Adrian Gubčo 05.04.2023 13:01

Konečne kvalitné rozšírenie. Škola v Záhorskej Bystrici dostala nové podlažie od známych architektov

V Bratislave sa aktuálne rozširuje viacero základných škôl. Budovy získavajú nové podlažia i pavilóny, len zriedka však možno hovoriť o vysokej kvalite jednotlivých realizácií. Isteže, technicky sú na dobrej úrovni, po stránke architektonickej však porovnanie kríva. Svetlou výnimkou je v tomto prípade prístavba a nadstavba školskej jedálne v Záhorskej Bystrici, kde pribudli nové priestory pre miestnu školu.

Autor: Rastislav Blaško / Pantograph

Záhorská Bystrica je okrajovou štvrťou Bratislavy, ktorá prechádza prudkým rozvojom. Južne od pôvodnej obce vznikla rozsiahla štvrť Pod Vŕškami, kde sa za niekoľko rokov vybudovalo bývanie pre možno až štvorciferný počet obyvateľov. Do veľkej miery išlo o rodiny, čo automaticky vyvoláva tlak na existujúcu vzdelávaciu infraštruktúru. Samospráva sa to rozhodla vyriešiť rozšírením objektu školskej jedálne a základnej umeleckej školy v areáli na Hargašovej ulici.

Pre projekt oslovila skúsenú architektonickú kanceláriu Pantograph, ktorá si v poslednom období robí meno aj návrhmi vzdelávacích objektov – aktuálne napríklad realizuje rekonštrukciu základnej školy na Plickovej ulici v Rači, v tej istej mestskej časti sa pripravuje aj výstavba novej materskej školy. Hlavnou úlohou bolo rozšírenie kapacít, ale dispozičné úpravy pôvodnej jedálne a zvýšenie a zlepšenie výtvarného a architektonického štandardu budovy.

Architekti zadanie vyriešili nadstavbou druhého podlažia v podobe ľahkej drevenej konštrukcie s prevýšenými svetlíkmi. Na úrovni pôvodnej strechy teda vzniklo nové druhé nadzemné podlažie, na ktoré sa dá dostať dvoma novovybudovanými schodiskami na severnom a južnom konci objektu. V nadstavbe vzniklo osem učební, hygienické priestory žiakov a kancelársky priestor učiteľov.

Úpravami prešla aj staršia časť budovy. Od ulice bol vytvorený nový vstup do školy so zádverím, schodiskom a hygienickým zariadením, ktoré sa zväčšilo s ohľadom na vyššiu kapacitu školy. Pri vstupe architekti umiestnili šatne žiakov, ktoré vznikli na mieste pôvodnej učebne.

Modernizáciou ďalej prešla kuchyňa, na mieste pôvodného kabinetu vznikli kuchynské sklady. Pridané a zväčšené boli technické priestory a priestory prípravy a výdaja jedál. Zväčšená bola aj jedáleň samotná vďaka dostavbe na severnej strane budovy. Okrem toho tu pribudol nový vstup, šatne a schodisko.

Vo výsledku tak nejde o veľký projekt, napriek tomu je aj v bratislavskom kontexte výnimočný. Záhorská Bystrica takto citeľne zväčšila kapacitu svojej školy, ktorej areál prechádza úpravami už dlhšie. Ešte v rokoch 2017-2019 tu bola zrealizovaná výstavba multifunkčnej haly, o niečo neskôr pribudla nadstavba materskej školy. Zrekonštruovaná je aj dvojica pôvodných pavilónov. Najnovší projekt snáď umožní odstránenie provizórnych kontajnerových učební v čo najkratšom čase.

Samospráva čerstvo dokončený projekt financovala z eurofondov. Nenávratný finančný príspevok dosahoval výšku 1,9 miliónov eur. Plány mestskej časti v oblasti zvyšovania kapacít škôl sa tým nekončia. Priamo v susedstve Pod Vŕškami a Záhorských Sadov plánuje vybudovať novú školu rekonštrukciou a dostavbou objektov bývalého Elektrovodu. Architektonickým riešením bol opäť poverený Pantograph.

Záhorská Bystrica takto zvyšuje svoju atraktivitu pre potenciálnych prisťahovalcov. Už dnes ide o pomerne atraktívne miesto pre bývanie pre mnohých ľudí, hľadajúcich kombináciu dostupnosti vnútornej Bratislavy a pokojnejšieho predmestia. Postupne zaniká strašiak v podobe dostupnosti škôl a škôlok, nedostatku športovej vybavenosti aj možností nákupov. Problémom tak ostáva najmä dopravné spojenie. Mesto aj mestská časť sľubujú problém riešiť v podobe rozšírenia Hodonínskej ulice o buspruh a cyklopruh.

Autor: Rastislav Blaško / Pantograph

Projekt zo Záhorskej Bystrice je v Bratislave jedinečný svojou kvalitou (ak odhliadneme od nedostatku v podobe absencie výťahu), ktorou presahuje ostatné dostavby či nadstavby. Faktom je, samosprávy v súčasnosti riešia kritický problém a viazané sú termínmi čerpania eurofondov. Z tohto dôvodu pravdepodobne uprednostnili jednoduchšie formy obstarávania projektov namiesto architektonických súťaží. Úplne nové projekty samosprávy nepripravujú žiadne.

Preto zatiaľ v metropole takmer nevznikajú školy, ktoré by plne zohľadňovali súčasné trendy v budovaní vzdelávacích zariadení. Klasické rozdelenie do tried je už v súčasnosti považované za prežitok. Namiesto toho sa uprednostňuje koncept klastrov, ktoré spájajú miesto pre výuku, relax či tímovú prácu. Takisto sa omnoho väčší dôraz kladie na socializáciu, veľký význam tak majú spoločné priestory. Preferuje sa posilnenie kontaktu s exteriérom a dôležitá je aj flexibilita interiéru.

Takýmito zmenami môžu prejsť aj viaceré staršie budovy, vrátane typových škôl zo socialistického obdobia. Napriek tomu je absencia nových projektov v tom istom čase, ako chýbajú mimoriadne kapacity v bratislavských školách, problémom. Nedostatok majú hasiť súkromní investori, pripravujúci školy vo svojich developmentoch. Ani v tomto prípade ale nejde o jednoduchú úlohu. Podfinancované samosprávy majú problém školy prebrať a prevádzkovať.

To je napríklad prípad Petržalky, populačne najväčšej mestskej časti, ktorá vedie diskusie s developerom Cresco Real Estate ohľadne spojenej školy v Slnečniciach. Iná spoločnosť, Penta Real Estate, radšej spolupracuje priamo so súkromným zriaďovateľom. V novej štvrti Bory tak vznikne súkromná spojená škola Felix. Nejde o prekvapenie, keďže mestská časť Lamač ťažko prebrala aj malú materskú školu, ktorú developer v Boroch postavil tiež.

Záhorská Bystrica je výnimkou, keďže okrem efektívneho čerpania eurofondov sa jej darí po viacerých stránkach využívať veľký rozvoj, ktorý v uplynulých rokoch zažila (a zažíva). Samospráva je prijímateľom významných prostriedkov z poplatku za rozvoj aj zvyšujúcich sa miestnych daní. Tie sa následne vracajú do lokality, a to aj v podobe vydarených projektov, ktoré zlepšujú kvalitu života.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.