Telocvičná organizácia Sokol bola v minulosti mimoriadne významným spolkom, ktorý sa výrazne podpísal na rozvoji telovýchovy, ale aj kultúry, vzdelávania či spoločenských aktivít. Jedným z jeho odkazov je prítomnosť množstva telocviční (alebo sokolovní) v českých a slovenských obciach a mestách. Pre mnohé sídla išlo, prípadne ide o dôležité miesta, kde sa stretáva celá miestna komunita. Prenesenie starých a zanedbaných sokolovní do 21. storočia je tak náročnou, no mimoriadne dôležitou úlohou.
Spoločensko-kultúrne centrum Sokec v Hrušovanoch u Brna vzniklo na základe architektonickej súťaže, ktorú vyhlásila obec ešte v máji roku 2016. Zúčastnilo sa jej až 32 autorských kolektívov. Pomerne vysoká účasť svedčí o tom, že architekti majú záujem o realizácie obdobných objektov, a to aj napriek tomu, že sú súčasťou menších obcí. Po viac ako šiestich rokoch od vyhlásenia výsledkov sa podarilo dokončiť výstavbu centra, ktorého podoba vychádza z víťazného návrhu od štúdia Čára Architekti.
Nové komunitné centrum vzniklo radikálnou rekonštrukciou a dostavbou existujúcej historickej budovy a areálu bývalej hrušovanskej sokolovne. Na minulosť lokality nadviazal aj samotný názov centra. Historickú budovu totiž obyvatelia obce tradične poznali pod názvom Sokol. „Ťažiskom areálu je kompaktná, jasne čitateľná, transparentná budova Sokecu s viacúčelovou sálou. Jej forma je jednoznačná, prostá, dôstojná, ideovo a typologicky odkazuje na kvalitu prvorepublikových sokolovní," popisujú základnú filozofiu riešenia projektu jeho autori.
Značnú časť interiéru budovy zaberá hlavná sála s rozmermi 13x21 metrov, ktorú je možné využívať na športové akcie alebo ako miesto pre usporadúvanie väčších spoločenských a kultúrnych akcií. Ako informuje obec, v tejto sále prebiehajú hodiny aerobiku, tanca, gymnastiky, atletická príprava aj hudobné a divadelné produkcie či súkromné oslavy. Okrem hlavnej sály sa v centre nachádzajú ešte dve menšie sály, klubovňa, športová hala a reštaurácia. Sokec tak zásadne obohatil život aj funkčnú náplň obce.
Nový objekt plní aj ďalšiu dôležitú úlohu - vhodne dotvára uličnú čiaru a zabraňuje tak vytvoreniu prieluky. Tá by v lokalite vznikla v prípade, že by musela byť historická budova zbúraná pre zlý technický stav. Z architektonického hľadiska navyše novostavba využíva ešte jeden dôležitý princíp. Smerom k ulici nadväzuje na existujúcu architektúru vo svojej forme aj materialite, na opačnej strane ale jej fasáda nadobúda úplne odlišný charakter a omnoho viac sa otvára do exteriéru. V Bratislave využíva rovnaké rozdelenie napríklad aj oceňovaný bytový dom Nová Dunajská, ktorý v roku 2022 získal prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR v kategórii Bytové domy.
V zadnej časti pozemku je situovaná menšia záhrada, v ktorej možno nájsť exteriérové športoviská aj herné prvky pre deti. Tomuto priestoru dominuje storočná lipa, ktorá bola napriek rozsiahlej prestavbe areálu zachovaná. Zelená záhrada je so samotnou budovou prepojená zastrešenou terasou, osadenou na nízkom drevenom pódiu. Fasáda v tejto časti budovy disponuje značnými presklennými plochami. Vďaka tomu interiér lepšie komunikuje s exteriérom a presklenie zároveň zabezpečuje lepšie presvetlenie vnútorných priestorov.
Súčasťou projektu bolo aj niekoľko menších objektov, situovaných v zadnej záhrade, napríklad mládežnícky klub alebo sklad, ktorý vznikol prestavbou existujúcej dvorovej budovy. V ňom je uložená značná časť potrebnej techniky.
Dôležité je pripomenúť, že Hrušovany u Brna až do roku 2022 nemali klasické námestie či iný priestor, ktorý by slúžil na stretávanie sa a usporadúvanie rôznych kultúrnych udalostí. Z toho dôvodu bolo jednou z podmienok súťaže riešenie priľahlého areálu objektu. V rámci projektu tak bolo vybudované nové predpolie na Masarykovej ulici, ktoré funkčne aj opticky prepája budovu komunitného centra s priľahlým chodníkom.
Prestavba historickej budovy Sokola je výnimočná hneď v niekoľkých bodoch. V prvom rade, ide o príklad toho, ako sa možno správať v prostredí staršej zástavby, ktorá je už tradičnou súčasťou obrazu sídla. Otvorenie dispozície smerom do vnútorného dvora zas ukazuje potenciál prepájania dvoch odlišných prostredí. Vďaka inak navrhnutým fasádam objekt získava možnosť väčšej priestorovej aj materiálovej variability. V neposlednom rade je komunitné centrum po funkčnej stránke mimoriadne obohacujúcim prvkom v prostredí malej obce.
Podobné zariadenia bolestne chýbajú v mnohých slovenských obciach, ale aj v mestských častiach Bratislavy, na predmestiach alebo na sídliskách. Tie síce majú dosť inej vybavenosti, no miest, kde možno vykonávať rozličné kultúrno-spoločenské, pohybové alebo sociálne aktivity v chránenom a bezpečnom prostredí - a v podstate "zadarmo" - chýbajú. Ich potenciál pre sceľovanie a tvorbu komunít je pri vhodnom riešení pritom mimoriadny. Sokec je krásny príkladom toho, ako môže byť komunitné centrum na prospech verejnosti aj ako nadviazať na bohatú tradíciu pôvodného Sokola.
(Archdaily, Hrušovany u Brna, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac