Adrian Gubčo 20.06.2023 12:41

Vracia sa historizujúca architektúra? Viaceré projekty sa obracajú do minulosti

Vzostup modernej a súčasnej architektúry je vnímaný ako víťazstvo racionality nad samoúčelnosťou. Drvivá väčšina súčasnej architektonickej produkcie preto odmieta ornament a vychádza z hesla „forma nasleduje funkciu“, prípadne „menej je viac“. Aj v Bratislave sa však objavujú projekty, ktoré sa obracajú do minulosti.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Ipon

Až do začiatku 20. storočia architektúre dominovala zdobnosť, ktorá v niektorých prípadoch potláčala funkčnosť budov. Bohatí investori dávali svoj majetok a moc najavo bohato zdobenými fasádami palácov, víl či verejných budov. Mnoho miest tak získalo jedinečné pamiatky.

Na druhej strane, keby sa v Európe o niečo podobné pokúšali dnes, pravdepodobne by sa stretli s odmietaním, prípadne rovno s výsmechom – príkladom je macedónska metropola Skopje s jej gýčovou klasicizujúcou prestavbou. Od prvej svetovej vojny sa totiž postupne presadila moderná architektúra, ktorá odmietla dekor a presadzovala účelnosť a „pravdivosť“ vo výraze. Rozkvet architektúry to nezastavilo a aj moderna prišla s výnimočnými dielami.

Dnes sa ale objavujú hlasy, ktoré volajú po revízii pohľadu na architektúru. Niekoľko architektov, napríklad luxemburský tvorca Léon Krier, ktorého podporujú aj vplyvné postavy (britský kráľ Karol III), odmieta modernu a volá po obnovení starších prístupov. „Novoklasická“ architektúra spoločne s novým urbanizmom majú byť nástroje, ako zvýšiť kvalitu života v mestách a – čo je rovnako dôležité – spraviť ich vizuálne príťažlivými. Moderna podľa nich viedla k odľudšteniu miest, čo treba napraviť.

Silný ohlas majú tieto myšlienky vo Veľkej Británii a najmä v Nemecku. Na Slovensku zatiaľ výraznejší trend nebadať. Napriek tomu sa už aj tu objavilo niekoľko projektov, ktoré aspoň na prvý pohľad nemožno nazvať vyslovene súčasnými, minimálne čo sa týka vonkajšieho architektonického riešenia.

Najznámejším z nich je Kesselbauer od spoločnosti Proxenta, čerstvo dokončený polyfunkčný dom s prevažne rezidenčnou funkciou na Námestí 1. mája v Starom Meste. Komplex vznikol na mieste staršej zástavby – postmoderného domu, ktorý zanikol bez náhrady, a historického objektu bývalej pekárne Kesselbauer. Investor mal pôvodne zachovať prednú fasádu, napokon sa ale ukázalo, že bola v mimoriadne zlom stave a musela byť asanovaná. Vznikla tu preto novostavba, pri ktorej musela Proxenta historizujúcu fasádu obnoviť.

Developer sa však nezastavil len pri tom. Historizujúci vzhľad dostali aj podlažia nad pôvodným objektom. Tieto majú reflektovať polohu aj históriu priestoru. Nová časť tak kopíruje niektoré tradične využívané prvky – šambrány, tympanón, symetriu výrazu – hoci zo zadnej časti, od dvora, ide o súčasný dom. Architektom je kancelária Beionde. Reakcie sú zatiaľ rozporuplné.

Kesselbauer nie je celkom ojedinelou realizáciou tohto typu. Na Rajskej ulici 7 vznikla pred časom polyfunkčná budova Orbis s prevahou administratívy. Francúzsky investor o nej hovoril, že má asociovať „parížsky“ štýl architektúry, vo výsledku ale ide o fiasko. Ustúpené podlažia s jednoduchým antracitovým obkladom sú z tohto pohľadu hodnotnejšie ako celý zvyšok stavby.

O historizujúcu architektúru sa pokúsil investor AVANT aj v prípade obnovy Zámockej ulice. Nízka kvalita riešenia aj prevedenia sa stala natoľko „legendárna“, že sa dnes akýkoľvek pokus o tradičnejší prístup prirovnáva práve k rekonštrukcii tejto ulice.

