Adrian Gubčo 07.01.2023 19:18

Bjarke Ingels: Kampusom ESETu nastavujeme latku pre iné spoločnosti v Bratislave

Spoločnosť ESET pripravuje na Patrónke výstavbu svojej novej centrály a vývojového kampusu. K jej návrhu zorganizovala medzinárodnú architektonickú súťaž, v ktorej sa presadila svetová kancelária BIG – Bjarke Ingels Group. V novembri 2021 ESET odhalil za účasti zakladateľa ateliéru Bjarkeho Ingelsa a projektového lídra Andreasa Klok Pedersena projekt verejnosti, pričom blog YIM.BA mal možnosť spraviť s architektmi exkluzívny rozhovor.

Vľavo Bjarke Ingels, vpravo Andreas Klok Pedersen. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Bjarke Ingels patrí k najvýznamnejším svetovým architektom súčasnosti. V roku 2005 založil kanceláriu BIG, ktorá je oceňovaná pre svoju inovatívnu a ekologickú architektúru a na konte má viaceré svetoznáme realizácie. K takým patrí napríklad Copenhill, mestská spaľovňa v Kodani, ktorá zároveň slúži ako umelá zjazdovka, park Superkilen, taktiež v Kodani, alebo nové sídlo spoločnosti Google v Mountain View v Kalifornii. Bjarke Ingels architektúru učil na Harvarde, Yale alebo Kolumbijskej univerzite, v roku 2016 ho časopis TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.

Andreas Klok Pedersen je Senior Partner a dizajnový riaditeľ v BIG London. Zodpovedá za architektonické súťaže v Európe, na Strednom východe v Ázii a viedol aj veľké projekty BIGu, zamerané na udržateľné mestské plánovanie. Akademicky pôsobil na Dánskej kráľovskej akadémii výtvarných umení, AHO School of Architecture v Osle a bol riaditeľom štúdia v Strelka Institute for Architecture and Urbanism v Moskve.  

V Bratislave predstavili koncepciu novej centrály a kampusu spoločnosti ESET. Popritom si našli čas na rozhovor aj so mnou, v ktorom priblížili svoj pohľad na architektúru projektu, jeho prínosy a budúcnosť vývoja Bratislavy i miest všeobecne. V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

• Čo by mohol projekt ESET Campus priniesť Bratislave

• Či nie je až príliš podobný iným návrhom BIGu inde vo svete

• V čom by sa mohli inšpirovať iní developeri

• Ako spraviť Bratislavu udržateľnejšou

• Čo potrebuje úspešné mesto

Adrian Gubčo: BIG je veľká medzinárodná kancelária, ktorá pracuje v rozličných kultúrnych kontextoch. Ako si dokážete zachovať svoju rukopis a zároveň vhodne reagovať na lokálne kultúrne aspekty?

Andreas Klok Pedersen: To je dobrá otázka. Vidíme to odlišne. Je to vec, ktorá vyplýva z projektu, dizajnového tímu a zadania. Vždy vzniká tesná kolaborácia a vzťah k prostrediu, robia sa návštevy lokality, veľmi tesne sa spolupracuje s lokálnymi konzultantmi a tá denná práca je lokálne zasadená a tým pádom aj unikátna. Myslím, že náš prístup k architektúre je menej o využívaní nejakého globálneho štýlu a viac o ponorení sa do lokálnych vzťahov a snahe o pochopenie, aký kreatívny výsledok ten špecifický projekt prinesie.

Bjarke Ingels: To sa mi páči. Je absolútna pravda, že je to najmä o odhalení sklonov k úspechu, teda aký je potenciál priestoru a čo z neho môže byť. O tom boli aj ambície ESETu – vytvoriť skôr susedstvo ako pevnosť, mať kampus, mať niečo zasadené do prírody, ale zároveň v meste – ten zoznam snov a nastavení sme chceli materializovať pri procese navrhovania.

Samozrejme, príroda je inšpiráciou, čo je ale špecifické na strednej Európe, Slovensku či Bratislave, čo sa odrazilo aj na vašom návrhu ESET Campus?

BI: Podstatná vec je, že je to veľmi zakorenené v lokálnom kontexte. Ide skutočne o základňu prvého dvíhajúceho sa vrchu Malých Karpát, ktorého sa stáva súčasťou. V tomto zmysle vytvárame susedstvo, ktoré je vlastne posledným takto zastavaným miestom pred kopcami alebo prvým vŕškom, ktorý je súčasťou mesta. Je to tak špecifické skôr s ohľadom na Patrónku alebo túto časť Bratislavy – teda mesta, ktoré je obklopené kopcami a lesmi. Vytvárame kampus a miesto, ktoré je naplnené týmito kvalitami.

AKP: Jednou vecou, ktorá je na tomto mieste špeciálna, je miestna mikroklíma. Sme na celkom južnej zemepisnej šírke, takže získavame slušné množstvo solárnej energie. Napriek tomu sú tu studené zimy a horúce letá, ktoré si vyžadujú veľa chladenia. V záujme udržateľnosti preto navrhujeme ako riešenie kombináciu využívania slnečnej energie zo strechy spoločne s termálnymi vrtmi. Tieto vrty sa v skutočnosti nachádzajú v základoch budovy. Cirkuláciou vody cez ne počas zimy sme schopní kúriť a počas leta chladiť. Spojenie solárnej strechy a termálnych vrtov tak je lokálne riešenie pre tento špecifický projekt.

Budúca centrála ESETu s kampusom. Zdroj: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Návrh ESET Campusu bol v skutočnosti leaknutý už pred nejakým časom a niektorí ľudia poukázali na to, že veľmi pripomína kancelársku časť Toyota Woven City v Japonsku alebo centrálu Terminus Group v Čonkingu v Číne. Je to len rukopisom, alebo sa vaša architektúra stáva „produktom“?

BI: (Smiech). Architektúra je určitá forma konverzácie. Projekt, ktorý robíme s Toyotou, Woven City, má typicky ázijské veľké prestrešenia, ktoré podľa mňa nevytvárajú dojem kopcov. Samozrejme, je tam krivka, je tam solárna energia. Robíme centrálu Googlu, kde navrhujeme strechu zo solárnych strešných panelov, podobne navrhujeme veľmi veľký projekt v Miláne, kde robíme veľké mestské prestrešenie, ktoré je solárnou strechou. Povedal by som, že uvidíte mnoho ďalších solárnych striech od BIGu. Je to jeden z hlavných zdrojov obnoviteľnej energie. Niektoré veci sú principiálne. Všetky budovy na Zemi majú strechu, aby zastavila dážď a sneh pred vstupom do vašej spálne. To je jedna vec.

Druhá vec, architektúra je diskurz. Je to to globálna konverzácia, v rámci ktorej rozvíjate a vyvíjate nápady. V tomto zmysle by bolo naivné predstavovať si, že akákoľvek budova – a týka sa to aj tohto kampusu – vychádza z ničoho. Je zakorenená nielen v špecifikách lokácie, ale aj v špecifikách profesie a technológie. Je tak ovpyvnená našou prácou a inými projektami z dejín architektúry. Takisto pravdepodobne ovplyvní iné projekty, v Bratislave alebo budúcich dejinách architektúry.

Je tak niečo naivné a možno kontraproduktívne na myšlienke, že všetko musí prísť odnikadiaľ. Nič neprichádza odnikadiaľ. Postupne sa to vyvíja prostredníctvom architektonického diskurzu.

"Je to výzva, ako môže súkromná spoločnosť ukázať, že môže byť dobrým občanom v zmysle posilnenia veľkorysosti, otvorenosti a atraktivity mesta."

Je pravdepodobné, že tento projekt ovplyvní architektúru Bratislavu alebo iných developerov. Ako inak však dokáže takáto architektúra vo všeobecnosti ovplyvniť mesto?

BI: Myslím, že jedna vec, kde sme vysoko nastavili latku pre iné spoločnosti, je spôsob, ako je tento kampus skutočne ako susedstvo alebo dedina. Je verejný, atraktívny a prístupný v tom najdoslovnejšom zmysle slova. Vonkajší okruh menších budov má funkcie, ktoré budú otvorené a dostupné verejnosti. Parkovanie môže byť verejnosti prístupné počas víkendov, kedy chodí do Malých Karpát a dokonca aj solárna energia môže nabíjať vozidlá a bicykle návštevníkov. Je to výzva, ako môže súkromná spoločnosť ukázať, že môže byť dobrým občanom v zmysle posilnenia veľkorysosti, otvorenosti a atraktivity mesta. Verím, že úroveň bola nastavená veľmi vysoko.

AKP: Určite. Keď sa projekt ako tento zrealizuje, aj latka udržateľnosti sa drasticky zvýši. Uvidíte, že budovy, ktoré si tvoria vlastnú energiu, sa stanú témou, rovnako ako budovy s minimálnou uhlíkovou stopou vďaka použitiu dreva. Tieto veci sa snáď stanú výsledkom uvedenia tohto projektu do sveta.

Myslíte si, že takáto architektúra môže zmeniť aj obraz mesta? Je „Bilbao efekt“ ešte stále aktuálny?

AKP: Myslím, že sa začne viac pozerať na to, čo budovy robia pre prostredie v okolí a ako sa v meste správajú namiesto toho, ako vyzerajú na pohľadnici. To, čo nazývate Bilbao efektom, snáď bude viac o tom, ako budovy fungujú a čo je výsledkom ich prítomnosti v meste. Či zlepšujú životné prostredie, či sa správajú udržateľne, či generujú život a ochraňujú vzácne priestory okolo. Viac o tom, nie ako vyzerajú v panoráme alebo pohľadnici.

Bratislava, ako každé mesto, zápasí s opatreniami voči klimatickej kríze. Sú tu riešenia v podobe výsadby stromov alebo zlepšovania retencie dažďovej vody, vážnejšie opatrenia však chýbajú. Niečo ako ekologický urbanizmus neexistuje, keďže mnoho ľudí sa obáva, že sa dramaticky zmení ich životný štýl. Politici samozrejme reagujú na nálady. Čo je návod pre mesto, aby bolo schopné presadzovať závažnejšie opatrenia v prospech udržateľnosti?

BI: Mali sme dnes skvelé stretnutie s primátorom a videli sme niektoré iniciatívy, ktorými sa mesto zaoberá. Pri neudržateľnom urbanizme sa ukazuje, že je v prvom rade potrebné urobiť možným výber alternatívy.

Čím viac ľudí môže žiť a pracovať v meste, teda čím viac ste v husto osídlenom území, tým viac klesajú emisie skleníkových plynov na domácnosť. Možnosť z toho spravíte, pokiaľ ľuďom poskytnete miesta, kde môžu žiť a kde si budú môcť dovoliť žiť. Môžete poskytnúť potrebné služby alebo sa uistiť, že máte miesta ako plánovaný kampus pre ESET priamo v rámci mestských hraníc, a poskytnúť zamestnancom dobré prepojenie s verejnou dopravou. Taktiež môžete poskytnúť jednoduché využitie bicykla, zdieľania automobilov a zdieľanej mobility...

Myslím tak, že existuje veľa systematických vecí, ktoré sa dajú spraviť v prospech mesta, ktoré má vykazovať vysokú udržateľnosť. Kodaň má cieľ byť uhlíkovo neutrálna do roku 2025 a jednou vecou, v ktorej zlyhávajú a nemusia dosiahnuť cieľ, je osobná automobilová doprava. Vodné autobusy sa menia na elektrické, aj autobusy, ale osobné automobily sú od prechodu na elektrinu ešte ďaleko. To je tou poslednou prekážkou. Čokoľvek, čo môžete teda urobiť na úrovni mesta, aby bola iná možnosť namiesto využívania osobného auta, spraví obrovský zárez.

AKP: Jedným z procesov je dať ľuďom na výber a spraviť atraktívnym použitie verejnej dopravy a v prípade osobnej dopravy elektrickej dopravy. Napríklad teraz pracujeme na tom, že tam [v ESET Campuse] bude parkovanie pre potenciálne elektrické automobily. Môže sa však stať, že využitie elektrických áut bude omnoho atraktívnejšie ako pri autách so spaľovacím motorom, lebo bude lacnejšie nabiť auto, kým ste v práci. A to vďaka dodatočnej solárnej energii v špičkových hodinách počas dňa. Zlá vec na autách sa stane dobrou pri používaní elektromobilov. Tým sa zrýchli prechod na elektromobilitu a prekoná sa posledná prekážka k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti.

Autá, ktoré sú súčasťou životného štýlu a ľudia ich nechcú obetovať, sa môžu stať kľúčovým elementom pri tranzícii. Nebudú pre ňu problémom.

Kampus ESETu má prepájať mesto a prírodné prostredie a vytvoriť samostatnú "dedinu". Zdroj: BIG-Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Keď ste spomínali Kodaň, všímam si, ako tam vyzerá rozvoj nových štvrtí – sú celkom husté, majú aktívny parter a tak ďalej – na rozdiel od Slovenska a Východnej Európy, kde prebieha suburbanizácia a ľudia využívajú predovšetkým autá. Môže za to aj mestské plánovanie. Ako by malo vyzerať ekologické mestské plánovanie v budúcnosti? Čím by sa mala Bratislava inšpirovať?

BI: Suburbánnu paradigmu, ktorá je v skutočnosti rozšírená po celej Európe, ale vyzerá byť omnoho dogmatickejšie zavádzaná vo Východnej Európe, spôsobil fakt, že husté historické centrá boli veľmi nezdravé. Neboli renovované. Môj otec žil v centrálnej Kodani, v tretej budove v treťom dvore. Musel ísť najprv cez jeden dvor, potom cez ďalší a ďalší. Teraz bola budova odpísaná a dvor je zelený so stromami.

