Adrian Gubčo 04.05.2021 10:35

Discovery Residence odhaľuje definitívnu podobu

Discovery Residence je ďalším rozostavaným projektom výškovej budovy, ktorý v týchto dňoch odhaľuje definitívnu podobu svojej fasády. Po Klingerke, stojacej len niekoľko stoviek metrov opodiaľ, sa k definitívnemu dokončeniu blíži aj vežiak, ktorý nakrátko vzbudil kontroverzie veľmi výraznými zmenami pred dokončením.

Definitívna podoba Discovery Residence bola odhalená v roku 2018, potom, ako developer RMC Properties Slovakia (resp. REMAC Holding) zadal prepracovanie riešenia zámeru architektonickej kancelárii Pantograph. Dovtedy nudne pôsobiaca veža na severnej strane Mlynských nív sa razom premenila na jeden z najzaujímavejších projektov výškových budov v Bratislave. Schéma bola inak celkom jednoduchá – v 22-podlažnej budove s výškou 75,4 metrov malo vzniknúť 137 bytov. Prvé dve podlažia budú riešené ako komerčné, na zvyšku pozemku zas vznikne (okrem vjazdu do podzemnej garáže) parčík s ihriskom.

Výstavba sa po krátkom omeškaní spustila na jar 2019, po dosiahnutí určitej výšky sa začala aj realizácia fasády. Na prelome rokov 2020 a 2021 však vyšlo najavo, že projekt prejde výraznejšími zmenami. Budova sa zníži až o viac ako tri metre, znížia sa svetlé výšky podlaží, menia sa murované priečky na sádrokartónové a i. Väčšina klientov bola o všetkom informovaná už v čase kúpy bytu. Pre pozorovateľov mala byť najvýznamnejšia zmena úprava riešenia fasády - zmenia sa fasádne panely z pôvodných oblých na jednoduchšie zošikmené. Na loggiách sa bude rušiť obloženie a nahradené bude zateplením.

Developer aj architekt v čase povolenia zmeny stavby pred dokončením ubezpečovali, že celkové architektonické vyznenie projektu sa tým nezmení. Kým developer potvrdzoval, že je so stvárnením projektu stotožnený a nechce, aby sa menil, Miroslav Hrušovský z Pantographu dodal, že v kancelárii vládne veľká spokojnosť s výsledkom, pričom zmeny pomohli kvalite stavby. Teraz, keď sa odstraňuje lešenie z vyšších podlaží veže, možno posúdiť, do akej miery budova pripomína marketingové vizualizácie.

Na prvý pohľad všetko nasvedčuje tomu, že sa architektom a developerovi skutočne podarilo dodržať sľuby o vysokej príťažlivosti projektu. Zreteľné je „prepletanie“ jednotlivých prvkov fasády, čo spoločne vytvára efekt akéhosi „pleteného koša“. Farebná schéma je decentná a dobre pôsobí v kontraste so zeleňou. Všetko tak nasvedčuje tomu, že z Discovery Residence bude skutočne príťažlivý projekt. Jeho kvalitu môže potvrdiť ešte riešenie verejných priestranstiev, ktoré sa tiež upravovalo (k čomu som mal výhrady). Toto však získa definitívnu tvár neskôr.

Klienti na projekt reagujú reagujú dobre, voľných už ostáva podľa webu len posledných šesť bytov, z toho tri dvojizbové a tri štvorizbové. Umiestnené sú na dvoch najvyšších podlažiach. Ceny zverejnené nie sú, svojho času bol ale Discovery Residence s ohľadom na perspektívnu lokalitu relatívne lacný. Štandard je uspokojivý a dispozície riešené pomerne dobre – niektoré dvojizbové byty majú napríklad samostatnú toaletu alebo šatníkovú miestnosť, čo nie je bežné ani pri luxusnejších projektoch.

V zmysle povolenia zmeny stavby pred dokončením by malo byť Discovery Residence dokončené už v júni tohto roka, teda o niekoľko týždňov. Do akej miery sa podarilo vhodne doplniť meniacu sa lokalitu Mlynských nív, sa tak čoskoro ukáže.

V prípade Discovery Residence sa našťastie definitívna podoba projektu podobá vizualizáciám v pozitívnom smere. Po Klingerke, ktorej farebná schéma asociujúca jutové vrecia z pôvodnej fabriky pôsobí prinajlepšom pochybne, je to príjemná zmena. Veža síce nie je najvyššia, je však viditeľná z viacerých uhlov a bývalú priemyselnú štvrť dobre dotvára. Kvalitne bude pôsobiť aj v čase, keď sa z postindustriálneho územia Mlynské Nivy zmenia na rozšírenie centra Bratislavy.

Dokončením Discovery Residence sa táto vízia opäť priblíži realite. Nejde pritom o jediný projekt, už dokončené a postupne obsadzované sú Jarabinky od Sibarealu, vo výstavbe je Nové Apollo od HB Reavisu a prípravné práce prebiehajú na projekte The Mill od Immocapu. Pripravuje sa aj veľký development od YIT Slovakia na južnej strane ulice, svoje „želiezko v ohni“ tu má aj izraelský kapitál a niektorí ďalší, menší developeri. Spravidla ide o projekty výškových budov, doplnené o menšie objekty a verejné priestranstvá s veľkým rozsahom zelene. Opäť tak dochádza k výraznej premene bývalých priemyselných areálov – brownfieldov.

Brownfieldy sú, spoločne s prielukami, najlepšími miestami pre novú výstavbu v Bratislave. Mnohé areály bývalých závodov majú dovedenú základnú technickú a dopravnú infraštruktúru (v prípade Mlynských Nív ju však treba výrazne posilniť), sú v dobrej dostupnosti vnútorného mesta a centra, nachádzajú sa tu nehodnotné staré budovy a nepriepustné vyasfaltované či vybetónované plochy. Ich premena na polyfunkčné komplexy s prevahou bývania, ale aj administratívou a obchodmi, je vysoko žiadúca. Pomôže zmierniť nedostatok nových bytov, prinesie nové pracoviská, oživí ulice, zmierni dopravné zápchy (paradoxne, ale je to tak) a umožní rozvoj zelene tam, kde doteraz chýbala.

Hlavné mesto spracovalo mapovaciu štúdiu brownfields, kde identifikuje plochy, ideálne na takúto transformáciu. Odborníci v tomto materiáli však upozornili aj na riziká, s ktorými sú niektoré územia spojené – ide predovšetkým o environmentálne záťaže, keďže na mnohých miestach sa kedysi nachádzala škodlivá výroba. Znečistenie po nej nebolo doteraz komplexne spracované a odstránené. Verejný sektor sa tejto úlohy obáva, vediac, že by prinieslo znepokojenie verejnosti a stámiliónové náklady.

Skôr čo neskôr k tomu musí dôjsť, lebo aj Bratislava raz dôjde na hranu toho, čo si ešte môže dovoliť – kobercová zástavba rodinných domov na predmestiach pri existencii nezastavaných plôch v blízkosti centra bude jednoducho neprípustná (aj politicky). Nikdy nebola lepšia šanca na dôležité kroky v boji proti záťažiam, ako to je v súčasnosti. Vďaka Plánu obnovy a aktuálnemu nastaveniu eurofondov, ako aj nedávnym správam o presmerovaní obrovských prostriedkov pre územie Bratislavského samosprávneho kraja, by sa mohlo pristúpiť k odstráneniu niektorých významných záťaží, vrátane takých, ktoré robia development brownfieldov pre investorov nepríťažlivým.

Odomknúť by sa mohli obrovské plochy, kde sa dali výhľadovo umiestniť desaťtisíce bytov – možno aj viac ako 40-tisíc, čo je odhad aktuálnej potreby bytov v Bratislave. Slovenská metropola by tým mohla prekonať obrovskú krízu dostupnosti bývania, ktorej aktuálne čelí, a zároveň sa stať ekologickejším, zdravším a priateľskejším mestom. Oveľa spoľahlivejšie by to pomohlo aj pôrodnosti, na rozdiel od iných návrhov na opatrenia. Odstránenie záťaží a využitie brownfields je tak strategická úloha pre mesto i štát.

Ak by predsa len nastal posun v riešení záťaží a využití dnes prázdnych a zanedbaných plôch – dopyt po tom rozhodne je – v Bratislave by mohlo pribudnúť množstvo nových príťažlivých projektov. Discovery Residence so svojou peknou fasádou po redizajne kvalitnými architektmi by nemuselo byť žiadnou výnimkou.

Fotografie z 25.4.2021. Pozrite si výstavbu Discovery Residence vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.