Simona Schreinerová 24.01.2024 11:20

Rýchlejšie do Viedne. Železničná trať do Marcheggu sa zmodernizuje, iné úseky čakajú

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili minulý rok verejné obstarávanie na komplexnú rekonštrukciu a elektrifikáciu trate v úseku medzi Devínskou Novou Vsou a hranicou s Rakúskom. Vďaka modernizácii by cesta z Bratislavy do Viedne mala trvať len 40 minút.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Verejné obstarávanie na komplexnú rekonštrukciu a elektrifikáciu trate z Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom pri mestečku Marchegg bolo ŽSR vyhlásené v júni 2023. Dnes je už víťaz súťaže známy. Najúspešnejším kandidátom sa stala rakúska spoločnosť PORR, ktorá ponúkla najnižšiu navrhovanú zmluvnú cenu 10.940.261,94 EUR bez DPH.

Okrem toho splnila všetky podmienky obstarávateľa, uvedené oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Predložila požadované doklady a dokumenty a splnila podmienky účasti. Otvára sa jej tak cesta k realizácii stavebných prác. Ukončené by mali byť do apríla 2025. 

Ako uvádza Bratislavský samosprávny kraj na svojej oficiálnej stránke, táto stavba je súčasťou modernizácie medzinárodnej železničnej trate z Bratislavy do Viedne. Vďaka tomu by jazda vlakom medzi oboma hlavnými mestami mala trvať 40 minút.

„Elektrifikácia trate z Devínskej Novej Vsi na hranicu s Rakúskom, vrátane modernizácie hraničného mosta, bude znamenať priame a najrýchlejšie vlakové spojenie pre tisícky obyvateľov Slovenska, ktorí cestujú do Viedne a ďalej do sveta. Je to súčasť koridoru z bratislavskej Hlavnej stanice, kde prichádzajú rýchliky z celého Slovenska,“ informovalo ministerstvo dopravy.

Dôvodom navrhovanej rekonštrukcie traťovej koľaje v úseku Devínska Nová Ves št. hr. – ŽST Devínska Nová Ves je zlepšenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy. Zabezpečiť má aj odstránenie súčasných prevádzkových obmedzení železničnej dopravy, ktoré vyplývajú z nevyhovujúceho stavu masívnej klenbovej časti železničného mosta.

Cieľom modernizácie je tiež zníženie nákladov na údržbu železničných mostov, železničného zvršku a spodku či odstránenie blativých miest v koľaji a dosiahnutie vyššieho kvalitatívneho štandardu v osobnej doprave. Traťová rýchlosť by mohla teoreticky dosahovať 200 km/h a 140 km/h na železničnom moste v zmysle štandardov rakúskeho prepravcu ÖBB. 

Dielo zahŕňa elektrifikáciu jednokoľajnej železničnej trate na úseku medzi Bratislavou a Viedňou vrátane predelektrifikačných úprav a komplexnej rekonštrukcie trate a rekonštrukcie mostov. Dielo tak pozostáva z dvoch stavieb – A a B. Stavba A je označená ako ŽSR, Devínska Nová Ves – Marchegg, elektrifikácia trate a stavba B je Komplexná rekonštrukcia mostného objektu v žkm 37,910 trate št. hr. (Marchegg) – Devínska Nová Ves.

Bratislavský samosprávny kraj projekt mimoriadne víta. „Koľajová doprava je jedným z najbezpečnejších spôsobov dopravy a zároveň aj najudržateľnejším pre životné prostredie. Preto je väčšina strategických dopravných projektov v kraji orientovaná na rozvoj koľajovej dopravy – železničnej aj električkovej,“ uviedol Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

Ako uvádza Michal Feik, riaditeľ Odboru komunikácie a propagácie na BSK vo svojom statuse, dôvodom, prečo z bratislavskej Hlavnej stanice do Viedne jazdia vlaky s dieslovými lokomotívami, je práve úsek medzi Devínskou Novou Vsou a hranicou s Rakúskom. Už čoskoro sa ale situácia zmení a železničná trať sa dostane do istej miery na úroveň 21. storočia. Nedostatkom je, že ide len o jednokoľajný úsek, čo je údajne dané kapacitnými dôvodmi a absenciou tretej koľaje na úseku medzi Hlavnou stanicou a ŽST Devínska Nová Ves.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Projekt prispeje k zvýšeniu úrovne železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí. Tá trpí investičným dlhom, čo je veľkým problémom z viacerých dôvodov. Znižuje sa tak atraktivita železníc, ktoré majú byť ekologickou a kapacitnou alternatívou voči cestnej doprave, obmedzuje sa potenciál jej využitia pre vnútromestskú alebo regionálnu dopravu a zhoršuje sa kvalita spojení s okolím. Preto sú potrebné masívne finančné injekcie do projektov zlepšení.  

Kľúčovým zámerom je Modernizácia železničného uzla Bratislava, rozdelená na dve časti. V prípade projektu Bratislava-východ bol zámer zo strany ŽSR predstavený ešte v roku 2022. Východná vetva zahŕňa 25 kilometrov tratí od Hlavnej stanice po Raču, Vajnory a Nové Mesto. Projekt by mal priniesť lepšiu dostupnosť staníc, vyššiu rýchlosť vlakov i nové železničné zastávky v Krasňanoch a na Rendezi. Vzniknúť majú aj mimoúrovňové križovania ciest a železničných tratí, čo zlepší bezpečnosť. 

Západná vetva zahŕňa modernizáciu infraštruktúry medzi ŽST Devínska Nová Ves (vrátane) po ŽST Bratislava Hlavná stanica (vrátane). Modernizácia by mala spočívať v skvalitnení jej technických parametrov prostredníctvom zvýšenia technickej vybavenosti. Výsledkom má byť zvýšenie rýchlosti a priepustnosti železničnej trate.

Blížiaca sa modernizácia a elektrifikácia dôležitého úseku medzi Devínskou Novou Vsou a hranicou s Rakúskom na tieto úvahy vhodne nadviaže. Význam podobných zásahov zvyšujú pravidelné komplikácie, spôsobené zlým stavom infraštruktúry. Iba pred niekoľkými dňami sa objavila informácia o obmedzení rýchlosti vlakov na trati medzi Sencom a Bernolákovom.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) upozornila, že vlaky v tomto úseku môžu meškať od 15 do 45 minút, pričom zníženie rýchlosti na desať kilometrov za hodinu platí do odvolania. ZSSK mala obmedziť rýchlosť vlakov na podnet manažéra železničnej infraštruktúry (ŽSR). Dôvodom je zlý stav železničného zvršku. 

„Podľa informácií ZSSK manažér železničnej infraštruktúry, ŽSR, pracuje na čo najskoršom odstránení nevyhovujúceho stavu železničnej trate, ktorý bol zistený po prejazde meracieho vlaku ŽSR. Po oprave železničného zvršku v tomto úseku budú vlaky jazdiť opäť bez obmedzení,“ priblížilo ZSSK. Oprava by mala prebehnúť do konca mesiaca. 

Pohodlné a rýchle cestovanie vlakom by malo motivovať najmä ľudí z okolia Bratislavy, aby vymenili autá za verejnú dopravu. Ústretový krok smerom k obyvateľom vidno v budovaní záchytných parkovísk v blízkosti staníc napríklad v Ivanke pri Dunaji, Svätom Juri, Pezinku či Malackách. 

TIOP Vrakuňa. Zdroj: iMHD.sk

Jednoduchšie a komfortnejšie dochádzanie majú zabezpečiť aj terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Kým prvý z nich, TIOP Vrakuňa, je už vo výstavbe, ďalšie dva (Ružinov a Bory, resp. Lamačská brána) na začiatok realizácie iba čakajú. Ako druhý v poradí by sa pravdepodobne mohol začať realizovať TIOP Ružinov, hoci sa TIOP Bory mal už dokončovať.

Z trojice potvrdených projektov je azda najočakávanejší TIOP Lamačská brána, keďže susedné Bory sú jedným z najväčších investičných projektov v Bratislave. Terminál chcú železnice vybudovať na dvojkoľajnej železničnej trati medzi Lamačom a Devínskou Novou Vsou. Zámer však súvisí s predĺžením Saratovskej ulice v Dúbravke, ktoré má na starosti mesto. Dôvodom oneskorenia TIOPu na Boroch je previazanosť s týmto projektom.

Rozvoj TIOPov je v súlade s dopravnou politikou mesta, ktorá kladie dôraz na kombináciu železničnej a električkovej dopravy. Avšak zlý stav železnice a s tým súvisiace obmedzenia rýchlosti sú silným demotivačným faktorom. Koniec koncov, úsek medzi Sencom a Bernolákovom nie je jediný, ktorý potrebuje opravu a kde hrozia meškania. Tie potom ovplyvňujú aj spoľahlivosť dopravy vnútri mesta.

(BSK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.