Vila Sandberg. Zdroj: BS Real Estate

Mohlo by sa tak zdať, že v Bratislave nemajú tradičnejšie prístupy dvere otvorené. Predsa len sa nájdu ďalší investori, ktorí to skúšajú, hoci najmä na projektoch menšej mierky v okrajových častiach mesta. Príkladmi sú Vila Sandberg v Devínskej Novej Vsi a Domy Ráztočná vo Vrakuni.

Prvý menovaný zámer vznikne prestavbou bývalého penziónu Rolando, resp. Sandberg Resort v juhozápadnej časti Devínskej Novej Vsi. Rozložitý objekt vznikol v 90-tych rokoch minulého storočia. Jeho súčasný vlastník, spoločnosť BS Real Estate, sa ho rozhodol prestavať na rezidenčnú Vilu Sandberg. Podľa dvojice zverejnených vizualizácií pôjde očividne o nadštandardné bývanie, doplnené o drobnú vybavenosť.

Developer zatiaľ veľa detailov neprezradil, nezverejnil ani informáciu o architektovi. Z doteraz prezentovaných vizualizácií však Vila Sandberg pripomína skôr rezort v Novom Anglicku ako projekt v Bratislave, hoci aj jej vidieckej časti. Očividná je práca s motívmi, ktoré využívali v minulosti klasickí architekti (šambrány, bohato štrukturované omietky, markízy, historizujúce lampy). Keďže sa len tento rok majú spustiť stavebné práce, výsledok nemožno predvídať.

Druhý projekt vzniká v lokalite, ktorá sa postupne mení na vstupnú bránu do Vrakune z východu. Asociuje predmestské štvrte suburbánneho charakteru. V tomto duchu sú riešené aj Domy Ráztočná. Belgická firma Ipon si z domova priniesla aj snahu o napodobenie tamojších štvrtí – má tak vzniknúť „bývanie v štýle Benelux“.

V praxi to znamená vznik 6 dvojpodlažných dvojdomov v samostatnej ulici, ktoré budú mať štyri alebo päť izieb. Oficiálny web uvádza aj vznik 36 parkovacích miest, to ale asi bude platiť po výstavbe druhej obdobnej etapy.

Domy budú navonok pripomínať staršiu zástavbu najmä vo flámskej časti Belgicka. Všetky budú obložené tehlou, budú mať vysoké sedlové strechy (s povalami), klasicky pôsobiace okná, šambrány okolo okenných a dverných otvorov alebo sokle. Vo výsledku tak budú skutočne pôsobiť „neslovensky“. Investor chce domy dokončiť do konca tohto roka.

V lokalite sa už nachádzajú zúfalo gýčovo pôsobiace „toskánske“ domy, v tomto prípade to snáď nebude podobná hrôza.

Domy Ráztočná. Zdroj: Ipon

Z týchto projektov je príliš skoro povedať, či aj na Slovensko (alebo, lepšie povedané, do Bratislavy, keďže inde sa niekoľko paškvilov nachádza) prichádza trend nového prístupu k architektúre. O žiadnom zo zmienených developmentov nemožno povedať, že by bol natoľko významný, aby určoval smerovanie trhu alebo nastavoval celkové trendy.

Volanie po väčšej inšpirácii klasickými vzormi by každopádne malo byť predmetom širšej odbornej diskusie. Postupujúci výskum v oblasti psychológie architektúry odhalil, že ľudia povedome vnímajú pozitívnejšie staršiu architektúru. To nevyhnutne neznamená, že by mali byť budovy obložené sochami, antickými stĺpmi a samoúčelnými ornamentmi. Rozhodne by sa ale mala preskúmať otázka symetrie, členenia fasád či materiálového riešenia.

Naostatok ešte treba dodať, že pozitívne vnímanie staršej architektúry súvisí aj s celkovou úrovňou prostredia. Historické budovy sú zvyčajne súčasťou dobre riešeného urbanistického celku, založeného na pešom pohybe, živom prízemí a bohatosti vnemov. Toto sú princípy, ktoré sú replikovateľné bez ohľadu na to, či je konkrétna stavba historizujúca, alebo absolútne súčasná.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.