Odborné štúdie naznačujú, že záplavy, búrky a stúpanie hladiny mora by mohli postihnúť až 800 miliónov ľudí po celom svete. Odhady škôd spôsobené týmito prírodnými úkazmi sa môžu vyšplhať až na 1 bilión dolárov ročne. Mnohé projekty urbanistického dizajnu preto začali zavádzať riešenia založené na prírode, čím sa zabezpečí udržateľné riadenie ekosystémov na riešenie rôznych environmentálnych problémov.
Riešenia založené na prírode si vyžadujú vyjsť z komfortnej zóny, skúšať nové kreatívne alternatívy a vynaložiť úsilie na to, aby pri návrhoch nových mestských princípov spolupracovali viaceré profesné odvetvia. Vybrané príklady takýchto riešení založených na prírode dokážu zmierniť znečistenie ovzdušia, zlepšiť tepelnú pohodu v mestách a riadiť odtok dažďovej vody. Daný proces je najmä vo veľkých mierkach síce náročný, ale nie nemožný.
Mestské úrady kolumbijského mesta Medellín v priebehu posledných rokov premenili okraje 18 ciest a 12 vodných tokov na zelené raje. Vďaka projektu nazvanému „Corredores verdes” (v preklade „zelené koridory”) vznikli v meste nové zelené plochy, ktoré pomohli znížiť akumuláciu tepla v mestskej infraštruktúre. „Týmto zásahom sa nám podarilo znížiť teplotu o viac ako 2 °C a občania už tento rozdiel vnímajú,“ povedal prednosta mestského zastupiteľstva Federico Gutiérrez.
V rámci projektu bol napríklad dvojkilometrový pás dlažby na rušnej Avenide Oriental nahradený zeleňou. Vysadilo sa viac ako 600 stromov a menších rastlín. Okrem ochladenia povrchov tento počin pomohol do oblasti prinavrátiť veľa rôznych druhov vtákov, motýľov a iných drobných živočíchov. Projekt získal ocenenie Ashden Award for Cooling by Nature Award.
Podobne ako zelené koridory v Medellíne, aj tento lineárny park v Mexico City je založený na regenerácii životného prostredia prostredníctvom opätovného zalesňovania mestskej štruktúry a obnovy priepustnosti pôdy. To viedlo k zvýšeniu relatívnej vlhkosti vzduchu o 16% a zníženiu teploty až o 5%. Zásah sa zameral na obnovu pôvodnej vegetácie a brehových porastov starého kanála, čím sa územie zmenilo na 100% priepustný verejný priestor.
Okrem samotnej zelene tento lineárny park poskytuje pre obyvateľov mesta priestory na stretávanie sa. Vďaka práci s terénom a rôznym prevýšeniam vznikli miesta na sedenie, zóny venované rôznym aktivitám (ako napríklad skateboarding či basketbal) a tiež niekoľko menších objektov na usporadúvanie rôznych podujatí.
Park nachádzajúci sa v strede mesta zabezpečil, že existujúce mokrade boli zmenené na takzvané „zelené špongie”. Projekt sa riadil niekoľkými usmerneniami. Najdôležitejšie bolo zachovať existujúce mokrade nedotknuté. Ďalším bolo vytvoriť prstenec rybníkov a kopcov obklopujúcich mokrade, čím sa vytvorila nárazníková zóna medzi mestom a prírodou. Treťou zásadou bolo vytvoriť sieť chodníkov a mestský mobiliár na úrovni terénu, ktorý návštevníkom umožňuje zažiť prechádzku lesom.
Toto riešenie založené na prírode premenilo mokraď na multifunkčný park dažďovej vody, ktorý zbiera, filtruje a ukladá dažďovú vodu, ako aj infiltruje vodonosnú vrstvu. Je pritom produktívny, podporuje život fauny a flóry a poskytuje mestu nové rekreačné a estetické zážitky.
Urban farming je v mnohých metropolách čoraz populárnejší, čomu sa prispôsobili viaceré mestá a začínajú týmto iniciatívam poskytovať mestské priestory. Napríklad San Francisco poskytuje daňové úľavy za to, že majitelia umožňujú komunálne mestské farmárčenie na ich prázdnych pozemkoch. V Barcelone nezávislé iniciatívy vytvorili veľké zeleninové záhrady v opustených okrajových oblastiach. Mestská farma v Paríži, ktorá má približne 14.000 metrov štvorcových, poskytuje Parížanom možnosť prenajať si plochy na vlastné zeleninové záhrady. Na prenájom je k dispozícii 135 pozemkov o rozlohe 1m2.
„Ak by každé mesto na svete produkovalo 10 % svojich skonzumovaných potravín vnútri mesta, umožnilo by to každoročne vrátiť 34.000 m2 pôdy lesom,” hovorí profesor verejného zdravia a mikrobiológie na Kolumbijskej univerzite Dickson Despommier.
Tento park v Singapure je ideálnym príkladom toho, ako možno obnovovať už existujúce vodné toky tak, aby slúžili k úžitku a prispeli k udržateľnosti miest. Singapurská národná vodná agentúra sa rozhodla rieku Kallang naturalizovať obnovením pôvodného koryta. Až 2,7 kilometrov dlhý betónový odvodňovací kanál bol zbúraný a premenený na meandrujúcu prírodnú rieku.
Tento projekt zabezpečil mestu prevenciu voči povodniam, zlepšil kvalitu vody a výrazným spôsobom zvýšil využívanie kanála a jeho priľahlých oblastí obyvateľmi mesta. Kombinácia prírodných materiálov, techník stavebného inžinierstva a rastlín, ktoré dokážu filtrovať a absorbovať vodu, bola nevyhnutná na stabilizáciu brehov riek a zabránenie erózii.
Vďaka týmto príkladom po celom svete môžeme už dnes vidieť ich preukázateľné priaznivé účinky. Znižovanie teploty povrchov v mestách, zlepšenie mikroklímy, návrat mnohých živočíšnych druhov späť do miest a mnoho ďalšieho je výsledkom riešení založených na prírode. Aj mestá na Slovensku sa môžu v mnohom priučiť a vytvoriť tak priaznivejšie mestské prostredie, a to nielen pre obyvateľov mesta.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac