Obchodná ani Poštová ulica nemôžu v súčasnosti konkurovať nákupným centrám, oproti ktorým im chýba komplexnosť prevádzok aj estetika prostredia. Status územia znižujú prieluky, zvlášť nedobudované nárožie Poštovej, kde je dnes plocha ohradená nepekným plechovým plotom. Aká bude jej budúcnosť?
Obchodná ulica sa v minulosti tiahla takmer neprerušene od Hurbanovho námestia po Kollárovo. Zo severozápadnej strany sa na ňu napájala úzka Drevená ulica, z juhovýchodnej Poštová. Inak však bola obklopená kompaktnou zástavbou domov, medzi ktorými sa od medzivojnového obdobia začali striedať staršie nízke vinohradnícke domy s novými mohutnejšími funkcionalistickými budovami podľa aktualizovanej regulácie. Obchodná totiž mala získať veľkomestský charakter.
Išlo o sen medzivojnových urbanistov, ktorý dúfali v naplnenie ďalšieho veľkého sna – v prerazenie ulice v predĺžení Poštovej ulice až k Hodžovmu námestiu. Išlo o logickú úvahu. Jedno z najvýznamnejších mestských námestí sa mohlo ideálne priečne prepojiť s Námestím SNP (alebo Námestím Republiky), pričom spojnica by mohla ideálne dotvoriť formujúce sa komerčné jadro Bratislavy (doslova sa hovorilo o „city“).
Kým pred Druhou svetovou vojnou realizáciu tejto vízie sťažovali vlastnícke pomery, vojnové udalosti priniesli nečakaný „zisk“ – počas bombardovania Bratislavy dopadla do oblasti bomba, ktorá „vyčistila“ presne to územie, ktoré bolo potrebné otvoriť pre vybudovanie predĺženej Poštovej. Po vojne tak vzniklo uvažované spojenie verejných priestorov, zástavba v okolí nového úseku však nie. Až v roku 1989 bol dokončený postmoderný Hotel Forum (dnes Crowne Plaza) na západnej strane ulice.
V porevolučnom období sa zrealizoval ďalší významný zásah v podobe hotelu Austria Trend, resp. dnes AC Hotel by Marriott s charakteristickými obrubami okien v podobe poštových známok. Hotel dotvoril nárožie Vysokej a Poštovej a do istej miery určil stavebnú čiaru pre východnú stranu Poštovej. Medzi novostavbou z roku 2009 a Obchodnou ostal voľný a nevyužitý priestor, ktorý je vymedzený pozemkami súkromných domov.
Tak je tomu doteraz. Nepekný plot je pokrytý graffitmi a neestetickou reklamou. V dotyku s križovatkou s Obchodnou sa nachádza dvojica predajných stánkov, ktoré napriek popularite tiež lokalitu veľmi neokrášľujú. Potenciál územia je pritom veľký – ide o frekventovaný peší ťah a priestor je tienený mohutnými stromami. Ako je možné, že je teoreticky lukratívna plocha v takomto stave?
Vízie na jej premenu existujú a v príprave sú už dlhé roky. „Sme architektonický ateliér, ktorý projektoval hotel s poštovými známkami pre spoločnosť BZ Group,“ uvádza svoje rozprávanie Marián Pokrivčák z kancelárie Atelier 3M. „Potom sme pripravili projekt na dotvorenie celého mestského bloku, aby sa to prepojilo s Obchodnou ulicou... dnes už neaktuálny projekt.“ Architekti majú tento zámer zverejnený – išlo by o mestský obchodný dom so šiestimi nadzemnými podlažiami, ktorý by výškovo reagoval na hotel aj na sedempodlažný funkcionalistický dom na Obchodnej 13.
Ako vysvetľuje Pokrivčák, zámer narazil na problematickú územnoplánovaciu reguláciu. „To bol rok 2010. Dostali sme všetky kladné stanoviská a išli sme do územného konania. Staré Mesto vtedy spochybnilo záväzné stanovisko magistrátu, pretože predmetná stavba je umiestnená na pozemku, ktorý je v ÚPN definovaný ako biela plocha. V tom čase biela plocha v ÚPN nebola zadefinovaná nijako,“ popisuje. Magistrát podľa jeho slov mal eminentný záujem na vyplnení prieluky, Staré mesto však žiadalo zmenu Územného plánu.
„Odvtedy je tam to, čo tam vidíte teraz. Oplotený priestor nikoho v strede mesta,“ konštatuje M. Pokrivčák. „Od roku 2010 investor čakal na zmenu ÚPN.“ Dnes, po 13 rokoch, ostáva regulácia nezmenená a priestor rovnako zanedbaný. Developer však nečakal so zalomenými rukami. Aspoň dočasne chcel priestor skultúrniť a oživiť ho.
„Jednou z alternatív bola dočasná prízemná stavba, ktorá tam bude postavená do doby, než sa zmení ÚPN. Na základe toho - aj ako autori úspešného konceptu Fresmarketu - sme spracovali štúdiu, ktorú máme na stránke,“ odkazuje na víziu vzniku jednoduchého trhoviska, tvoreného sériou nenáročných objektov – predajných stánkov s produktami a pravdepodobne aj gastrom. O čomsi podobnom svojho času hovorila aj staromestská samospráva, keď ohlasovala vznik „bratislavského Naschmarktu“ po vzore známeho viedenského trhoviska.
Napriek tomu sa ani tento projekt nestal realitou. „Prebehli aj predstavenia na meste – ale ďalej sme sa neposunuli. Bol problém v povolení dočasnej stavby a napojení na inžinierske siete a podobne,“ hovorí o dôvodoch architekt. Dôležitou bola aj obava z toho, že takáto dočasná stavba by na rok či dva – ako predpokladal investor – nedávala ekonomický zmysel. Projekt tak ostal len v rovine štúdií a vizualizácií.
Dnes sa ale konečne zdá, že by nekonečný príbeh mohol spieť ku zdarnému koncu. „Zároveň sa predmetná parcela dostala do najnovších Zmien a doplnkov 09, ktoré boli prerokované koncom minulého roka. Takže dúfajme, že po 13 rokoch bude možné mestský blok Poštová – Obchodná dotvoriť normálnou zástavbou,“ uzatvára Marián Pokrivčák. ZaD 09 sa nebudú schvaľovať pravdepodobne skôr ako ku koncu tohto roka. Otvoriť majú cestu k realizácii projektu, investora tak čaká ešte niekoľko rokov trvajúci proces, smerujúci k úspešnému dobudovaniu nárožia, ktoré na urbanizáciu čaká takmer osem desaťročí.
Lokalita Obchodnej a Poštovej ulice by výstavbou na tomto mieste mohla prísť o ďalší z problematických bodov. Prirodzene, enormne dôležitá bude kvalita budúceho projektu. Ak však bude na dobrej úrovni, štvrti so zlou povesťou to môže len pomôcť. Kľúčovou výzvou je prilákať viac návštevníkov, ktorí budú oživovať aj okolitý verejný priestor, zvyšovať jeho atraktivitu a pomôžu vytlačiť určitý typ prevádzok, ktoré nie sú celkom v súlade s úvahami o vzniku príjemnej a bezpečnej nákupnej ulice.
Jeden development na to ale stačiť nebude. Ak sa má stať z Obchodnej, čeliacej enormne náročnej konkurencii množstva bratislavských nákupných centier, atraktívnejšie miesto, potrebné sú komplexnejšie zmeny. Aspoň v malom chce k tomu prispieť Metropolitný inštitút Bratislavy. V roku 2021 pripravil (dodnes nezverejnený) manuál Koncept riešenia Obchodnej a Poštovej ulice. Z konkrétnych opatrení možno spomenúť doplnenie zelene na fasády budov pomocou predsadených stien, zlepšenie údržby alebo revitalizáciu verejného priestoru pod hotelom Crowne Plaza.
Inou aktivitou, starou už niekoľko rokov, je Manuál vonkajšej reklamy, ktorý mal prispieť k postupnému skultivovaniu reklamy a označovania prevádzok na ulici. Dnes možno konštatovať, že výsledky sú len veľmi obmedzené. V súlade s materiálom sú označenia len na niekoľkých objektoch.
Obchodná aj s Poštovou tak ostávajú komplikovanými urbanistickými úlohami. Pre zlepšenie stavu územia bude potrebné realizovať množstvo aktivít, zameraných na prestavbu, výstavbu, obnovu, úpravu aj údržbu ulíc a okolitých budov. Dnes ide pre mnohých ľudí skôr o odstrašujúce miesto. Stále však má potenciál byť skutočnou pýchou Bratislavy.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre