, teda dnešná sídelná budova Slovenského národného múzea. Veľkolepý objekt bol vtedy jedným zo symbolov mesta aj republiky. Dnes je namiesto pýchy nábrežia chátrajúcou hanbou.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac