Priemyselné haly sa budujú ako čo najlacnejšie a najfunkčnejšie stavby, preto ide zväčša o bezpohlavné "krabice", či už ide o mestskú alebo vidiecku oblasť. Napriek tomu existujú výnimky, dokazujúce, že sa dá spojiť estetika a funkčnosť. Nenachádzajú sa len v ďalekom svete, ale aj celkom blízko - napríklad v Prahe, kde podobu technického zázemia v mestskej časti Lysolaje stvárnili architekti.
Technické zázemia, sklady či priemyselné garáže sú často opomínanou architektúrou, ktorá sa len málokedy navrhuje za pomoci architektov. Zväčša ide o stavby s prefabrikovanou a do veľkej miery aj modulárnou konštrukciou. Vychádza to najmä z ekonomických požiadaviek na ich výstavbu, ale aj malej pozornosti, ktorú im mnohé spoločnosti prikladajú. Takéto stavby sú však rovnako ako každé iné dôležitou súčasťou našich miest či prímestských oblastí. Vo vo veľkej miere vplývajú na obyvateľa aj návštevníka mesta.
Vychádzajúc z predpokladu, že aj takéto stavby môžu mať dobrú architektonickú úroveň, bolo navrhnuté technické zázemie v mestskej časti Lysolaje v Prahe. S touto neľahkou a rozhodne aj nevšednou úlohou sa výborne popasovalo štúdio Progres architekti.
Pri návrhu technickej stavby bol kladený dôraz na začlenenie objektu do okolia, na jeho primárnu funkciu aj na udržateľnú prevádzku. Jednoduchá stavba s modulárnym železobetónovým skeletom je navyše dostatočne variabilná, čo zaisťuje jej bezproblémové využívanie do budúcna.
Budova slúži ako garáž pre vozidlá, sklad materiálov aj autodielňa. V jednej časti tiež poskytuje zázemie pre zamestnancov. Dve odlišné funkcie sa pretavili aj do materiálového a hmotového riešenia. Kým technické zázemie architekti situovali do nízkeho objektu s priznanou nosnou konštrukciou a dreveným obkladom, zázemie pre zamestnancov bolo umiestnené do vyššej časti, ktorej hlavná konštrukcia je z ocele. Súčasťou objektu je vnútorné átrium, ktoré do interiéru prináša viac svetla a zároveň poskytuje priestor na stretávanie sa.
Dôležitou časťou návrhu bola udržateľnosť stavby. Vďaka zapusteniu objektu do terénu sa autorom projektu podarilo zaistiť teplotne vhodnejšie prostredie s menšou potrebou vykurovania a chladenia.
Zatiaľ čo v našich končinách ide o jeden z mála takýchto príkladov, v zahraničí si firmy k návrhu tohto typu stavieb prizývajú architektov o niečo častejšie. Vďačným zadaním sú napríklad distribučné sklady, za návrhmi ktorých často stoja známe štúdiá.
Jeden takýto sklad vznikol už pred niekoľkými rokmi v meste Haderslev v Dánsku. Za jeho návrhom stojí štúdio CF Møller, ktoré je v krajine známe najmä výstavbou vzdelávacích objektov a drevostavieb s rôznymi funkciami. „Myšlienkou bolo vytvoriť priemyselnú budovu, ktorá by presahovala typické štandardizované riešenia pre logistické zariadenia a vytvorila budovu so silnou identitou, ktorá by svojmu okoliu dodala zážitkovú kvalitu,” opisujú svoj zámer autori projektu Bestseller Logistics Centre North.
Súčasťou distribučného centra, ktoré bolo vybudované neďaleko diaľnice, sú tri paralelné objekty, z ktorých jeden slúži ako zázemie pre zamestnancov, v druhom je umiestnená automatizovaná triedička zásielok a tretí slúži ako plne automatizovaný sklad na výdaj.
Rovnako zaujímavý projekt distribučného centra pochádza aj z mesta Limeira v Brazílii. Ide o najväčší objekt svojho druhu v danej oblasti. Rozprestiera sa na ploche až 35-tisíc metrov štvorcových. Svojou architektúrou sa však rovnako vymyká štandardom, typickým pre tento typ stavieb. Súčasťou centra je dokonca aj vnútorná záhrada či reštauračný komplex.
Za vydarenými príkladmi priemyselných stavieb však možno netreba chodiť až tak ďaleko. Atelier 111 architekti napríklad navrhol v obci Opatov dielňu pre servis veľkých poľnohospodárskych strojov. Objekt je výnimočný svojim nevšedným hmotovým riešením, odkazujúcim na typickú architektúru obce v podobe sedlovej strechy, ako aj fasádou z bieleho trapézového plechu.
Dokonca aj zberné centrum pre recyklovateľné materiály môže byť navrhnuté architektmi. Jedno také možno nájsť aj v rakúskom meste Schweinern. Toto centrum pre recykláciu a odpadové hospodárstvo je projektom komunitného združenia na ochranu životného prostredia v St. Pöltene v Dolnom Rakúsku s jediným cieľom: premeniť bývalé skládky odpadu na užívateľsky príjemnú infraštruktúru na zber a separáciu.
Všetky tieto príklady svedčia o tom, že aj často opomínané priemyselné objekty môžu mať kvalitnú architektúru, ktorá je nielen esteticky zaujímavá, ale aj funkčná, dostatočne variabilná a mnohokrát aj ekonomicky a ekologicky zaujímavá. Oproti iným krajinám však u nás stále vzniká celkovo málo obdobných stavieb, ktorých podoba je výtvorom architektov.
Výraznejší rozvoj architektonicky stvárnených hál či skladov sa dnes môže zdať ako vzdialený sen. Ostáva tak len dúfať, že sa na túto cestu rozhodnú vybrať najmä investori, ktorí by chceli výstavbou podobných objektov zvýšiť nielen svoje zisky, ale aj reputáciu. Ich rozhodnutie by mohlo prispieť k lepšie vyzerajúcim priemyselným častiam našich miest, predmestí a v podstate aj vidieckych oblastí.
(eArch, Archdaily, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac