Martina Gregová 10.10.2022 08:53

Obrovský park v centre Bratislavy. Oceňovaná študentská práca odhaľuje možné riešenie veľkého problému

Cena profesora Jozefa Lacka, udeľovaná za nejlepšiu diplomovú prácu v oblasti architektúry, prinesie každý rok mnoho zaujímavých podnetov a riešení problematických priestorov slovenských miest a obcí. Diplomová práca Terézie Tomkovej sa zameriava na riešenie areálu Grasalkovičovho paláca, s dôrazom na aktiváciu priestorov pozdĺž ulice Spojná a prepojenie záhrad medzi Prezidentským palácom a Úradom vlády SR.

Autorka: Terézia Tomková

V roku 1990 sa Spolok architektov Slovenska v spolupráci s Fondom výtvarných umení rozhodol začať s udeľovaním cien za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku. Ocenenie dostalo pomenovanie po jednom z hlavných predstaviteľov pedagogickej tradície dnešnej Fakulty architektúry a dizajnu STU – Jozefovi Lackovi. Do výberu sa každoročne dostane niekoľko diplomových prác, v ktorých sa študenti zameriavajú na problematické územia v rámci Bratislavy a tiež v jej blízkom okolí.  

Diplomová práca Terézie Tomkovej z Fakulty architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave rieši problematický areál Grassalkovichovho paláca a jeho záhrady. Areál sa nachádza v centre hlavného mesta a v súčasnosti so sebou nesie mnohé urbanistické, sociálne aj dopravné komplikácie. Prezidentská záhrada je síce verejne prístupná, no v blízkosti severnej fasády objektu Grasalkovičovho paláca sa nachádza oddeľujúci plot. Podobne je tomu je aj pri záhrade prislúchajúcej k Arcibiskupskému palácu, kvôli čomu sa ulica Spojná stáva iba prechodnou a pre chodca nezaujímavou lokalitou. 

Podľa slov autorky, hlavným cieľom diplomovej práce bol návrh verejného pavilónu v areáli Grasalkovičovho paláca, ktorý by mal byť situovaný na konci Prezidentskej záhrady. Navrhnutý pavilón v sebe spája funkciu zimnej záhrady, kaviarne a v podzemnom podlaží poskytuje priestory pre verejné toalety. Verejný pavilón ďalej nadväzuje na kolonádu, ktorá by sa tiahol pozdĺž ulice Spojná. Na opačnom konci riešeného územia ústi presklenná kolonáda do malej galérie, ktorá je navrhovaná ako súčasť prístavby Karácsonyiho paláca.

Z urbanistického hľadiska je týmto návrhom dosiahnuté obohatenie ulice Spojná vytvorením aktívneho parteru a tiež ponechanie funkcií (verejné toalety a zázemie záhrady). Tie sa na danom území nachádzajú aj v súčasnosti v podobe niekoľkých menších nesúrodých objektov. Ideovo autorka diplomovej práce rieši aj doplnenie kapacity prezidentského paláca formou prístavby, avšak so zakomponovaním vjazdu na ceremoniálne nádvorie, ktoré vzniklo medzi objektom Grasalkovičovho paláca a novonavrhnutým objektom kolonády.

Konštrukcia a fasáda kolonády, pavilónu a galérie je v diplomovej práci riešená tak, aby v danom priestore netvorila bariéru (fyzickú ani optickú), ale aby spojila priestory, medzi ktorými sa nachádza. Dominantným prvkom konštrukcie sa teda stala sklobetónová fasáda. Nosnú funkciu preberajú železobetónové stĺpy, ktoré podopierajú kazetový strop. Vďaka navrhovanej fasáde sa prezidentská záhrada fyzicky aj opticky otvorí smerom k Úradu vlády. „Návrh k historickej budove Grasalkovičovho paláca pristupuje citlivo a s úctou. Jeho siluetu nezatieňuje, ani mu nekonkuruje. Stáva sa jeho súčasťou so zámerom zvýšenia súčasnej nedostatočnej kapacity paláca a podporenia kontaktu paláca a záhrady,” zaznelo v diplomovej práci.  

V návrhu je taktiež dôležité aj zachovanie veľkej miery pôdy a podložia pre rozvoj rastlín, ktoré objektu dominujú. Tomuto zámeru je prispôsobený typ povrchu podlahy na prízemí novonavrhnutého objektu. Podlaha kolonády je tvorená betónovou dlažbou, ktorá je osádzaná do zhutneného štrkového lôžka. Jednotlivé dlaždice sú na viacerých miestach skupinovo vynechávané, čím uvoľňujú miesto pre rast vegetácie.  

Podľa slov autorky, hlavnou výzvou diplomovej práce bolo zvoliť vhodnú architektonickú reč, gesto a odkaz, ktorým toto miesto pretvorí na vitálnu zónu, prístupnú verejnosti, avšak s prihliadnutím na nutnú reprezentatívnosť novovytvorených prvkov. Návrh objektu kolonády, ktorá je na jednom konci ukončená galériou a na opačnom konci nadväzuje na verejný pavilón, vychádza z myšlienky nielen fyzického, ale najmä optického prepojenia dvoch už existujúcich záhrad.

V rámci každoročného udeľovania Ceny profesora Jozefa Lacka prinášajú študenti zaujímavé podnety na urbanistické aj architektonické riešenia problematických častí slovenských miest a obcí. Ako hovorí vedúci uvedenej diplomovej práce Pavol Paňák, „v kontexte bratislavských mestských zelených priestranstiev je záhrada Grasalkovičovho paláca, záhrada Arcibiskupského paláca a Námestie slobody jedinečným súborom." Diplomová práca Terézie Tomkovej je síce jedným z mnohých zaujímavých podnetov na riešenie daného územia, je však nutné pripomenúť, že v súčasnosti existujú realistickejšie vízie, ktoré pracujú s rovnakou myšlienkou prepájania existujúcich záhrad. 

Viac o týchto víziách prinesieme na YIM.BA v blízkej budúcnosti.

Viac o práci T. Tomkovej na webe Archinfo.sk.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.