Adrian Gubčo 20.04.2020 09:47

Koronavírus ako príležitosť: Začnite robiť dočasné cyklotrasy

Len pred troma týždňami som písal o tom, ako by mohli byť jedným z riešení pre lepšiu dopravu a zdravšie mesto počas pandémie koronavírusu dočasné cyklotrasy, ktoré by jednoducho a rýchlo zlepšili kvalitu a bezpečnosť cyklodopravy. Za tú dobu sa objavilo hneď niekoľko správ, že niektoré metropoly či dokonca štáty takéto cyklotrasy zriadia a podporia. Bratislava v tomto smere zatiaľ mlčí.

K rozširujúcemu sa počtu miest, kde sa rýchle intervencie v podobe provizórnych cyklotrás objavili, patria Berlín, Bogotá alebo Amsterdam, podľa denníka The Guardian navyše žiadosť o zriadenie takýchto cyklotrás podali občania v ďalších 133 nemeckých mestách. V berlínskom Kreuzbergu boli najprv na skúšku rozšírené dve trasy, po úspechu projektu sa teraz bude sieť rozširovať.

Obhajcovia týchto projektov pripomínajú, že rozvoj cyklodpravy prospieva ovzdušiu aj redukcii blízkeho kontaktu medzi obyvateľmi. Obyvatelia miest sú mobilní aj napriek reštrikciám vo verejnej doprave a ďalej zlepšujú svoje zdravie pravidelným cvičením. V Nemecku je síce proti rozširovaniu cyklotrás opozícia, tvrdiac, že ide o „zbytočnú provokáciu“ zo strany cyklolobby, čoraz viac lokálnych samospráv sa však do tejto iniciatívy zapája.

Kým v Nemecku k tomuto kroku pristupujú „len“ jednotlivé mestá, zásadná správa prišla z južnej pologule – Nový Zéland sa rozhodol priamo podporiť podobné aktivity prefinancovaním projektov „taktického urbanizmu“, a to až do výšky 90% pri projektoch rozširovania chodníkov a tvorby cyklopruhov. Má ísť o opatrenia, ktoré môžu byť realizované v priebehu hodín a dní, namiesto bežných mesiacov a rokov.

Podľa novozélandskej ministerky dopravy Julie-Ann Genter, s rozširovaním vírusu sa mnoho ľudí presunulo z verejnej dopravy a áut na chodníky a bicykle. „Keď sa skončia uzávery a ľudia začnú viac cestovať, nemôžeme očakávať, že sa vrátia do preplnených autobusov a vlakov,“ hovorí Genter. „Ľudia v centrách budú potrebovať viac priestoru, aby sa mohli pohybovať oddelene od ostatných.“

Nový Zéland už dlhšie podporuje skvalitňovanie verejného priestoru v prospech zlepšovania podmienok pre chôdzu či bicyklovanie. Krajina má zriadený Fond pre inovovanie ulíc pre ľudí, z ktorých podporuje podobné aktivity. Julie-Ann Genter je sama mestská plánovačka a rozumie princípom opatrení. Súčasná situácia je podľa nej priestorom pre experimentovanie a v prípade úspechu aj trvalé zlepšovanie mestských ulíc.

Prístup z Nového Zélandu môže byť vzdialený, žiarivý príklad zavádzania rýchlych opatrení však máme aj z nášho priameho susedstva – k rozšíreniu cyklistickej siete sériou okamžitých intervencií pristupuje aj maďarská metropola Budapešť. Podľa štatistík sa vyťaženie verejnej dopravy miestami znížilo o 90% a intenzita automobilovej dopravy asi o polovicu, čo je ideálny čas pre tvorbu cyklopruhov. V týchto dňoch dopravní experti a projektanti dokončili plán rozvoja cyklotrás a čoskoro sa začne s implementáciou. Iniciatívu podporuje aj progresívny primátor Gergely Karacsóni.

Dá sa len predpokladať, že počet miest realizujúcich okamžité opatrenia bude rásť. Nanešťastie, v Bratislave o podobných plánoch zatiaľ nie je ani chýru, ani slychu.

Cyklokoalícia už v roku 2013 navrhla vedenie cyklotrasy po Záhradníckej ulici. Teraz je príležitosť ju rýchlo zrealizovať. Zdroj: Cyklokoalícia / Tony Antoniaci

Hlavné mesto Slovenska má v oblasti kvality verejného priestoru či rozsahu cyklistickej siete veľké nedostatky a mnohé projekty stoja na nevôli časti obyvateľov a odpore politikov, obávajúcich sa nepopulárnych riešení. Realizácia iných zámerov je spomalená nedostatkom personálnych kapacít, ktoré by boli schopné rýchlejšie pripravovať opatrenia a podmienky pre tvorbu projektov. Cyklodoprava sa štandardne objavuje medzi prioritami všetkých vedení mesta aj lokálnych samospráv, za rok a pol od posledných volieb však k výrazným zmenám nedošlo.

Bratislava má pritom v oblasti verejnej dopravy podobnú skúsenosť ako Budapešť – pokles tržieb je 91%, počty cestujúcich sa taktiež znížili. Jedným z opatrení Dopravného podniku je úprava cestovných poriadkov na prázdninový režim. Pre mnohých obyvateľov, ktorí musia do práce chodiť aj naďalej – čo sú nezriedka horšie platení zamestnanci služieb, nútení využívať verejnú dopravu – sa tak napriek zníženiu intenzity automobilovej dopravy situácia nezlepšila.

Aktuálny stav je aj v slovenskej metropole ideálny pre zavádzanie dočasných opatrení a pilotných projektov, predovšetkým v podobe vyznačenia cyklotrás na prázdnejších uliciach, ale teoreticky aj utlmenia dopravy v iných. Ako stvorená pre tento účel by mohla byť Mickiewiczova, kde je už pilotný projekt ukľudnenia ulice pripravený a mohol by byť zrealizovaný počas jediného víkendu.

To isté by však mohlo platiť aj o cyklopruhoch napríklad na Záhradníckej, Pribinovej, Radlinského, Banskobystrickej, Krížnej, Vajnorskej a ďalších, kde sú dostatočne široké cesty na to, aby sa dali na okrajoch, prípadne v jednom z jazdných pruhov nové koridory vyznačiť. Ich vznik by nespôsobil dopravný kolaps, naopak, za niekoľko mesiacov by si na ne mohla verejnosť zvyknúť a mesto ich do budúcna ponechať.

Magistrát však zatiaľ neoznámil, či na niečom podobnom plánuje zapracovať. Faktom je, že viacerí zamestnanci Magistrátu, schopní projekcie, sa venujú bežnej agende, hoci v provizórnych podmienkach. Samotné vedenie mesta sa zameriava predovšetkým na sociálne aspekty koronakrízy, čo je chvályhodné, popritom ale netreba zabúdať aj na budúcnosť mesta.

Mesto má skryté kapacity v podobe Metropolitného inštitútu Bratislavy, kde pracuje množstvo ľudí, schopných projektovať a navrhovať „pop-up“ opatrenia. Mesto by azda mohlo dočasne presunúť na príslušné oddelenia pracovníkov, ktorí by vypracovali súbor zásahov s možnosťou okamžitej realizácie. Takáto príležitosť zlepšiť nárazovým spôsobom bez masívneho odporu verejnosti verejné priestranstvá sa už dlho nemusí naskytnúť.

Bratislavský primátor opakuje, že pri riešení krízy sa chce chce učiť od najlepších a na dôkaz ukazuje svoje online semináre s poprednými svetovými primátormi a starostami, ktorých sa zúčastnili aj také osobnosti, ako je bývalý americký prezident Barack Obama alebo podnikateľ Bill Gates. Možno by sa mohol inšpirovať budapeštianskym kolegom, s ktorým uzavrel dohodu o spolupráci, a zopakovať aj v slovenskom hlavnom meste maďarský príklad.

Neprispel by tak len ku kvalitatívnej premene Bratislavy, ale aj k naplneniu vlastných sľubov o výraznom rozšírení cyklistickej siete. Popri všetkých problémoch, ktoré koronavírus prináša, je aj príležitosťou zmeniť naše mestá tak, aby boli udržateľnejšie, čistejšie a zdravšie. Či túto šancu metropola využije, je teraz čisto v jej rukách.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.