V tomto zmysle je modernistická paradigma, ktorá prevažovala v mestách ako Bratislava a stále môžete vidieť jej pomerne exotické zvyšky z vyhliadkových bodov, založená na výbere opaku k hustým historickým mestám. Myslím, že teraz ale vidíme – a hovoril o tom aj primátor – snahu o vytvorenie historického mesta, ktoré je štedré. Videli sme krásne opravené námestia, ulicu, kde rad parkujúcich áut nahradili stromy, videli sme lavičky, ktoré sa budú zavádzať. Tisíc lavičiek bude osadených v ďalších mesiacoch, aby bolo mesto ústretové, dalo sa viac užiť, bolo prístupné a ľudí vítalo. Myslím, že takéto veľmi jednoduché veci, ktoré robia z vnútorného mesta príjemnejšiu voľbu z hľadiska spôsobu života, je to, čo treba, čo sa deje a čo funguje.

Mesto ako Kodaň je skvelý príklad. Keď som bol tínedžer a bol čas odsťahovať sa z domu, pomaly sa začínali renovovať časti mesta. Stále to ale bolo miesto, kde boli drogoví díleri a prostitútky. Pomaly ale isto sa mestské prostredie povznieslo tak, aby bolo lákavým miestom pre život. A bolo to aj miesto, kde sa môžete rozhodnúť zostať, pokiaľ máte deti. Spôsob, ako hustota zvíťazí, je, aby bola lákavejšou možnosťou oproti predmestiam.

"Veľmi jednoduché veci, ktoré robia z vnútorného mesta príjemnejšiu voľbu z hľadiska spôsobu života, je to, čo treba, čo sa deje a čo funguje."

Hedonistická udržateľnosť?

BI: Presne tak.

AKP: Ide o nový spôsob pohľadu. Keď som sa presťahoval do Londýna, zistil som, že Londýn funguje inak ako väčšina miest. Nemá masívnu cestnú infraštruktúru, ktorá robí cestu z jedného miesta na druhé jednoduchou a presekáva mesto na malé kúsky. Väčšina života sa v Londýne odohráva v malých lokalitách. Je to konglomerát dedín. Preto by som povedal, že ak je nejaký jeden recept na udržateľné mesto, nie je to boj proti predstave predmestského života alebo predmestskej hustoty. Väčšina ľudí v skutočnosti chce dom so záhradou.

Na druhej strane, výzvou udržateľného mestského rozvoja bude, aby ste mali to suburbánne bývanie blízko k práci. To je ideálny scenár pre väčšinu ľudí. Predstavte si, že máte dom, alebo možno radový dom so záhradou, a môžete kráčať do roboty a do hustého mestského prostredia. To je ideálne pravdepodobne pre každého na svete. Londýn to dokázal vďaka tomu, že tu nie sú veľké cesty, ktoré prechádzajú cez mesto a neumožňujú žiť ďaleko a cestovať autom. Život sa v Londýne odohráva lokálne v rádiuse, ktorý je peši dostupný.

Musíme sa tak posunúť od myšlienky, že všetok mestský rozvoj musí byť len hustý. Na druhej strane, veci musia byť v blízkosti a byť v pešom dosahu. Všetky typy hustôt by mali byť v dosahu.

BI: Sranda, čo hovoríš. Londýn je toho skvelý príklad. Sú ale dve svetové mestá, kde to sedí – Tokio a Mexico City. Tiež majú zvláštne polycentrickú a rozloženú hustotu. Naopak, na Manhattane máte zopár erupcií, kde sa do výšky týčia veže. Ale hneď vedľa je skôr európska hustota a ďalej mestské viladomy a vily. Ak je súčasťou mesta budúcnosti, o ktoré sa snažíme aj vo Woven City, idea multimodálneho mesta, kde môžete kráčať, šoférovať alebo bicyklovať rozličnými typmi ulíc – niektoré sú parky, niektoré ulice, niektoré promenády – potom je tu aj multiprogramové mesto, kde môžete v rovnakej oblasti žiť radikálne odlišnými spôsobmi a v radikálne odlišných hustotách.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Niektorí ľudia veria, že spôsobom k dosiahnutiu udržateľnosti je „degrowth“, teda snaha o zastavenie ekonomického rastu a odklonu od kapitalistických hodnôt. Je to funkčný koncept? Dokážu mestá ostať atraktívnymi, ak by sa tento koncept presadil?

BI: Spomenuli ste niečo o zastavení rastu. Zmena je jedinou konštantou vo vesmíre a jednou z charakteristík života je, že sa vyvíja. Ďalšou je, že rastie. Využíva energiu, ktorú získava z prostredia, aby sa udržal, aby udržal svoj rast a aby sa vyvíjal. V tomto zmysle sú fixné riešenia, založené na abstraktných myšlienkach o statickej situácii, odsúdené k zlyhaniu.

Zdravé a úspešné mesto je mesto, ktoré sa konštantne vyvíja.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.