Adrian Gubčo 18.08.2020 10:34

Metropolitný inštitút spustil web, nového riaditeľa vyberie v najbližších mesiacoch

Po takmer jeden a pol roku svojej existencie spúšťa Metropolitný inštitút Bratislavy, nové koncepčné pracovisko Bratislavy v oblasti mestského rozvoja, svoj web. Konečne je tak známa vízia organizácie, ktorá má byť nástrojom zmeny Bratislavy na mesto so špičkovou kvalitou života. Aj naďalej však ostáva bez definitívneho riaditeľa, čo by sa malo zmeniť do konca roka.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vznikol už 1. apríla 2019, doteraz však nemal svoju vlastnú internetovú stránku, kde by bola prístupná vízia a náplň organizácie alebo predstavené konkrétne rozpracované a plánované projekty. Dlhšie neboli známi ani zamestnanci, organizačná štruktúra, jednotlivé tlačové správy sa strácali medzi inými informáciami od Magistrátu a zmluvy či faktúry boli taktiež len ťažko dostupné. Pre dôveryhodnosť organizácie, ktorá má byť v budúcnosti kľúčovým hráčom v diskusii o rozvoji mesta, to bol veľký problém.

Nový web ho prekonáva, hoci len čiastočne. Zvolený bol príťažlivý dizajn, ktorý sa odlišuje od stránok iných mestských organizácii (za dizajnom stojí známy dizajnér Martin Bajaník, ktorý sa podieľal aj na tvorbe Plánu Bratislava), zatiaľ však nedosahuje informatívnosť vzorových organizácii, napríklad Institutu plánování a rozvoje Hlavního města Prahy (čo ale súvisí nielen s tým, že doterajší objem činnosti a vykonanej práce je neporovnateľný). Nateraz web MIBu pripomína internetové stránky niektorých developerských magazínov, napríklad Nových Nív alebo Spojenej Bratislavy (a trošku aj tohto blogu, čo nie je náhoda).

Dôležité je však definovanie priorít MIBu a ich porovnanie s víziami ešte z Plánu Bratislava, prípadne so Zriaďovacou listinou organizácie. Podľa týchto dokumentov mal byť MIB holistickým (teda s maximálne širokou odbornosťou) pracoviskom, dbajúcim na otvorenosť (čo sa týka informovania, ale aj akceptácie rozličných názorov), strategické plánovanie a tvorbu nových vízií, popričom vykonáva vlastnú výskumnú, analytickú a vzdelávaciu činnosť. Realita odzrkadľuje značne korigované ambície.

Ako tvrdí MIB na svojej stránke, jeho cieľom je podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia, prihliadajúce na potreby obyvateľov Bratislavy s ohľadom na spoločenské a klimatické zmeny. Preto tvorí zadania a vyhlasuje architektonické súťaže, zabezpečuje štandardizáciu zásahov v mestskom priestore, nastavuje „transparentné a udržateľné mestské a územné plánovanie“ a tvorí strategické dokumenty urbanistického, architektonického a procesného charakteru. Voči týmto cieľom síce nemožno nič namietať, veľmi zreteľný je však extrémny dôraz na architektúru a otázky mestského dizajnu. Len to však na zlepšenie mesta nestačí.

Že je MIB orientovaný silne architektonicky, koniec-koncov dokazuje aj pohľad na organizačnú štruktúru organizácie. Dnes sú pokrývané oblasti architektonických súťaží, verejných priestorov, tvorby mestských priestorov, participatívneho plánovania, územného plánovania a strategického usmerňovania. Strategické témy sú však personálne podhodnotené a pre budúcnosť mesta absolútne zásadná téma – príprava nového Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR, nazvaného Plán Bratislava 2030) je komunikovaná len na štandardnej úrovni, hoci by si vyžadovala výraznejšiu kampaň a intenzívnejšie zapojenie verejnosti (náležitým spôsobom).

Doterajší profil MIBu vyvoláva oprávnenú otázku, či bolo nutné zriaďovať úplne novú organizáciu, alebo mala transformáciou prejsť Kancelária Hlavnej architektky. MIB v zmysle pôvodnej vízie si autonómiu jednoznačne vyžadoval, dnešná organizácia je v tomto smere zatiaľ nepresvedčivá. V tejto chvíli nejde o nič viac ako o (druhú) magistrátnu architektonickú kanceláriu, pri ktorej je navyše zreteľný silný vplyv primátora.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Zmenou by mohlo byť predovšetkým angažovanie definitívneho riaditeľa, ktorý by mohol MIB posunúť k tomu, čo je aj obsahom jeho Zriaďovacej listiny. Prvý polrok od založenia inštitút viedla dočasná riaditeľka Zuzana Stanová, ktorú v októbri 2019 nahradil Ján Mazúr – potom, ako skončilo neúspechom výberové konanie na riaditeľa či riaditeľku. Vybraný riaditeľ Michal Hladký sa s mestom nedohodol na podmienkach spolupráce, druhá najvyššie hodnotená kandidátka, Milota Sidorová, dnes na MIBe vedie Kanceláriu participatívneho plánovania.

Bez ohľadu na kvality súčasného vedenia, forma jeho pôsobenia je problém – v zmysle zásad o výbere riaditeľov mestských organizácii mal totiž MIB opäť vyhlásiť výberové konanie, keďže funkčné obdobie zastupujúceho riaditeľa je maximálne pol roka. Aktuálny riaditeľ MIBu je však na svojej pozícii už 10 mesiacov, čo je ďalší úder pre dôveryhodnosť inštitútu – ktorý mal byť etalónom nového, transparentného a kvalifikovaného prístupu. Obavu vyvolalo aj vyhlásenie primátora Valla, ktorý po posledných výberových konaniach na riaditeľov mestských organizácií vyhlásil, že sú týmto konania ukončené.

Našťastie však išlo očividne o nepresnú informáciu. „Výberové konanie na riaditeľa Metropolitného inštitútu Bratislavy bude vyhlásené najbližšie mesiace ešte v priebehu tohto roka, kedy budú zverejnené všetky požiadavky na riaditeľa MIB,“ hovorí Marcela Glevická, hovorkyňa MIBu. „Výberové konania na riaditeľov iných mestských organizácií, ktoré sa konali, mali prednosť v tom, že u nich išlo ešte o prvé „kolá“ výberového procesu, pričom MIB už jedno výberové konanie mal.“

Dlhšie zotrvanie aktuálneho riaditeľa na pozícii MIB vysvetľuje snahou o zlepšenie stability oganizácie. „Organizácia ako MIB potrebuje stabilitu, preto bol do času, kým bude úspešne vybratý riaditeľ, poverený riadením pán Mazúr, aby zastabilizoval rozvoj organizácie a rozbehol viacero aktivít, ktoré umožnia ľahší nástup nového riaditeľa,“ konštatuje M. Glevická.

Na margo ďalšieho pôsobenia J. Mazúra dopĺňa, že v prípade záujmu o zotrvanie na svojej pozícii sa bude musieť o post riaditeľa uchádzať. „Súčasný riaditeľ MIB-u vie o dočasnosti svojho mandátu a v prípade, ak bude chcieť na pozícii zostať dlhšie, tak sa bude musieť prihlásiť do výberového konania a presvedčiť komisiu, že je najlepší kandidát.“ Mimochodom, podľa mestských pravidiel dočasní či zastupujúci riaditelia na post stáleho riaditeľa kandidovať nemôžu.

Aktuálna podoba MIBu je ďaleko od modelu z Plánu Bratislava. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

Nového riaditeľa alebo riaditeľku tak bude čakať viacero úloh. Jednou z prvých bude posilnenie MIBu o ďalšie útvary, ktoré mu majú dodať potrebnú mieru komplexnosti. Ktoré to však budú, ešte nie je celkom zrejmé, keďže Hlavné mesto prehodnotilo viacero plánov, ktoré s MIBom malo a podľa ktorých mala byť jeho súčasťou aj dátová a analytická jednotka, dopravní plánovači alebo experti na zeleň. Naznačovali to aj doteraz prezentované tlačové správy Magistrátu.

„Pri dátovej a analytickej politike došlo k rozhodnutiu, že oddelenie dátovej politiky bude naďalej súčasťou magistrátu hlavného mesta, pričom v potrebnej miere MIB s kolegami intenzívne spolupracuje,“ vysvetľuje však M. Glevická. „Dopravná problematika a problematika životného prostredia nikdy neboli plánované organizačne patriť pod MIB,“ (hoci vyššie citovaná správa hovorí inak). V najbližších mesiacoch by mala vzniknúť aspoň Komisia pre rozvoj mesta, ktorá má posudzovať veľké a kontroverzné zámery. Jej predsedníčkou by mala byť viceprimátorka Lucia Štasselová.

K nedávnym organizačným zmenám na MIBe patrí zánik Sekcie prierezových činností, ktorú viedla módna návrhárka a poslankyňa Mestského a Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Staré Mesto Dana Kleinert. Príčinou je snaha o šetrenie. „V rámci šetrenia v súvislosti s korona pandémiou boli tiež niektoré aktivity sekcie pozastavené, čím sa agenda sekcie zúžila. Ostatná agenda sekcie prierezových činností, pri ktorej to bolo možné, bola rozdelená medzi iné sekcie na MIB, prípadne oddelenia magistrátu,“ hovorí Marcela Glevická. Riaditeľke sekcie uplynula zmluva na dobu určitú a rozbehnuté projekty dokončuje na projektovej báze.

Pre MIB je to skôr dobrá správa, keďže účasť vysoko postavenej političky na aktivitách organizácie, ktorá má byť pokiaľ možno úplne apolitická a autonómna, vrhá na inštitút zlé svetlo aj obavy z konfliktu záujmov. Nejde však len o prípad Dany Kleinert, ale viacerých zamestnancov, ktorí v minulosti pracovali pre developerov či mesto, niektorí so súkromnými firmami spolupracujú aj dnes.

Podľa M. Glevickej je táto téma riešená. „Aby sme zamedzili potenciálnemu konfliktu záujmov, akékoľvek spolupráce našich zamestnancov, resp. spolupráce, ktoré by tak mohli byť vnímané, sú transparentne komunikované s vedením a ošetrené v interných procesoch.“ Či to je dostatočné, je na debatu.

Spôsob, akým MIB komunikoval využitie pražských lavičiek v Bratislave, svedčí o tom, že organizácia nie je autonómna a zatiaľ je len predĺženou rukou Magistrátu. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Metropolitný inštitút Bratislavy priniesol za takmer rok a pol svojej existencie do Bratislavy viacero dôležitých noviniek. Architektonické súťaže majú vysokú kvalitu, rovnako ako ich výsledky. Veľmi sľubne pôsobí aj najväčšia súťaž tohto obdobia na „Živé námestie“, teda revitalizáciu Námestia SNP a Kamenného námestia. Ako sa ďalej na webe dočítame, v príprave je aj Manuál tvorby verejných priestorov, v rámci ktorého bude čoskoro zverejnený „Manifest verejných priestorov“, čo bude očividne stratégia ich rozvoja, a MIB pracuje aj na viacerých úpravách priestranstiev. Extrémne aktívna je Kancelária participatívneho plánovania.

Ide o užitočné aktivity, ktoré prispejú k pozitívnej zmene Bratislavy. Nové verejné priestranstvá alebo budovy budú kvalitnejšie, funkčnejšie, efektívnejšie a reprezentatívnejšie, navyše po nebývalej kooperácii s verejnosťou. MIBu nemožno uprieť, že dnes pokrývané témy zvláda v rozsahu a kvalite, ktorá bola ešte nedávno nepredstaviteľná.

Popri týchto úspechoch by sa však nemali prehliadať aj problémy, ktoré nie sú nevýznamné. Okrem neobsadenia pozície riaditeľa a obmedzenosti agendy je to aj úplná závislosť na aktuálnom vedení Hlavného mesta, len minimálny hlas MIBu pri dôležitých témach, týkajúcich sa rozvoja mesta, zatiaľ pomerne povrchná komunikácia a – ako sa zdá – uskromnenie sa s málo ambicióznou víziou rozvoja organizácie (ak táto vízia vôbec existuje). MIB má v súčasnej podobe ešte veľmi ďaleko k tomu, aby priniesol skutočne hĺbkovú zmenu Bratislavy.

Je prirodzené, že taká náročná úloha sa nedá zvládnuť za jeden a pol roka, ak sa však čím skôr nezapracuje na zmenách, inštitút by to nemusel mať v budúcnosti jednoduché. Dnes sme svedkami toho, že sa MIB vo všetkom zhoduje s mestom – napríklad v téme pražských lavičiek prevzal komunikáciu Magistrátu, ktorý viacmenej otvorene naznačil, že sa súťaž na mestský mobiliár nestíha, ak sa má splniť predvolebný sľub o tisíc nových lavičkách. To je však politická otázka, nie odborná, preto mal MIB aspoň otvorene vyhlásiť, že trvá na organizácii súťaže do budúcna. Takéto spojenie inštitútu s politikou je rizikom.

Je totiž celkom možné, že ak by došlo po voľbách k výmene primátora, nasledujúci primátor či primátorka nemusia mať pre MIB také pochopenie – zvlášť ak bude odbornosť spochybnená politickou angažovanosťou. Oveľa životaschopnejší pražský IPR si prešiel takouto skúškou, ktorá na určitú dobu ohrozila jeho existenciu, keď o pozíciu prišiel tvorca pražského územného plánu (aby sa neskôr vrátil, lebo nikto iný to nevedel spraviť) a odstúpil riaditeľ. Podobná situácia by mohla nastať aj v Bratislave, a je otázne, či by to MIB prežil.

Pre mesto by to bola zlá správa. Plán Bratislava úplne správne konštatuje, že sme sa zabudli rozprávať o meste bez emócií a hnevu. Diskusia je viac formovaná pocitmi a snahou o politický zisk, ako odbornosťou, čo sa odráža na zaostávaní mesta vo viacerých oblastiach. MIB mal byť tým nástrojom zmeny, ktorý tento úplne zásadný nedostatok prekoná a bude diskusiu moderovať. To sa zatiaľ nedeje, v prípade jeho zániku by sa však akákoľvek perspektíva lepšieho nastavenia rozvoja mesta rozplynula.

V stávke je veľmi veľa a vedenie MIBu aj Magistrátu si to musí uvedomiť. Mesto môže mať krajšie verejné priestory a oceňované nové nájomné bytovky. Na to, aby sa však skutočne stalo stredoeurópskym, resp. európskym lídrom v kvalite života, to ale stačiť nebude.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.