Adrian Gubčo 24.11.2021 18:24

ESET odhaľuje definitívnu podobu svojej centrály

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Nová centrála medzinárodnej softvérovej spoločnosti ESET, ktorá má vzniknúť na bratislavskej Patrónke, patrí k najočakávanejším projektom v metropole. To je ešte umocnené faktom, že investor usporiadal veľkú medzinárodnú súťaž medzi poprednými svetovými architektmi. Víťazom sa stalo jedno z najzvučnejších mien súčasnej architektúry – kancelária Bjarke Ingels Group (BIG). Jej zakladateľ, Bjarke Ingels, dnes osobne odhalil podobu projektu.

Zdroj: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Vývoj projektu novej centrály spoločnosti ESET na Patrónke sa spustil ešte v priebehu roka 2016, kedy sa rozbehla súťaž na odpredaj areálu bývalej vojenskej Nemocnice sv. Michala. Ministerstvu zdravotníctva SR sa prihlásili traja uchádzači, okrem ESETu aj spoločnosť Forest Hill Company, prepojená s podnikateľom Františkom Hodorovským, a firma blízka developerovi JTRE. Nadnárodná softvérová korporácia, pôvodnom zo Slovenska, však nakoniec po niekoľkých kolách pozemky v roku 2017 získala. Už vtedy sľúbila vyhlásenie veľkej medzinárodnej súťaže.

Cieľom firmy bolo totiž vytvoriť reprezentatívne sídlo, ktoré by prinieslo nielen vznik kancelárskeho zázemia, ale aj vybudovanie výskumných kapacít a komplexnej podpornej infraštruktúry. „Areál na Patrónke sme od začiatku považovali za úžasné miesto pre budúce sídlo a vedecko-výskumné centrum našej spoločnosti, a preto sme začali nad ním uvažovať aj v širšej perspektíve,“ vyjadril sa ešte v roku 2019 prevádzkový riaditeľ ESET-u Pavel Luka. Kampus mal vytvoriť atraktívne miesto, lákajúce talentovaných ľudí, aby tu pracovali, tvorili nápady a trávili voľný čas. Vzniknúť mal akýsi ekosystém, z ktorého by profitovali bratislavské univerzity aj mesto samotné.

K vyhláseniu súťaže došlo v septembri 2019. V rámci výberového procesu porota a zástupcovia ESETu zúžili pôvodný počet 270 zvažovaných kancelárií na 30, neskôr na 10, s ktorými absolvovali osobné stretnutia. Z nich boli vybrané tri pracoviská: BIG z Dánska, MVRDV z Holandska a WilkinsonEyre z Veľkej Británie. Cieľom bolo nájsť koncepčného architekta, nehľadal sa tak ešte finálny dizajn kampusu. Spoločnosť prihliadala na skúsenosti so zameraním na kampusy či inovačné centrá, ako aj veľkosť a kapacity štúdia.

Za najlepší bol označený návrh kancelárie BIG – Bjarke Ingels Group. Podľa generálneho riaditeľa ESET-u, Richarda Marka, o víťazstve dánskej kancelárie rozhodla uchopiteľnosť konceptu, kontakt s lokálnym prírodným prostredím, užívateľská príjemnosť a realizovateľnosť. „ESET je od svojho vzniku založený na vlastnom výskume, inováciách a špičkovej vede. Práve tie nám umožnili uspieť na globálnom trhu a stať sa svetovým lídrom v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je pre nás dôležité, aby tieto atribúty vyjadroval aj ESET Campus,“ vysvetľuje Marko. „Samozrejme nám ide o svetový dizajn, ale chceli by sme pri ňom využiť aj najnovšie vedecké poznatky z oblasti architektúry a životného prostredia.“

Návrh BIGu zodpovedá požiadavke, aby vzniklo príjemné, podnetné a atraktívne prostredie pre približne 1,5-tisíc zamestnancov firmy. Zároveň vytvára aj možnosti pre nadväzovanie spoluprác a bude zakončením série vedecko-výskumných inštitúcií v Mlynskej doline. „Všetko bude do seba zapadať,“ popisuje víziu Richard Marko. Centrála bude ľudí lákať a podľa riaditeľa ESETu možno bude svojou prepojenosťou a kvalitným prostredím aj inšpiráciou pre rozvoj Bratislavy.

Podľa Pavla Luku, projekt teraz po zadefinovaní dizajnu čaká tretia fáza vývoja, počas ktorej sa zosúlaďujú technické detaily s architektúrou. Investor sa zároveň pripravuje na úvodné fázy povoľovania – teda najmä posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Po ukončení tretej fázy v priebehu roka 2022 sa prejde na štvrtú, ktorou je samotné povoľovanie. ESET verí, že všetko stihne tak, aby sa v roku 2027 do novej centrály nasťahoval. Kampus bude budovať celý, ako je naznačený na vizualizáciách, hoci do budúcna ráta s možnosťou expanzie. Do projektu plánuje investovať približne 200 miliónov eur.

Zdroj: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Koncept nového kampusu

Základnú víziu kampusu predstavil osobne Bjarke Ingels, jeden z najznámejších súčasných svetových architektov. V súčasnosti sa prezentuje predovšetkým silným dôrazom na udržateľnosť, uhlíkovú neutralitu či modularitu riešení. Do plánovania zasiahla aj pandémia koronavírusu COVID-19 a nové požiadavky na kvalitu pracovného prostredia. Základným parametrom však bola poloha na rozmedzí mestskej zástavby a prírodného prostredia Malých Karpát.

Podľa Bjarkeho Ingelsa, to všetko poskytuje ideálne príležitosti na spojenie na prvý pohľad protichodných vlastností. Hlavnou časťou centrály je tak jadro, tvorené štvoricou kancelárskych blokov, zoskupených okolo námestie v strede – teda „centrálny cluster“ ESETu. Okolo neho sa nachádza obal, tvorený objektami s podpornými a verejnými funkciami funkciami. Celý priestor je priechodný a otvorený, dokopy tvorí logickú štruktúru – „dedinu“. Mierka sa mení od nízkych budov v obale a smerom do okolia po najvyššie v jadre, čím vzniká akýsi kopec – prvý a ľuďmi vytvorený vrch Malých Karpát.

Daná štruktúra umožňuje vytvárať rozličné charaktery a atmosféry, umožňuje ľuďom vstupovať cez priestranstvá s vysokou variabilitou situácií a takisto umožní vstup zelene dovnútra kampusu. Komplex má zo zelene „vyrastať“. Výrazným prvkom architektúry budovy budú strechy, pokryté solárnymi panelmi. Tieto nebudú mať teda len charakter nepekných technických zariadení, práve naopak, majú dotvárať moderný výraz celého kampusu. Architekti by radi v interiéri, ale dokonca aj ako dominantný konštrukčný prvok využili drevo.

BIG zdôrazňuje, že sa snažil vyhnúť veľkému monolitu, namiesto toho rozčlenil kampus na sériu menších objektov. Tieto majú mnoho výhod: ich modularita umožňuje budovy pridávať a modifikovať bez veľkých zásahov do ostatných častí areálu. Zamestnanci vnútri budov budú mať prístup k exteriérom a dennému svetlu (ale aj tieneniu). Zároveň umožňuje oddeliť budovy s kontrolovaným vstupom od tých, ktoré sú verejne prístupné.

Veľkou prioritou bol komfort zamestnancov a efektivita pracovného procesu či nastavenia. Okrem spomínaného prístupu k dennému svetlu či exteriéru – kancelárske budovy budú mať balkóny so zeleňou – sa navrhujú aj pracovné priestory prechádzajúce cez dve podlažia. Tie budú umožňovať možnosť flexibilnej úpravy pri raste pracovných tímov alebo potrebe nových zasadačiek. Okrem toho sa navrhuje vopred vytvoriť niekoľko prototypov kancelárií, ktoré budú potom testované a pripomienkované zamestnancami firmy. Rozčlenenie kancelárií do viacerých budov sa považuje za výhodné pri pandemických situáciách, keďže nevzniknú monolity, koncentrujúce toľko ľudí.

Čerešničkou má byť špičkový ekologický štandard kampusu. Cieľom je, aby bol uhlíkovo neutrálny. Solárna strecha má napríklad vytvoriť toľko energie, že to počas týždňa zabezpečí významnú časť prevádzky kampusu, kým cez víkend umožní nabíjať množstvo elektrických áut v garáži. Neutralite napomôže aj výber stavebných materiálov, architekti chcú dokonca využiť tunely po bývalej nemocnici – na skladovanie prebytočného tepla a pri chladení. Odpadová voda sa bude recyklovať priamo v areáli. Tvorcovia sa venujú biofilickému dizajnu, ktorý má prispieť k pohode na pracovisku. Súčasťou kampusu bude aj park v zadnej časti areálu (smerom k Mokrohájskej ulici), do ktorého bude ale smerovať teoretická budúca expanzia.

Bjarke Ingels dodal, že takto vlastne vznikne malé susedstvo (neighborhood), v ktorom sa budú dobre cítiť pracovníci aj návštevníci, či už prídu spredu od Lamačskej cesty, alebo zozadu od uvažovaného TIOPu (ktorý je údajne v riešení). Smerom k najexponovanejšiemu nárožiu bude umiestnené športová multifunkčná hala a technologický pavilón, pri hlavnej ulici bude aj auditórium, resp. športová hala. Smerom do rekreačného územie investor vybuduje veľké parkovisko pre bicykle. Parkovisko pre autá bude počas víkendov otvorené pre verejnosť a návštevníkov lesoparku. V kampuse bude v menšom aj bývanie na báze co-livingu, najmä pre stážistov či mladších zamestnancov firmy. Celková podlažná plocha kampusu bude približne 55-tisíc metrov štvorcových.

Pohľad pri príchode zo železničnej zastávky. Zdroj: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Zhodnotenie

Pri komplexnom pohľade je základná priestorová organizácia kampusu vlastne veľmi jednoduchá. Hlavná kľúčová funkcia je umiestnená do mohutnejších objektov v strede a po obvode vznikajú dodatočné funkcie, ktoré majú práci vo firme dodať atraktívnejší ráz. Napriek jednoduchosti však ide o veľmi funkčnú schému, ktorá sa nehrá na prvoplánovú veľkoleposť. Architekti logicky využili blízke kopce a s ohľadom na terén namodelovali aj kampus samotný. Tento motív sa pozornému tvorcovi priam ponúkal a podľa všetkého BIGu zabezpečil víťazstvo v architektonickej súťaži.

Navrhnúť zložitý a komplexný ekosystém pre firmu s globálnymi ambíciami, a pritom využiť v podstate prostú schému, je prejavom architektonickej skúsenosti a majstrovstva. BIGu možno vyčítať, že mnohé jeho projekty sa vzájomne podobajú, pri dôslednej analýze sa však ukazuje, že ide skôr o rukopis architektov. Riešenie je inak prispôsobené existujúcej situácii. Prostredie dotvára svojským spôsobom, ale pritom dobre – tak dobre, že je celkom reálne, že sa z kampusu ESETu stane príťažlivý súčasný symbol Bratislavy a etalón špičkovej firemnej centrály, minimálne na Slovensku.

Zároveň treba upozorniť, že korporátne kampusy majú svoje špecifiká a pri súčasnej, menej hierarchickej forme riadenia, je koncepcia ESETu úplne pochopiteľná. Testovať tu akési nové formy, inovatívne priestorové schémy a realizovať kompozičné cvičenia by vývoj firmy aj jej prevádzku najskôr len skomplikovalo. Dovoliť si to môže korporát inej veľkosti a nie pri svojom kľúčovom sídle, na rozdiel od síce globálnej, no predsa len nie TOP500 firmy, ktorá chce mať dobré a funkčné sídlo. V Bratislave bude aj toto zjavom, a to v pozitívnom zmysle.

Ako skonštatoval Bjarke Ingels, z Bratislavy je citeľná transformácia a snaha o zmenu na mesto s lepším verejným priestorom a vysokou kvalitou života. Cestou k tomu je vysoká ekologická úroveň prostredia. V tom bude mimoriadny benefit ESET Campusu, ktorý okrem architektonickej latky nastaví – minimálne podľa proklamácií architektov či investora - aj úroveň udržateľnosti. Uhlíková neutralita je dnes v bratislavských podmienkach skôr pekné heslo ako reálny záväzok. Metropola potrebuje pionierov, ktorí to myslia vážne a zrealizujú budovy či celé zóny, ktoré sú naozaj ekologické, nad rámec niekedy len málo výpovedných cerfitikátov.

Hlavné mesto tak môže získať vzorový projekt, ktorý ho citeľne posunie. Nemožno nespomenúť spoločenské dosahy, keďže tu má byť aj veľké vývojové centrum a rozvíjať sa má spolupráca s univerzitami. Bratislava môže udržať talenty, ktoré by inak smerovali do Brna, Krakova a ďalších, dnes omnoho atraktívnejších miest. Posilní sa mestská značka a možno aj ekonomika – a to je veľmi dôležité, keďže súčasné ekonomické úspechy nemusia byť večné. Ide o krok správnym smerom.

Ostáva už len dúfať, že povoľovanie a výstavba prebehne hladko a bez zbytočných obštrukcií či odvolaní, ktoré sú inak v Bratislave už zvykom. Ak je nejaký projekt, ktorý si odpor nezaslúži, tak je to práve tento.

V blízkej dobe prinesiem aj rozhovor s Bjarkem Ingelsom a partnerom BIGu Andreasom Klok Pedersenom. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.