Kristína Liďáková 08.10.2024 16:11

Influenceri odhaľujú novú tvár Bratislavy. Ako kaviarne a reštaurácie oživujú mestské štvrte

Prepojenie medzi gastroscénou a mestským prostredím je v kontexte hlavného mesta čoraz významnejšie. Kaviarne, reštaurácie a iné gastroprevádzky prispievajú k formovaniu charakteru jednotlivých mestských štvrtí a celkovo zvyšujú úroveň Bratislavy, čo si všímajú aj influenceri z @cerstvabratislava. Ich lokalita, interiér, kvalita služieb aj celková atmosféra ovplyvňujú verejný priestor, komunitu a vnímanie mesta.

Zdroj: Čerstvá Bratislava, Sarah Weiss

Mestská dynamika a každodenný život obyvateľov sa vďaka vzniku nových podnikov zmenila. Zároveň sa mení spôsob, akým ľudia využívajú verejný priestor v okolí týchto podnikov, preto je dôležitým aspektom kaviarenskej kultúry aj prostredie, v akom sa nachádza. Interiérový dizajn a architektúra kaviarní a reštaurácií v tomto kontexte odrážajú a priamo podporujú jedinečnosť mestských štvrtí, pričom mnohokrát práve lokalita podniku formuje jeho charakter.

Katarína sa na instagramovom profile Čerstvá Bratislava venuje objavovaniu výnimočných podnikov a rastúcej gastro scéne, ktorá pozitívne vplýva na tvár mesta. Vníma, že sa výrazne skvalitnila, čo ovplyvnilo spôsob, akým obyvatelia metropoly trávia voľný čas. Bežným javom vo voľnočasových aktivitách sa stalo vyhľadávanie gastronomického zážitku v podobe objavovania výberovej kávy či nových prevádzok, ktoré lákajú na špecifické ponuky.

Napriek tomu, že Bratislava je dlhodobo veľmocou v oblasti nákupných centier, ktoré sú hojne navštevované, pozornosť ľudí sa začína vo výraznejšej miere obracať k lokálnym podnikom aj vďaka ich interiérom či inej pridanej hodnote. Práve preto považuje Katarína tvár podnikov za zásadný faktor, pomáhajúci zlepšiť vizuál mesta. „Keď sa pozrieme na staršie fotografie, tak dizajn prevádzok často nebol príliš vkusný, a aj keď ani dnes to nie je stopercentné, tak veľká časť prevádzok sa snaží držať nejakých estetických štandardov, či už dizajnom výkladu, loga alebo terasy so zeleňou, a prispievajú tak ku krajším uliciam,” dodáva.

Zdroj: Tooli architects, Čerstvá Bratislava

Príchod kvalitných nových prevádzok tak zatraktívni prostredie a pozitívne ovplyvní aktuálnu podobu štvrte. Zároveň nielen vylepší vizuálny dojem z lokality, ale aj oživí socializáciu na uliciach, ktoré boli predtým prehliadané. Čím viac rôznorodých podnikov štvrť získa, tým komunitnejšou a príťažlivejšou sa stáva, pričom zároveň získava na hodnote.

Vzájomný vplyv okolia a podnikov na život v meste sa tak ukázal ako zásadný, avšak dôležitým aspektom je aj samotný dizajn interiérov, ktorý je neraz lákadlom. Umožňuje priestorom odlíšiť sa a vytvoriť si charakteristickú identitu. Podľa Kataríny je už bežné, že aj menšie podniky, za ktorými stoja skôr individuálni nadšenci, investujú do prepracovaných interiérových návrhov. 

Dôraz na vizuál neraz vyústi až do nominácie na architektonickú cenu, ako to bolo aj v prípade nízkorozpočtovému projektu kaviarne Grao od Alana Prekopa. Vizuálne pútavý interiér tak nemusí byť nevyhnutne finančne náročný. „Ak má podnik originálny dizajn, rýchlo sa dostane do povedomia aj vďaka sociálnym sieťam, keďže ľudia si ich radi fotia a zdieľajú. Samozrejme, originalita nesmie ísť na úkor toho, aby sa zákazníci v podniku cítili nepríjemne. Sú aj také interiéry, kde je to síce veľmi pekné na fotku, ale nesedí sa v nich dobre alebo majú príliš chladnú atmosféru,” upresňuje popularizátorka gastronómie. 

