Martina Gregová 13.07.2024 13:14

Veľkolepý bankový palác sa vrátil k životu. Z obnovenej pamiatky je miesto, kde sa rodí budúcnosť Žiliny

Žilina histricky nepatrila k veľkým mestám a až vznik železnice umožnil jej masívnejší rast. V období veľkého rozvoja na začiatku 20. storočia vznikli aj budovy vysokej hodnoty, z ktorých boli mnohé donedávna schátrané. Kvalitné rekonštrukcie s dôrazom na zachovanie architektonických detailov v kombinácii s novými funkciami ale vytvorili jedinečné priestory, ktorý dnes slúžia širokej verejnosti. Príkladom je stavba, aktuálne označovaná ako Banka Žilina.

Zdroj: Reinoo

Budova bývalej pobočky Rakúsko-uhorskej banky v Žiline bola vybudovaná v roku 1912 podľa návrhu jedného z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavského rodáka Jozefa Huberta. Okrem projektu v Žiline Jozef Hubert v minulosti navrhol aj zámok v Bojniciach či bývalé sídlo Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.

Objekt, ktorý dnes nesie názov Banka Žilina, bol postavený v duchu neoklasicizmu. Budova má štyri nadzemné podlažia a je podpivničená. Jej dominantou je hlavný vstup, ktorého súčasťou je osem výrazných stĺpov. Vychádzajúc z princípov neoklasicizmu, bola navrhnutá symetricky a s monochromaticky riešenou fasádou. Do dnešných dní sa na objekte podarilo zachovať množstvo umelecko-remeselných detailov vrátane pôvodného schodiska, kovaného zábradlia či okenných a dverových výplní.

Banka sa navyše nachádza v centre mesta na Legionárskej ulici, kde spolu s okolitými budovami vytvára jedinečný architektonický mix. V jeho blízkosti sa nachádza napríklad neologická synagóga od Petra Behrensa (Nová synagóga) či zrekonštruovaný Rosenfeldov palác. Ide tak o možno najmestskejšie pôsobiacu lokalitu v metropole severného Slovenska. 

Po prvej svetovej vojne patril objekt Národnej banke Československej. Po druhej svetovej vojne v ňom sídlila jedna z pobočiek Štátnej banky československej. Následne bola sídlom Obchodnej banky a Československej obchodnej banky. V čase pred poslednou rekonštrukciou bola budova uzavretá a nevyužívaná.

Československá obchodná banka predala budovu v roku 2012 spoločnosti Reinoo Rent. Na základe pôvodných plánov zo Štátneho archívu v Žiline z roku 1911, ako aj plánov neskorších prestavieb, začala firma v roku 2015 rozsiahlu rekonštrukciu exteriéru i interiéru budovy. Hlavným dôvodom obnovy bolo zníženie energetickej náročnosti, citeľné fyzické opotrebovanie jednotlivých častí budovy a prispôsobenie jej vnútorných priestorov novej funkcii.

Obnova tohto architektonicky aj historicky hodnotného objektu prebiehala do roku 2017. Reštaurovaniu predchádzal pamiatkový výskum a detailné zdokumentovanie stavu banky. Súčasťou rekonštrukcie bola renovácia fasády, strechy, vybraných prvkov interiéru a výmena okenných či dverných otvorov. To všetko s dôrazom na zachovanie genia loci tejto výnimočnej stavby. Menilo sa tiež dispozičné riešenie či exteriérové časti v okolí objektu.

Dominantu interiéru aj dnes bezpochyby tvoria monumentálne schodisko v strede dispozície či obnovené reliéfne omietky. Nové stavebné a architektonické vstupy do interiéru budovy bývalej banky boli navrhnuté s citom k jej historickej a architektonickej hodnote. Autormi projektu rekonštrukcie sú Matúš Marček a Radoslav Jankovič.

„Budova bývalej banky dnes pozostáva z kancelárií, plne vybavených zasadacích miestností a priestorov na krátkodobý prenájom. Výnimočný priestor Banky Žilina je využívaný na rôzne konferencie, spoločenské recepcie, motivačné večery či iné podujatia,” popisuje spoločnosť Reinoo. Známy lokálny developer má na konte aj žilinský administratívny projekt NORDCITY či rezidenčný súbor Zelené Vlčince.

Celková prenajímateľná plocha v rámci objektu je 2.006 metrov štvorcových. Výraznú časť zrekonštruovaných priestorov dnes zaberá coworkingové centrum BUNKA. Okrem pracovných priestorov sa tu nachádza aj niekoľko zasadačiek a spoločná kuchynka. Súčasťou objektu je tiež 55 parkovacích miest, 30 bicyklových státí a reštaurácia.

Z rekonštrukcie, ktorá prebehla už pred niekoľkými rokmi, mesto a jeho obyvatelia profitujú až do dnešných dní. Dovolila to zmena funkčnej náplne budovy spolu so zachovaním jedinečného architektonického dedičstva. „Je tak inšpirujúcim a reprezentatívnym miestom pre mladých ľudí, študentov, freelancerov a podnikateľov,” vysvetľuje Reinoo. Z objektu, ktorý bol kedysi dôstojným symbolom peňažníctva, je tak dnes menej formálna inštitúcia, kde sa rodia nápady, inovácie a nové podnety pre rozvoj firiem i ekonomiky. 

Pre Žilinu je to dobrá správa, keďže to môže pomôcť nielen ekonomike mesta, ale aj udržaniu talentov. Prirodzene, dôležité je aj okrášlenie mesta. To dnes napreduje vďaka viacerým projektom rekonštrukcií. Najnovším príkladom je renovácia Domu umenia Fatra, ktorý bol postavený v roku 1921 a patrí medzi jeden z najvýznamnejších objektov so secesnými prvkami na fasáde v tomto meste.

Tento rok Dom umenia Fatra dokonca bojoval o získanie prestížneho ocenenia Fénix - kultúrna pamiatka roka. Jeho najnovšia rekonštrukcia si kládla za cieľ prinavrátiť tejto výnimočnej stavbe jej pôvodné architektonické hodnoty a zašlú slávu. Obnovou a rekonštrukciou prešli vonkajšie historické fasády a ich výtvarné prvky, vrátane nápisu. Pribudli tiež nové okenné otvory, ktoré reflektujú historické originály a zároveň napĺňajú súčasné technicko-ekonomické kritériá.

Severoslovenské krajské mesto sa tak krok po kroku vzmáha. Donedávna bolo spájané najmä s obrovskými dopravnými stavbami, teraz sa ale môže prezentovať aj mnohými inými silnými stránkami: krásne obnovenými pamiatkami, kultúrnymi centrami a inovatívnymi developermi, ktorí postupne posúvajú Žilinu medzi vyspelé mestá. 

(Reinoo, TK Žilina, bankazilina.sk, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.