Simona Schreinerová 08.08.2024 14:02

Veľká knižnica aj nové PKO. Architekti odpovedajú, čo im chýba v Bratislave (anketa)

Bratislava ako hlavné mesto Slovenska čelí mnohým výzvam, ktoré sa týkajú kvality života jej obyvateľov. Jednou z nich je nedostatok kľúčových objektov občianskej vybavenosti, ktoré by dokázali nielen naplniť potreby rôznych skupín ľudí a prispieť k lepšiemu fungovaniu mesta, ale mali aj nadmestský a reprezentačný význam.

Napriek tomu, že v Bratislave pribúdajú rezidenčné či polyfunkčné komplexy, zahŕňajúce aj priestory pre občiansku vybavenosť, stále je cítiť istý deficit. Okrem nedostatku zariadení pre seniorov je tu priestor aj na zlepšenie v oblasti vzdelávania, zdravotníckych zariadení, komunitných centier alebo kultúrnych stavieb.

Problematiku nedostatku určitých zariadení občianskej vybavenosti sa snaží riešiť aj mesto alebo štát. Magistrát pripravuje zariadenie sociálnych služieb pre seniorov na Dlhých Dieloch. V oblasti zdravotnej starostlivosti zas bude zásadným projektom Národná nemocnica Ružinov. V jej susedstve by mohol vzniknúť nový Zimný štadión V. Dzurillu, keďže existujúci treba odstrániť.

Napriek tomu má Bratislava aj naďalej obrovské rezervy. Na to, aká občianska vybavenosť mestu chýba a kde by mala byť umiestnená, sme sa spýtali popredných architektov a urbanistov.

Otázky:

Aký významný objekt občianskej vybavenosti podľa Vás chýba v Bratislave?
Kde by bolo podľa Vás ideálne tento objekt umiestniť?
Ktorá existujúca budova v Bratislave má podľa Vášho názoru najväčší potenciál pre transformáciu na významný objekt občianskej vybavenosti?

Odpovedajú:

Nora Vranová - predsedníčka Slovenskej komory architektov
Juraj Šujan – hlavný architekt Bratislavy
Peter Žalman – architekt a autor
Juraj Benetin – architekt, Compass architekti

Hlavná železničná stanica je významným prvkom v organizme mesta, ktorý čaká na rekonštrukciu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Aký významný objekt občianskej vybavenosti podľa Vás chýba v Bratislave?

Nora Vranová: Ak opomeniem problematiku zdravotnej starostlivosti v jej rôznych podobách, tak podľa mňa Bratislave chýbajú vnútorné nízkoprahové priestory na zmysluplné trávenie voľného času, ale aj rozvíjanie záľub či komunitného života (nie len) pre mladých ľudí.

Takéto kultúrno-komunitné centrum by okrem viacúčelovej spoločensko-koncertnej sály malo obsahovať menšie prenajímateľné miestnosti (skúšobne, klubovne...) ale aj verejné nededikované priestory, ktoré umožňujú len tak voľne "hang-outovať" v bezpečnom a klimaticky chránenom prostredí (najmä letné chladenie bude čoraz dôležitejšie) bez nutnosti "konzumovať" nejaké služby.

Juraj Šujan: Bratislave chýba celá škála nekomerčnej vybavenostnej typológie – od komunitných centier cez vejár zariadení pre seniorov, z väčších budov koncertná sála („Nové PKO"), či kongresové centrum, ale aj moderná nemocnica. Ak by som mal vybrať iba jeden, bola by to multifunkčná knižnica so vzdelávacími, kultúrnymi, pracovnými, rokovacími, či relaxačnými doplnkovými funkciami, herňami pre deti a dielňami pre aktívnych seniorov, budova pre rozmanité aktivity širokej verejnosti, náplňou podobná helsinskej ústrednej knižnici Oodi.

Peter Žalman: Bratislava je dnes aglomerované sídlo – t.j. okolo zastavaného územia žije v niekoľkých hniezdach, zástavbe 120-tisíc obyvateľov a vo vzdialenosti do 30 km v štyroch mestách s okolím žije ďalších cca 140-tisíc obyvateľov. Najväčším problémom súčasnosti je, ako zvládnuť denný pohyb a mobilitu ľudí z okolia a späť. Železničná doprava v SR je v úpadku minimálne 35 rokov, pritom práve trasy koľajníc vedú zo štyroch okolitých miest do centra aglomerácie. Snahy o revitalizáciu Hlavnej stanice a výstavbu novej stanice najmä pre prímestské vlaky – Filiálka sa dostali tiež do slepej uličky. Je to tápanie na pokračovanie.

Najviac mestu chýba revitalizovaná železničná stanica s funkciami Filiálky, čiže nová, čistá prehľadná stanica pre prímestské vlaky + časť vlakov zo Slovenska zo severu, východu a juhovýchodu.

Juraj Benetin: Bratislava by potrebovala centrum hudby, kde by boli koncertné sály s kvalitným akustickým riešením pre kapacitu 200, 1.000 a 3.000 divákov, zodpovedajúcim zázemím, kaviarňou a nočným klubom. Na takomto mieste by sa vedela odohrávať väčšina umeleckých aktivít v oblasti performance a bola by to akcelerácia pre celú kultúrnu scénu v Bratislave.

Kultúrno-spoločenské centrum v Novom Lide má byť ikonou mesta. Zdroj: J&T Real Estate

Kde by bolo podľa Vás ideálne tento objekt umiestniť?

Nora Vranová: Kľúčová je dobrá dostupnosť MHD a miesto s prirodzenou potrebou stretávať sa. Nech to znie akokoľvek ako klišé, centrum mesta je stále prirodzenou križovatkou i vyhľadávanou cieľovou destináciou pre stretávanie sa ľudí z rôznych kútov Bratislavy.

Juraj Šujan: Videl by som ju najradšej na nábreží Dunaja, v pešom dosahu centra mesta.

Peter Žalman: Priestor pred stanicou Nové Mesto dovolili kompetentní zastavať. V pláne je električkové prepojenie Zátišie - Tomášikova - Ružinovská. Priestor východne od stanice - to je nový rozvojový kvadrant mesta: Elektrárenská, Turbínová, až po Depo DPMB. V publikácii Urbanistický atlas Bratislava Zázemie, 1990-2020 mám aj schémy mestského vlaku aj okolia katastra Bratislavy s vyznačením štyroch suburbií: Šamorín, Senec, Pezinok a Malacky.

Juraj Benetin: Ideálne miesto je pre mňa na Novom Lide, ale v tomto nie som objektívny.

Komplex Prioru a hotela Kyjev je využívaný len čiastočne. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ktorá existujúca budova v Bratislave má podľa Vášho názoru najväčší potenciál pre transformáciu na významný objekt občianskej vybavenosti?

Nora Vranová: Nemám prehľad o všetkých voľných budovách v meste, ale už dlho ma trápi osud komplexu Prior/Kyjev na Kamennom námestí, ktorý by mal, aj vďaka svojej konštrukcii a polohe, veľký potenciál stať sa takýmto kultúrno-komunitným centrom, spojeným s ubytovaním (Nová Cvernovka 3.0).

Druhou budovou s nevyužitým potenciálom je podľa mňa Nová tržnica na Trnavskom mýte, kde by som si však skôr vedela predstaviť trochu iné zameranie - napr. technické múzeum s workshopmi a voľnočasovými aktivitami pre všetky vekové kategórie a s neodmysliteľným voľne prístupným vnútorným verejným priestorom (SNG pre technikov).

Juraj Šujan: Potenciál má množstvo dnes nevyužívaných budov, napríklad priemyselných či skladových objektov vo vnútromestských brownfieldoch. Ak mám uviesť jeden príklad, tak dômyselne navrhnutá a precízne postavená budova pradiarne cvernovej továrne Danubius na Trnavskej ceste.

Peter Žalman: Optimálne riešenie je Železničná stanice Bratislava - Nové Mesto so zázemím. Je to na 10 rokov, ale výrazne by sa pomohlo mestu Bratislava aj aglomerácii. Konečne by malo mesto aj štát a železnice, štátny podnik, prejsť od slov, štúdií, vyhýbania sa a ničnerobenia k zmysluplnej činnosti. Dá sa písať aj viac a podrobnejšie, ale kým sa mesto a štát nerozhýbu týmto smerom, bude pokračovať živelná výstavba a mesto sa dopravne “udusí”.

Juraj Benetin: Podobnou univerzálnou budovou je dnes v Bratislave budova YMCA od architektov Balána a Grossmanna, ktorá v mestskej štruktúre nezaberá takmer žiadne miesto. Budova, o ktorej hovorím, nepotrebuje viac ako blok 80x80 metrov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.