Kaviarne Emil v GMB a Goriffee na Košickej ul. Zdroj: Emil Bratislava, Čerstvá Bratislava

Silu sociálnych sietí v kombinácii s komfortným priestorom však musí sprevádzať aj kvalitná ponuka. Katarína v tomto kontexte upozorňuje práve na reštaurácie, ktorých vizuálna stránka je súčasťou autenticity kuchyne. „Niekedy nie je interiér vôbec dôležitý, máme tu rôzne bratislavské stálice, ako napríklad Phong Nam na Miletičke, ktoré interiérom vyslovene očaria asi málokoho, ale kvalita jedla je tak veľká, že to nikomu neprekáža,” pripomína. 

Trendy v dizajne kaviarní a reštaurácie ovplyvňujú aj slovenské gastronomické prostredie. Reaguje nielen na zmeny v životnom štýle obyvateľov miest, ale aj na širšie urbanistické premeny. Podniky sa tak snažia využívať okolie a prepájať interiér s exteriérom. 

„Podniky nie sú uzatvorené do seba, či už je to formou terasy alebo aspoň veľkých okien pre presvetlenie a výhľad na okolie. Bistro Ferdinand v Sade Janka Kráľa má v lete otvorené okná aj dvere a jednoducho tak nadväzuje na terasu a park, alebo Emil v Mirbachovom paláci, pre ktorý je krásna terasa jedným z kľúčových prvkov,” vysvetľuje Katarína.

Kaviareň Emil v GMB a Stará tržnica. Zdroj: Čerstvá Bratislava

Zároveň vníma priestor aj na hodnotnejšie využitie verejného priestranstva na zväčšenie posedenia na úkor parkovania. Potenciál miest, na ktorých parkujú v centre autá, podľa Kataríny adekvátne využíva Viedeň. „Namiesto dvoch parkovacích miest je pred podnikom pozdĺž chodníka nainštalovaná terasa podniku, čo vie ulicu veľmi pekne oživiť,” tvrdí. Tzv. parklety do Bratislavy prenikajú len pomaly. 

Drobné prevádzky prispievajú k budovaniu komunity, pričom ich popularita stúpa najmä v súčasnosti. „Malé podniky majú nepochybne moc vytvárať rôzne komunity, vo výberové kaviarňach, ako je narpíklad Goriffee, Soren alebo 6:57 a.m., sa často zastavia cyklisti,” približuje Katarína. 

Zomknutá komunita sa vytvorila aj na Blumentálskej, kde pribudli príjemné prevádzky s rozličným konceptom ako pekáreň The Midnight Bakery (po novom už Bloom Bakery), kaviareň Ost Block, zmrzlináreň Dželato ale aj zero waste obchod Bezobalovo. „Ľudia si vynesú kávičku a pečivo von, posedia si na lavičkách, náhodne sa postretávajú, porozprávajú, venčia tu psíkov, hrajú sa tu deti. Bez týchto podnikov by to tam určite tak nežilo,” ozrejmuje dôležitosť podnikov pre socializáciu.

Dobrý trh a Blumentálska ul. Zdroj: Čerstvá Bratislava

Spôsob, akým ľudia využívajú a vnímajú kaviarne sa neustále vyvíja, pričom obľúbeným konceptom je aj práca v kaviarni. V tomto kontexte je práve interiér a celková atmosféra priestoru zásadná. „Viaceré kaviarne, ako Goriffee či Jungle Roastery, pridali veľké stoly vyslovene na coworking. Kaviarne a bary sa tiež často využívajú aj na rôzne kultúrne podujatia, workshopy, literárne čítania, kvízy, čím vedia nalákať nových zákazníkov a môžu si tak zvýšiť povedomie o sebe,” vysvetľuje.

Flexibilita a viacúčelovosť podnikov je efektívna v metropolách, kde tento dopyt prirodzene rastie. Príkladom nielen pracovnej socializácie je Nová Cvernovka. „Je kultúrnym centrom, dá sa tu aj pracovať, najesť, napiť, nakúpiť a večer zabaviť,” popisuje Katarína.

Kvalitný dizajn verejných priestorov, ako sú námestia či promenády, môže priamo ovplyvniť prosperitu okolitých gastronomických a kultúrnych zariadení. „Zrevitalizované priestory dokážu podniku, samozrejme, veľmi pomôcť. Napadá mi napríklad nedávno obnovená Krížna ulica, kde pribudla nová mestská dlažba so zeleňou, a vďaka zmene spôsobu parkovania sa rozšíril chodník,” upozorňuje.

Okolité podniky tým získali príjemnejší exteriérový priestor. Dobrým príkladom je aj zrevitalizované Námestie slobody, ktoré sa stalo jedným z najvyhľadávanejších verejných priestorov Bratislavy. Obnova prospela aj priľahlej reštaurácii. 

„Ale platí to aj opačne. Dobrý podnik s vhodne zvoleným zameraním dokáže vdýchnuť život aj lokalite, ktorá je zanedbaná. Stalo sa tak v posledných rokoch napríklad na Kamennom námestí, kde pribudlo Kácečko, či Temný Ost Block,” dopĺňa influencerka. 

Námestie SNP a Kamenné námestie, ktorých úroveň je s ohľadom na polohu mimoriadne nízka, sa tak stali kľúčovým bodom socializácie a výrazne zlepšili svoju hodnotu bez zásadnej rekonštrukcie, na ktorú významná lokalita Bratislavy bezúspešne čaká celé desaťročia.

Kácečko na Kamennom námestí a Námestie slobody. Zdroj: Čerstvá Bratislava

Priame prepojenie komunity a verejného priestoru s gastrosektorom predstavujú trhoviská. Dôraz na lokálnosť a sezónnosť surovín zdvihol dopyt a z priestoru pre staršie generácie v prípade trhovísk na Miletičovej či Žilinskej sa stal obľúbený rodinný bod s fungujúcim sociálnym zázemím. Popularitu si získali aj sobotné trhy v Starej tržnici. „To je v soboty absolútny gastro hotspot Bratislavy, ktorý výrazne formuje mestský život, vytvára krásnu komunitu a ostrovček pozitivity. A je to aj jedna z najväčších turistických atrakcií mesta,” myslí si Katarína. 

Rovnako rozličné street food festy a gastronomické podujatia, ktoré sa stali v posledných rokoch veľmi obľúbené, prispievajú k budovaniu nielen gastronomickej rôznorodosti a rozširovaniu tejto komunity, ale aj k živšiemu mestu a rozvoju cestovného ruchu.

Trhoviská v Starej tržnici a na Miletičovej ul. Zdroj: Čerstvá Bratislava

Charakteristické rysy metropoly a jej vizuálne prvky sa často odrážajú na dizajnovom koncepte jednotlivých prevádzok. „Mne je sympatické, keď sa podniky snažia zladiť interiér s budovou, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad ak je podnik v industriálnej budove ladený do industriálneho štýlu,” konštatuje Katarína.

Podniky so špecifickou atmosférou, ako je spomínané Kácečko, Bukowski Bar alebo Bohéma, v tomto zmysle zachovali prvky typické pre OD Prior. V ich interiéroch tak nájdeme hexagónové stropy či mohutné stĺpy. Katarína pripomína aj kaviareň Roh na Vajnorskej ulici, ktorá využila vo svojom interiéri materiál z neďalekého, už zbúraného Istropolisu. „Sú z neho vyrobené napríklad stolíky či barový pult,” dodáva sledovateľka bratislavských trendov. 

Podobne pracuje s historickou hodnotou priestoru v podobe nenásilného interiéru aj kaviareň Emil, nachádzajúca sa na nádvorí Mirbachovho paláca, decentne ukrytá pred ruchom ulice. Skryté podniky, ktoré spájajú skvelé jedlo, atmosféru a jedinečný dizajn, obľubuje aj influencerka, pričom ju najviac lákajú zaujímavé zariadenia na netradičnom mieste, v ktorých nie je núdza o výberovú kávu. „Triple Five Coffee vo veľkorysej industriálnej budove na Turbínovej, alebo pražiareň Jungle Roastery, ktorá vlani otvorila v priestoroch industriálneho areálu Zvaračák,” prezrádza svoje tipy. 

Doménou kvalitných kaviarní prepojených s pozoruhodným dizajnom však už nie je iba centrum a jeho okolie. Nečakanú úroveň podniku Katarína objavila aj v mestskej časti Dúbravka. „Kaviareň Bomba Barista na Trhovej ulici, ukrytá medzi kebabom a vietnamskou reštauráciou, ponúka kávu rôznych výborných pražiarní a robieva aj zážitkové kurzy,” vysvetľuje.

Kaviarne Roh a Jungle Roastery. Zdroj: Čerstvá Bratislava

Vplyv sociálnych médií určuje to, ako ľudia objavujú a interagujú s miestnou gastronómiou. Práve ich prostredníctvom môžu podniky odprezentovať svoju ponuku, ale aj výnimočnosť a zároveň byť v kontakte s návštevníkmi a informovať ich o svojich aktivitách či fungovaní.

Estetická stránka, rovnako ako vysoká úroveň služieb, je preto súčasťou tejto formy prezentácie, a dokáže podnik rozvíjať. Fotogenické jedlá a nápoje tak majú rovnakú váhu ako príťažlivý interiér, keďže sa jednoducho zdieľajú. „Neraz po tom, čo zverejníme video z novej prevádzky, jej pribudnú stovky followerov a na druhý deň má plno. Sociálne siete tiež nepochybne prispievajú aj k zvyšovaniu kvality podnikov - zlé jedlo, nepríjemný personál alebo iná chyba sa rýchlo roznesú na sociálnych sieťach, čo podniky môže motivovať k tomu, aby dbali na kvalitu a zlepšovali sa,” upozorňuje Katarína z Čerstvej Bratislavy. 

Celkový výraz priestorov zostáva napriek všetkému zásadný. „Keďže fungujeme na vizuálnej platforme, dizajn interiéru podnikov je pre zdieľanie na našom profile veľmi dôležitým faktorom. Ale, samozrejme, len to nestačí. Musí nás zaujať aj ponukou,” hodnotí spoluautorka populárneho profilu.

Jedným dychom ale dodáva, že záujem o priestor nie je vždy prvoradý. Pozornosť upriamujú aj na jedinečnosť konceptu. „Niekedy odporúčame aj podnik, ktorý nás možno až tak neočaril vizuálom, ale pokladáme ho niečím za zaujímavý, napríklad ponukou, nie až tak bežným zameraním, príbehom či lokalitou,” uzatvára Katarína.

Vzájomné prepojenie medzi architektúrou či interiérovým dizajnom gastropodnikov, ich popularitou a širšími urbanistickými a sociálnymi premenami v meste je známym fenoménom. Atraktívne zariadenia na jednej strane prispievajú k prosperite štvrtí, pomáhajú pri socializácii a zlepšujú obraz mesta. Ich dobré prepojenie s verejným priestorom či kultúrou formuje veľkomestský charakter sídla.

Na druhej strane môžu nové podniky viesť ku gentrifikácii, ešte vždy vnímanej negatívne. V prípade Bratislavy je gentrifikácia stále pomerne diskutabilnou témou bez jasnej odpovede, či naozaj prebieha. Viaceré s ňou spojené procesy ale v meste možno pozorovať. Čerstvá Bratislava ukazuje pozitívnu stránku premien slovenskej metropoly, ktorá je v mnohých ohľadoch živšia a bohatšia oproti minulosti. Preberá tak vzory iných európskych veľkomiest, ku ktorým sa v dobrom (a možno do istej miery aj v zlom) približuje. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.