Adrian Gubčo 28.09.2020 11:31

Poslanci schválili nové Zmeny a doplnky Územného plánu, potrebné sú rýchlejšie aktualizácie

Na ostatnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva schválili mestskí poslanci dôležitý materiál: Zmeny a doplnky Územného plánu 06 (ZaD), ktoré upravujú niektoré z nariadení Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Ide o dôležitý a správny krok, zároveň však treba pripomenúť, že podobné a väčšie zmeny treba schvaľovať rýchlejšie. Na túto potrebu upozorňuje aj Inštitút urbánneho rozvoja (IUR).

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Územný plán možno chápať ako prejav verejného záujmu vo fyzickom prriestore mesta. Každý pozemok v katastrálnom území obce (mesta) má pridelenú svoju funkciu a základné kritériá a limity svojho rozvoja. Pre niektoré lokality sú tieto pravidlá voľnejšie, keďže cieľom mesta je ich transformácia, kým inde je ich vývoj považovaný za viacmenej stabilizovaný alebo ukončený. Územný plán by mal zároveň reagovať na aktuálne spoločenské či ekologické výzvy a byť adaptabilný, aby bol schopný prispieť k rastu či minimálne k udržaniu kvality života.

Územné plány na Slovensku sú však pomerne rigídne v prisudzovaní funkcií, ktorých je obrovské množstvo a veľmi presne stanovujú pomery miešania jednotlivých možností využitia. Plán preto treba čas od času aktualizovať – nástrojom k tomu sú tzv. Zmeny a doplnky, ktoré sa prijímajú v balíkoch tak, aby sa dalo upraviť viac vecí naraz. Hlavné mesto od prijatia aktuálneho Územného pánu prijalo päť takýchto ZaD.

Zatiaľ posledné ZaD 06 (ZaD 04 boli po dlhých diskusiách odmietnuté) obsahujú zmeny najmä v záväznej textovej časti Územného plánu – upravili sa niektoré formulácie, text plánu sa prispôsobil novým legislatívnym zmenám, spresnila sa ochrana prírody, chránených území, vodných zdrojov a vinohradov, a plán odzrkadľuje aj aktuálne stratégie v oblasti rozvoja dopravy. Lepšie reaguje na investície súvisiace s výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, prispôsobuje sa úpravám zámeru TEN-T 17 a plánovaným TIOPom, a lepšie definuje aj letové koridory.

Ide o dôležité zmeny, hoci pre mnohých laikov nepostrehnuteľné. Oproti potrebám Bratislavy je to však stále málo a väčšia časť plánu je stále z roku 2007 – resp. s niektorými princípmi ešte z roku 1996, kedy začal bratislavský ÚP vznikať. Súčasná podoba plánu tak už absolútne nezodpovedá súčasným a budúcim nárokom na podobu a rozvoj mesta.

Ako pripomína IUR, posledné lokalitné zmeny väčšieho rozsahu (ZaD 02) boli prijaté v roku 2011. Potreba nových úprav je logicky zrejmá, hoci mesto túto potrebu nepotvrdilo zverejnením analýzy aktuálnosti ÚP – hoci mu povinnosť preskúmania aktuálnosti ÚP každé štyri roky nariaďuje zákon. Cieľom Magistrátu bolo aspoň pravidelne plán aktualizovať (v ideálnom prípade každých 7 mesiacov), táto idea sa však zrútila: ZaD 06 sa omeškali o 16 mesiacov.

To je závažný problém, čo IUR zhŕňa tvrdým konštatovaním: „Potreba aktualizácie územného plánu narastá každým rokom a tempo aktualizácii je čoraz pomalšie. Tento agonický stav je nesprávne čo i len tolerovať.“

Dnes už absolútne nereálny harmonogram prijímania Zmien a doplnkov ÚP. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Prečo je také dôležité zrýchliť mieru aktualizácie Územného plánu, dokladuje IUR na príklade všeobecne známej situácie s apartmánmi. Po roku 2018 začalo aktuálne vedenie mesta odmietať povoľovanie apartmánov tam, kde ÚP nedovoľoval výstavbu bytov – tieto boli totiž byty, reagujúce na neaktuálne znenie plánu. Na druhej strane, mesto chcelo promptnejšie plán meniť, aby tam, kde to je vhodné, mohli byty predsa len vzniknúť.

To sa však nedeje. Podľa IURu takto Bratislava prichádza o stovky jednotiek ročne, čo zhoršuje už tak zlú dostupnosť bývania. Mesto na kritiku reagovalo úmyslom urýchlenia prijímania zmien aj v podobe paralelnej prípravy balíčkov, ktoré by sa vzájomne neovplyvňovali. Tu však Bratislava narazila na usmernenie zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré takéto niečo vylúčilo.

