Adrian Gubčo 07.02.2023 15:51

Celoeurópsky unikát. Einpark Offices je prvým uhlíkovo neutrálnym bizniscentrom v Bratislave

Developer Corwin patrí k významným bratislavským spoločnostiam, netají sa však ešte väčšími ambíciami. Slovami svojho vedenia dosahuje svetovú kvalitu, čoho dôkazom majú byť výnimočné projekty, a to aj z medzinárodného pohľadu. Príkladom je kancelárska budova Einpark Offices. Petržalské bizniscentrum možno označiť za jednu z najekologickejších budov v Európe aj na svete.

Zdroj: Corwin

Einpark Offices vzniklo ako súčasť developmentu Einpark na dovtedy prázdnom a nevyužitom pozemku pri Einsteinovej ulici v Petržalke. Corwin zrealizoval jeho výstavbu v rokoch 2017-2020. Na siedmich podlažiach vzniklo 16-tisíc metrov štvorcových kancelárií a 1.800 metrov štvorcových retailových priestorov. V podzemných priestoroch sa nachádza 297 parkovacích miest, ďalších 31 je na teréne. Na návrhu budovy sa podieľala kancelária A1 Architecture v spolupráci s prestížnym slovinským štúdiom OFIS Architects.

Čím sa objekt odlišuje od iných bizniscentier v Bratislave, je úroveň udržateľnosti. Už pri príprave a výstavbe developer avizoval, že budova splní tie najvyššie nároky. Jej súčasťou je zelená pobytová strecha, tepelné čerpadlá, rozličné inteligentné technológie, 75 parkovacích miest pre bicykle alebo 7 nabíjacích staníc pre automobily. Aj vďaka tomu sa jej podarilo dosiahnuť mimoriadne vysoký stupeň certifikácie na úrovni LEED Platinum.

Už to z nej spravilo pomerne výnimočný projekt, Corwin však zašiel ešte ďalej. Ako oznámil, v uplynulých mesiacoch úspešne splnil podmienky pre obdržanie certifikátu LEED Zero Carbon. Dosiahol tak úroveň, ktorú dosahuje len niekoľko budov na celom svete a v Európe okrem Einparku ešte jedna. Prevádzka a doprava do budovy je v zmysle tejto certifikácie uhlíkovo neutrálna.

Ako vysvetľuje developer, projekt uspel po viac ako ročnom prísnom vykazovaní a posudzovaní mnohých parametrov a štatistík spojených nielen s prevádzkou, ale aj s aktivitami jej nájomcov. Niektoré dáta ukazujú, že práve voľba ľudí napríklad pri forme dopravy do zamestnania zohráva kľúčovú úlohu v uhlíkovej stope budov, v ktorých pracujú. To všetko podľa Corwinu pripomína dôležitosť rozumného plánovania už v počiatkoch prípravy projektu.

Súhlasí s tým aj Samuel Sůra, CEO certifikačnej spoločnosti SALVIS. Ako uviedol vo svojej prednáške, cesta k uhlíkovo neutrálnej budove začína už pri dizajnovaní, pokračuje cez implementáciu pokročilých technológií, využitie obnoviteľných zdrojov energií a končí offsettingom (teda vynahradenie využitého uhlíka, v tomto prípade vo forme kúpy tzv. uhlíkových kreditov). To všetko sa podarilo aj v prípade Einpark Offices. Budova tak spotrebúva o viac ako polovicu menej energie oproti tradičným kancelárskym objektom.

Uhlíkovo neutrálne je však aj dopravovanie sa zamestnancov do práce. Na základe štatistík a prieskumov medzi pracovníkmi sa zistilo, že vlastné auto využíva na dochádzanie len približne 20% ľudí. Podľa Corwinu, vďaka priaznivo nastaveným podmienkam a lokalite využíva väčšina buď mestskú hromadnú dopravu (24 %), alebo prídu pešo (21 %) či na bicykli (15 %). „Napriek tomu viac ako polovica emisií súvisiacich s jeho prevádzkou je spôsobená tým, ako sa doň ľudia prepravujú,“ dopĺňa Miloš Polák, manažér rozvoja projektov spoločnosti Corwin.

Developer upozorňuje, že aj pri splnení prísnych kritérií sa prevádzka stavby nezaobíde bez určitého objemu CO₂ vypusteného do ovzdušia. „Uhlíková stopa pri LEED Carbon Zero certifikácii sa počíta na základe množstva spotrebovanej elektriny a palív počas jedného kalendárneho roka,“ vysvetľuje Sůra. „Na kWh každého energonosiča existuje hodnota vyjadrená v gramoch CO₂. Ako bolo vyššie spomenuté, sleduje sa aj stopa, ktorú zanechávajú používatelia budovy pri príchode a odchode z práce. Výsledný súčet prevádzkového uhlíka a uhlíka viazaného na transport dáva celkovú CO₂ stopu budovy. Tá sa kompenzuje pomocou zakúpenia tzv. uhlíkových kreditov.“

Uhlíkové kredity vznikajú investíciami do projektov a technológií, ktoré znižujú či pohlcujú objem produkovaného oxidu uhličitého – ide napríklad o nové obnoviteľné zdroje energií. Čím je budova udržateľnejšia, tým väčší podiel kreditov súvisí práve so správaním a zvyklosťami jeho nájomcov. Corwin sa preto v Einparku snaží s nájomcami ďalej pracovať, aby znížil emisie (a tým aj nutnosť nákupu kreditov) na minimum. Pokiaľ však už musí kupovať offsety, usiluje sa o ich nákup tak, aby prispel k znižovaniu emisií v lokálnom regióne.

