Adrian Gubčo 08.08.2018 13:00

J&T Real Estate reaguje na snahy o zníženie Eurovea Tower

V priebehu minulého týždňa vzbudila rozruch snaha starostu mestskej časti Ružinov ovplyvniť finálnu podobu pokračovania projektu Eurovea, ktorého súčasťou mal byť prvý slovenský mrakodrap s výškou 160 metrov Eurovea Tower. Podľa starostu, daná výška a podlažnosť nie je v súlade s Územným plánom Bratislava - hlavné mesto SR.

Zdroj: J&T Real Estate

Podľa developera, spoločnosti J&T Real Estate (JTRE), však bola výška projektu odborne posúdená a schválená. "Výšku výškových stavieb územný plán hl. mesta priamo nereguluje. Ich umiestnenie sa však musí overiť z hľadiska naplnenia viacerých požiadaviek územného plánu – konkrétne z hľadiska tvorby obrazu mesta a lokality, dopravnej obsluhy a pod. Overenie začlenenia takejto budovy do štruktúry mesta musí byť odborne posúdené viacerými architektmi, čo bolo splnené aj v prípade výškovej stavby v komplexe Eurovea 2," vyjadrila sa pre Bratislava YIMBY Michaela Platznerová, PR manager JTRE.

Samotný Územný plán skutočne pristupuje k výške objektov v Bratislave vágne, v jeho záväznej časti však nájdeme zmienku, podľa ktorej treba "uplatňovať kumuláciu výškových budov v rozvojových priestoroch CMC na oboch brehoch Dunaja (východný okraj zóny Pribinova, nové City na pravom brehu Dunaja)." Z tohto hľadiska by veža s výškou 160 metrov spĺňala podmienku postupnej kumulácie objemov. Starosta sa ďalej odvoláva na určité nesplnené indexy, Územný plán však jediný index, ktorý môže určiť možnú výšku budovy - index podlažnej plochy - pre dané územie presne nestanovuje.

Namiesto toho Územný plán pripomína, že pre dané územie je spracovaný územný plán zóny, resp. by sa mal spracovať. Pre územie podrobnejšia dokumentácia už spracovaná bola vo forme ÚPD-Z Martanovičova, teda územného plánu zóny z roku 1988. Hoci táto dokumentácia vznikla v úplne iných podmienkach, treba povedať, že už vtedy sa rátalo s výškovými objektami smerom k mostu v predĺžení Košickej ulice, i keď nižšími. Odvtedy však aktuálnejšia dokumentácia, odrážajúca súčasnú ekonomickú a spoločenskú situáciu, spracovaná nebola, pričom vytvorenie Územného plán zóny je v kompetencii práve mestskej časti.

Že sa zmenila situácia, pripomína aj JTRE: "Dynamický rozvoj mesta za posledných dvadsať rokov priniesol rozšírenie nového moderného centra mesta aj do ďalších nadväzujúcich zón a v tesnom susedstve zóny Pribinova tak vyrastá viacero ďalších výškových objektov, ktoré menia panorámu Bratislavy. Z tohto dôvodu a v tomto kontexte sa logicky vyvíja aj kompozícia zóny Pribinova a spôsob zdôraznenia jej významu."

Keďže developer vníma Euroveu ako kľúčový projekt v tomto novovznikajúcom centre mesta, považuje výškový akcent v podobe veže, ktorá presiahne aj ostatné projekty v lokalite, za prirodzený. "Výšková dominanta projektu Eurovea 2 kompozične akcentuje prepojenie nábrežnej línie s priečnou mestskou osou, vytvára uzol medzi jadrom historického centra a novými rozvojovými zónami nadväzujúcimi na Čulenovu. Parter objektu s priľahlým novým námestím rozširuje verejné priestory zóny a prepája bulvár Pribinova s nábrežnou promenádou, ktorá je oproti tej súčasnej v tejto časti rozšírená. Logicky sa preto stáva signálnym bodom jadra nového rozšíreného centra mesta na Dunaji," konštatuje JTRE.

Odvolávka mestskej časti Ružinov ústami jej štatutára na Územný plán, príp. ÚPZ z roku 1988, je teda veľmi sporná. Hlavné mesto vydalo k projektu kladné záväzné stanovisko, ktoré býva štandardne opreté predovšetkým o posúdenie súladu s Územným plánom, a v kontexte vyššie zmienených faktov sa ukazuje, že na tomto rozhodnutí nemusí byť nič nekalé.

Práve naopak, odsúhlasenie výšky 160 metrov (resp. až 168 metrov, ak rátame výšku veže po jej architektonický vrchol) je možné brať ako dobré rozhodnutie, v súlade s požiadavkou ÚP preverovať diaľkové pohľady. Pri týchto bude daná výška pôsobiť mimoriadne blahodarne, lebo rozbije črtajúcu sa hradbu budov podobnej výšky 100-115 metrov.

Starosta tak vyvolaním kauzy mimoriadne zariskoval, keďže úspech jeho argumentácie nemusí byť vôbec pravdepodobný. Hlavne však treba povedať, že ide aj o jav nežiaduci, lebo v konečnom dôsledku výška veže či veža samotná nie sú skutočným problémom - tými sú napríklad odstránenie ekologických záťaží alebo riešenie dopravy. Tieto otázky sa však nevyriešia vytváraním zástupných problémov, ale vedomou a otvorenou snahou o riešenie podstatných záležitostí.

Je však pravda, že táto problematika nemusí znieť pred voličmi tak bombasticky, ako strašenie mrakodrapom, ktorý vraj podľa subjektívnych názorov niektorých ľudí do Bratislavy nepatrí.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.