Ako uvádzalo Ministerstvo, „Obstarávateľ ÚPD v takomto prípade (súbežné obstarávanie viacerých zmien a doplnkov) môže však predložiť na prerokovanie podľa §22 ods.1 stavebného zákona len jedny zmeny a doplnky ÚPD a to najskôr až po schválení /neschválení predchádzajúcich zmien a doplnkov ÚPD. Obstarávateľ ÚPD nemôže predkladať na prerokovanie zmien a doplnkov ÚPD súbežne viacero zmien a doplnkov ÚPD“.

Podľa IURu by to takmer eliminovalo snahy o rýchle aktualizácie ÚP a riešili by sa len najextrémnejšie potreby. To si však uvedomilo aj Ministerstvo, ktoré usmernenie neskôr doplnilo, hoci tiež nie celkom jednoznačným spôsobom. Mesto môže predložiť na paralelné prerokovanie také ZaD, ktoré „pre posúdenie podľa §25 stavebného zákona nemajú interaktívny a kauzálny vplyv na schválenú ÚPD.“

Inštitút celú situáciu prirovnáva k Hlave XXII a navrhuje, aby sa Bratislava inšpirovala Prahou, kde prebieha paralelné spracovanie stoviek zmien a aktualizácií Územného plánu. V tomto smere by sa mala upraviť aj legislatíva, aby to bolo možné (dnes je totiž predstava výrazných zmien, ktoré sa vzájomne neovplyvňujú, veľmi komplikovaná) a aby sa prekonal takmer desaťročný dlh v prispôsobovaní mesta aktuálnym trendom. Inak sme odsúdení na prehlbujúcu sa krízu v oblasti dostupnosti bývania a sťahovaní sa obyvateľov na predmestia, čo potom spôsobí problémy priamo v Bratislave.

Radikálna suburbanizácia v zázemí Bratislavy je do veľkej miery spôsobená nízkou dostupnosťou bývania v meste. Autor fotografie: Filip Gulan

Magistrát by mal na tieto problémy citlivo reagovať. Vedenie mesta už v prvej polovici tohto roka oznámilo, že už pripravuje nové Zmeny a doplnky 07, v rámci ktorých chce definovať územia, pre ktoré budú mestské časti spracúvať podrobnú dokumentáciu – Územné plány zón – vyriešiť problém s reklamnými stavbami, ako aj zadefinovať koridor pre električku v novom centre mesta, teda pravdepodobne po Pribinovej a Košickej. Pribudnúť by mali aj niektoré stavby vo verejnom záujme.

Tieto zmeny sa však dostanú na prerokovanie v optimistickom prípade v druhej polovici roka 2021. Ak sa ich podarí expresne schváliť, nasledovať budú ZaD 08, kde plánuje mesto riešiť nájomné byty. Tie by takto išli do schvaľovanie tesne pred voľbami, kde sa úpravy funkcií a umožnenie výstavby v niektorých lokalitách nepochybne stane predmetom kampaní a antikampaní. To je štandardne dôvodom na odklady, či dokonca úplne odmietnutie zmien.

Riešením nie je ani čakanie na nový Uzemný plán, ktorý bude – opäť v optimistickom prípade – realitou okolo roku 2030. Metropolitný inštitút Bratislavy ešte len skladá tím, ktorý má plán pripravovať, obstarať sa má Územná prognóza a čaká sa na vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2021-2030, kde budú pomenované kľúčové rozvojové výzvy. Samotné zadanie ÚP sa začne riešiť len potom.

Súčasný postup tak očividne nie je v poriadku, keďže je enormne pomalý a Bratislava začína čoraz viac zaostávať za metropolami, ktoré nie sú zaťažené takýmito problémami. Komplikácie, ktoré z toho vyplynú, nebude možné obhájiť opravenými námestiami a parkami, niekoľkými stovkami nájomných bytov, ktoré sa stanú realitou aj tak až okolo roku 2023-2024 a dokonca ani novými električkovými traťami. Aj keď je verejný sektor kľúčovým hráčom, sám nie je schopný problémy Bratislavy vyriešiť.

Vedenie mesta by možno mohlo vytvoriť transparentné fórum pre komunikáciu so zástupcami súkromného sektora – nielen developermi, ale aj veľkými zamestnávateľmi a investormi. Určitá komunikácia už prebieha (aj s IURom), no je fragmentovaná, nedostatočná a bez jasných výstupov. Pri vedomí, že mesto je v kríze, by mali byť využité všetky spôsoby, ako situáciu zlepšiť: je to v prospech nielen obyvateľov a politickej reprezentácie, ale aj biznisu, ktorému sa najlepšie darí v dobre fungujúcom meste.

Bratislava však takým byť nemusí, pokiaľ nevypočuje tých, ktorí sa najviac podieľajú na jej premene, a kým bude Územný plán len nástrojom reštrikcie, a nie férovou dohodou o využití územia. Táto potreba je práve dnes nanajvýš aktuálna, v čase, kedy sa rozhoduje o spôsobe života a podobe miest v 21. storočí.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.