Developer dodáva, že celý proces certifikácie na LEED Carbon Zero nie je jednorazový. Hodnotenie sa každý rok pravidelne opakuje. Corwin dopĺňa, že napriek tomu je odhodlaný realizovať už len projekty s najvyššou formou udržateľnosti – či už v prípade Vilharie v slovinskej Ljubljane, alebo pri Palme v Bratislave. Smeruje tak k tomu, aby bol prvým developerom na celom svete, ktorý bude mať uhlíkovo neutrálne portfólio.

Developeri, ktorí sa pri prezentovaní svojich realizácií pýšia certifikátmi, sú mnohokrát kritikmi označovaní za príklad „greenwashingu“ – prístupu, kedy sa firma navonok tvári ako zelená, v skutočnosti však na jej podnikaní nič zelené nie je. Príklady by sa pravdepodobne našli aj na Slovensku (vrátane developmentu), existuje však určitá úroveň, pri ktorej nemožno hovoriť len o formálnom záujme o životné prostredie. Obdržanie certifikátu LEED Platinum v kombinácii s LEED Zero Carbon je už ďaleko za ňou.

Budov na podobnej úrovni je na globálnej úrovni skutočne minimum. V tomto prípade je dokonca nepresné hovoriť, že Einpark je na tom lepšie ako 99% nových bizniscentier – presnejšie by bolo skôr povedať, že 99,98%. Námietka, že tento certifikát nerieši emisie, ktoré vznikli pri výstavbe, tiež nie je dostatočná – to je totiž predmetom prvotnej certifikácie (LEED Platinum). Corwinu sa tak podarilo dodať skutočne výnimočné dielo, ktoré znesie tie najvyššie medzinárodné kritériá.

Aby bol však dosah tohto prístupu naozaj významný, Einpark nesmie ostať ojedinelým príkladom. Na podmienky nájmu v projekte odpovedali kladne viaceré firmy. Je tu slovenská centrála McDonald's alebo sídlo slovenskej spoločnosti Softec. Pre nájomcov znamená umiestnenie v takejto budove ďaleko nižšie náklady na energie a pre medzinárodné korporáty napĺňanie záväzkov v oblasti ochrany klímy. Ukazuje to, že realizácia ekologických projektov je zaujímavá aj investične.

V kontexte klimatickej krízy by bolo namieste, aby boli podobné snahy podporené štátom v podobe priaznivejšej legislatívy alebo určitých finančných úľav. Sám Corwin sa posťažoval, že v Palme plánoval realizovať kancelársku drevostavbu, slovenské normy mu to však neumožnili. Tie sú takto prísne nastavené aj napriek tomu, že len o niekoľko desiatok kilometrov ďalej sa vo Viedni budujú z dreva aj výškové budovy.

Iným problémom je problematický zápočet strešnej alebo vertikálnej zelene do indexov zelene. Od developerov sa žiada, aby aj v kompaktných častiach miest realizovali zelené plochy výlučne na rastlom teréne (pod zeleňou nemôže byť ani len garáž), v dôsledku čoho nie je taká motivácia zriaďovať zelené strechy alebo steny. Hoci postupne pribúdajú projekty, kde ich chcú napriek tomu realizovať, zelených striech vo vysokej kvalite je zatiaľ pomerne málo.

Developer Corwin konštatuje, že vďaka aplikovaniu ekologických princípov do svojich projektov od Blumentalu po Guthaus získal množstvo skúseností a jedinečného know-how. V rámci dnešnej tlačovej konferencie dal výkonný riaditeľ Corwinu Marián Hlavačka verejný prísľub, že je ochotný sa o tieto znalosti podeliť. V skutočnosti sa však o to firma údajne usiluje už dlho. Zo strany verejných inštitúcií sa ale stretla s minimálnym záujmom. Naopak, diskusia v Slovinsku, ktoré sa postupne stáva pre developera kľúčovým trhom, je omnoho ďalej.

Kým sa toto nezmení – kým sa riešenia pre ochranu ovzdušia nestanú skutočne národným záujmom – nemožno očakávať, že dôjde k radikálnej zmene. Úspech, ktorý Corwin dnes predstavil, je po viacerých stránkach úžasný. Omnoho lepšie by ale bolo, keby nad ním stačilo mávnuť rukou, lebo by bol len jedným z mnohých v Bratislave i na Slovensku.

Pozrite si výstavbu Einparku vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.