Mestá prežívajú epidémiu samoty, západné spoločnosti sú zas rozdelené, či už ide o názory, potreby alebo sociálne postavenie. Možných návodov pre zlepšenie situácie je viacero. Jedným z nich je aj masívny rozvoj moderných a atraktívnych komunitných centier, ktoré sú v rámci Slovenska nedostatkovým tovarom.
Komunitné centrá sú zariadenia, ktoré podporujú rozvoj vzájomných vzťahov v rámci najrôznejších skupín obyvateľstva. Poslaním takýchto objektov je prostredníctvom poskytovania komplexných, odborných a iných činností a aktivít prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb. Vzhľadom na charakter konkrétneho centra môže takéto zariadenie slúžiť buď celej sídelnej komunite, t.j. všetkým obyvateľom mesta, alebo len vybranej, často istým spôsobom segregovanej skupine.
Objekty tohto typu sa často snažia pokrývať veľké spektrum rôznych činností, počnúc kultúrnymi, až po vzdelávacie či športové. V minulosti u nás značnú časť týchto funkcií zvykli pokrývať napríklad kultúrne domy vo vidieckych obciach či polyfunkčné centrá, ktorá tvorili súčasť mnohých slovenských sídlisk. Roky zanedbávané a v mnohých mestách aj úplne zrušené objekty tohto zamerania však v poslednom období opäť naberajú na popularite. Ich dôležitosť si totiž začali uvedomovať občania, samosprávy aj súkromní investori.
Na Slovensku sa kvalitným komunitným centrom bude môcť čoskoro pochváliť napríklad mesto Trenčín, ktoré sa má v roku 2026 stať Európskym hlavným mestom kultúry. Z tohto dôvodu prehodnocuje viaceré staršie zámery. To je aj prípad Kultúrneho strediska Dlhé Hony, ktoré sa ešte nedávno malo zbúrať. Namiesto toho sa ale napokon obnoví v zmysle výsledkov architektonickej súťaže, ktorá bola vyhlásená koncom roka 2022.
V priestoroch bývalého Kultúrneho strediska Dlhé Hony po novom vzniknú nielen prevádzky samotného kultúrneho centra, ale aj komunitné priestory a kaviareň. Kľúčovú úlohu zohráva verejný priestor, ktorý vznikne vďaka vybudovaniu novej kolonády smerom k trhovisku.
Zatiaľ čo Trenčín sa v tomto smere vďaka plánovanej rekonštrukcii čoskoro posunie bližšie k vyspelejším mestám, Bratislava skôr zaostáva. Spoločenské aktivity sa tu realizujú v zastaraných objektoch a priestoroch, ktoré už nedokážu naplniť súčasné požiadavky.
Zmeniť by sa to malo napríklad v Ružinove, ktorého samospráva v minulom roku predstavila dva projekty tohto typu. Najvýraznejším je zámer nového Spoločenského domu Prievoz. Existujúci objekt je roky vo veľmi zlom stave, na základe čoho samospráva už dlhšie hovorí o potrebe radikálnej modernizácie.
Nové komunitné centrum bude pozostávať z niekoľkých častí. Hlavnou je samotné centrum, ktoré má poskytovať flexibilné priestory pre rozličné aktivity, určené pre všetky vekové skupiny. Druhou je veľká spoločenská sála s vysokým stropom, vhodná pre organizovanie kultúrnych podujatí. Prepojené budú hlavným foyer, slúžiacim ako rozptylový priestor alebo ako miesto pre rozličné prezentácie. Dôležitým priestorom bude aj priľahlý exteriér – bude tu terasa kaviarne, vonkajšia multifunkčná plocha či detské ihrisko.
Česko je v tomto smere, ako zvyčajne, ďalej. Krajina sa môže pochváliť viacerými úspešnými projektami plánovaných či zrealizovaných komunitných centier. Moderné centrum má vzniknúť napríklad v objekte bývalej mestskej plavárne v Chomutove. Neprekvapivo, bol predmetom architektonickej súťaže.
Víťazom sa stala kancelária Boele. „Predložený návrh v budove bývalej mestskej plavárne je príležitosťou k vzniku unikátneho objektu, ktorý rieši najväčšiu (nielen architektonickú) výzvu súčasnej doby – znovuvyužitie existujúcich hodnôt nášho historického dedičstva a minimalizáciu dopadu nových stavieb na životné prostredie,” popisujú svoje riešenie architekti. Po novom sa má v objekte nachádzať kultúrna a prednášková sála, prezentačné miestnosti, detská herňa, výtvarné ateliéry či nahrávacie štúdio.
Zatiaľ čo vyššie spomenuté projekty sú zatiaľ len v návrhovej fáze, neďaleko Brna v obci Hrušovany už jedno spoločensko-kultúrne centrum nejaký ten čas funguje. Nové komunitné centrum vzniklo radikálnou rekonštrukciou a dostavbou existujúcej historickej budovy a areálu bývalej hrušovanskej sokolovne. Za riešenm projektu stoja Čára Architekti.
Značnú časť interiéru budovy zaberá hlavná sála, ktorú je možné využívať na športové akcie alebo ako miesto pre usporadúvanie väčších spoločenských a kultúrnych akcií. Okrem hlavnej sály sa v centre nachádzajú ešte dve menšie sály, klubovňa, športová hala a reštaurácia. Sokec tak zásadne obohatil život aj funkčnú náplň obce.
Vzhľadom na históriu komunitných objektov v našich končinách sa mnohé samosprávy prikláňajú skôr k rekonštrukcii existujúcich budov než k výstavbe úplne nových komunitných centier. Tento trend súvisí jednak s nedostatkom vyhovujúcich voľných mestských pozemkov, no tiež aj s architektonickou hodnotou existujúcich komunitných stredísk, ktorú mnohí vyzdvihujú.
V krajinách, kde je situácia odlišná, sú dnes komunitné centrá budované ako solitérne prvky. Tie sa následne stávajú dôležitou súčasťou mnohých miest a obcí. Či už sa k podpore komunít pristúpi jedným alebo druhým spôsobom, faktom ostáva, že takéto objekty majú v dnešnej dobe rastúci význam. Výrazným spôsobom môžu prispieť nielen k podpore komunitného života, k zatraktívneniu celej oblasti a predovšetkým k vyššej kvalite života.
(Štandardy komunitných centier, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac