Andrej Sárközi 08.02.2023 13:18

Namiesto zlepšenia medzinárodná blamáž? Obchvat obcí Malokarpatska má viesť cez chránenú rezerváciu

Obchvat obcí Malokarpatska má byť pre obyvateľov priľahlých miest a obcí, ale aj Bratislavy, mimoriadnym pozitívom. Jeho cieľom je vytlačiť tranzitnú dopravu z centier sídiel. Po dokončení prvej etapy na jeseň roka 2022 pripravuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) jeho ďalšie etapy. Ako sa však zdá, vznik obchvatu nemusí byť spojený len s entuziazmom, ale aj sklamaním a medzinárodnou hanbou.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Už od jesene minulého roka môžu motoristi využívať spojnicu diaľničnej križovatky Triblavina s cestou medzi Čiernou Vodou a Chorvátskym Grobom. Ide o prvú etapu tzv. Obchvatu obcí Malokarpatska. Jeho realizácia nepochybne napomohla doprave, ale (čo je horšie) aj stavebnému rozvoju, ktorým prechádza okolie Bratislavy. V príprave už sú ďalšie etapy, a to konkrétne obchvat Svätého Jura, Pezinka, Viničného, Modry a Dubovej. Samosprávny kraj už spustil proces posudzovania stavby na životné prostredie (EIA). 

Jeho vybudovanie je dôležité najmä pre nanajvýš nevyhovujúcu dopravnú situáciu v regióne. Denná intenzita najviac využívaných úsekov dosahuje 25-tisíc áut, čo radí cesty v Bratislavskom kraji k najvyťaženejším na celom Slovensku. Po úzkych regionálnych cestách prúdi porovnateľný počet áut ako na diaľnici D1 na východe krajiny. Tento fakt má výrazný negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov dotknutých miest a obcí.

Obzvlášť neuspokojivý je cestný prieťah intravilánom miest Svätý Jur, Pezinok a Modra. Cesta má nepriaznivé smerové a výškové pomery a na trase sa nachádzajú bodové závady, ako sú napríklad zúžené profily. Problematická je aj priama obsluha priľahlých objektov, či veľký počet priechodov pre peších v intraviláne miest Svätý Jur a Pezinok. Naostatok, rušné cesty deštruujú inak malebný kolorit týchto starých vinohradníckych miest. 

Problém prichádza práve pri úseku vo Svätom Jure, kde je trasa navrhnutá cez rezerváciu Šúr, patriacu do medzinárodne významnej oblasti s najvyšším stupňom ochrany. Národná prírodná rezervácia má rozlohu 655 hektárov, predmetom ochrany je mokraď s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí unikátneho jelšového lesa. Medzinárodný význam bol územiu pripísaný v roku 1990, kedy bola rezervácia Šúr zaradená do Rámsarských lokalít medzinárodného významu. 

Tento ojedinelý prírodný úkaz vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvtohorách. Dnes čelí v súvislosti s pripravovaným obchvatom ohrozeniu. Ako informoval Denník N, BSK chce stavať cestnú komunikáciu práve cez toto miesto, hoci to neumožňuje zákon o ochrane prírody a ani Ramsárský dohovor.

Cieľom štúdie, ktorú župa predložila do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je technicky, dopravne, ekonomicky i environmentálne vyhodnotiť varianty a vybrať najvhodnejšie riešenie jednotlivých úsekov. Pri odklonení dopravy zo Svätého Jura štúdia počíta s dvomi možnosťami. Pri variante A sa cesta priamo nachádza v chránenej rezervácii Šúr, pri variante B sa zvažuje možnosť cestu smerovať do tunela popod centrum Sv. Jura. Štúdia však tento variant z ekonomického hľadiska neodporúča. 

Aj keď už BSK spustil proces posudzovania ďalších etáp, kontroverzný obchvat Svätého Jura je z neho vyňatý. Denník N tvrdí, odvolajúc sa na advokátku Evu Kováčechovú z mimovládnej organizácie Via Luris, že celý obchvat by sa mal posudzovať ako celok. Daný postup síce nie je v rozpore s legislatívou, no ide proti účelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ako nakoniec denník dopĺňa, úsek obchvatu mesta Svätý Jur nie je v zahrnutý do procesu posudzovania práve z dôvodu konfliktu záujmov o ochrane prírody. Upozornila na to poslankyňa Anna Zemanová. 

Enviromentalistka a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky poslala koncom januára do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pripomienky. Žiada v nich doplniť posudzovanie trasy obchvatu mesta Svätý Jur o nový variant B2. Malo by ísť o cestu v súčasnej polohe, bola by však zapustená a v centre Sv. Jura prekrytá premostením, ktoré bude využité ako verejný priestor.   

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Slovensko si teda opäť koleduje o svetovú pozornosť. Rezervácia Šúr je unikátna, podobný eskosystém sa nezachoval nikde v regióne strednej Európy. Riešenie navrhla už poslankyňa Zemanová, avšak pre záchranu takto dôležitého prostredia by bola vhodnejšia iniciatíva od samotného navrhovateľa – Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). 

BSK vznik obchvatu, prirodzene, podporuje. Závisí od neho kvalitnejší život miestnych obyvateľov, ktorí sa konečne môžu zbaviť tranzitnej dopravy. Všetko však bude záležať na predmetnej štúdii, ktorá aktuálne podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Až záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia určí, aké budú podmienky realizácie navrhovanej činnosti. 

Z regionálnej cesty sa tak stáva veľká úloha nielen pre BSK, ale aj pre štát. Je pravdou, že rozvoj predmestí neustáva a dosiahol štádia, kedy je potrebné hľadať riešenia pre vytlačenie dopravy z obcí a miest. Legitímnym spôsobom je budovanie obchvatov (aj napriek obave z dopravnej indukcie). Naskytá sa však otázka, či má cesta vzniknúť aj za cenu takej obete, ako je zničenie svetovo uznávanej prírodnej rezervácie. Žijeme totiž v období, kedy je čoraz zrejmejšie, že odpoveď je nie. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.