Martina Gregová 23.08.2024 20:15

Kultúra a kultúrnosť nahrádza parkovanie. Slovenské mesto pristúpilo k riešeniu po vzore vyspelých metropol

Titul Európske hlavné mesto kultúry je spojený s rozvojom kultúrnych aktivít, inštitúcií a objektov. Mesto Trenčín, ktoré bude EHMK v roku 2026, v tejto súvislosti realizuje viacero zmien. Ich súčasťou je aj rozvoj verejného priestoru, nevyhnutne súvisiacich s novým prístupom k individuálnej automobilovej doprave. Zriadilo preto prvý parklet.

Zdroj: Dvaja

Parklet je malý verejný priestor, zvyčajne vytvorený na mieste jedného alebo viacerých parkovacích miest na ulici, ktorá bežne slúži automobilovej doprave. Je určený na rekreačné alebo komunitné využitie. Ide o trvalé alebo dočasné rozšírenie chodníka. Hlavným cieľom tejto drobnej intervencie je zlepšiť kvalitu života v mestách tým, že poskytuje viac priestoru pre chodcov, znižuje hustotu automobilovej dopravy a podporuje tým zdravší a udržateľnejší mestský životný štýl.

V prípade, že sú parklety navrhnuté kvalitne, môžu slúžiť aj ako miesta pre komunitné akcie, kultúrne podujatia či umelecké inštalácie, vďaka čomu sa stávajú centrami sociálnej interakcie. Parklety tiež často podporujú miestnu ekonomiku tým, že priťahujú viac ľudí do okolitých obchodov a reštaurácií. Vytvorenie objektu si zvyčajne vyžaduje spoluprácu medzi mestskými úradmi, miestnymi podnikmi a obyvateľmi.

Svoj prvý parklet nedávno získalo aj mesto Trenčín. Jeho podobu navrhol fínsky architekt pôsobiaci v Nórsku Sami Rintala. Ide o prvú inštaláciu spojenú s projektom Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Diela Samiho Rintalu sú známe predovšetkým pre ich udržateľnosť, inšpiráciu prírodou a kultúrnym dedičstvom lokality, v ktorej vznikajú.

Trenčiansky parklet sa nachádza pred Galériou M. A. Bazovského na Palackého ulici. Jeho slávnostné otvorenie prebehlo počas podujatia Korzo Palackého. V rámci podujatia mesto ulicu na celý deň uzavrelo pre automobilovú dopravu a plne ju sprístupnilo obyvateľom mesta. „Ulicu oživil moderný mestský trh, koncerty na pódiu aj program pre deti. S aktivitami sa k nám pridala aj Galéria M. A. Bazovského, Verejná knižnica Michala Rešetku, Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, Inštitút participácie Trenčín a ďalší. Bol to pekný deň na parkovisku,“ popisujú organizátori podujatia.

V prípade trenčianskeho parkletu zvolil nórsky architekt ako hlavný konštrukčný materiál drevo. „Trenčiansky parklet nám môže pripomínať rímsky chrám alebo hustý les stromov. Jeho autor, architekt Sami Rintala, sa inšpiroval dedičstvom Trenčína, rímskym odkazom i krásnou prírodou v okolí mesta,“ konštatuje Lívia Gažová, manažérka projektov architektúry a verejného priestoru v tíme Trenčín 2026.

Táto drobná architektúra vznikla na základe bilaterálnej spolupráce mesta Trenčín s nórskym mestom Bodø, ktoré v tomto roku rovnako nesie titul Európske hlavné mesto kultúry. Ich spoločný projekt KULTÚRA SPÁJA – TREBØ VIAC KULTÚRY, rovnako ako aj výstavba samotného parkletu, je financovaný z Grantov EHP a Nórska.

Hlavným cieľom tejto iniciatívy je podľa mesta snaha posilniť bilaterálnu spoluprácu medzi Nórskom a Slovenskom, najmä prostredníctvom spolupráce dvoch miest s titulom EHMK v oblasti kultúry, občianskej spoločnosti, dobrej verejnej správy, inklúzie a slobody. Aktivity spojené s titulom EHMK Trenčín 2026 zároveň podporuje aj mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Parklet je síce prvou, ale určite nie poslednou aktivitou spojenou s týmto titulom.

V niektorých mestách sa parklety stali veľmi populárnymi a vznikli dokonca pravidelné programy a súťaže na ich dizajn a realizáciu. Jedným z prvých projektov tohto typu bol parklet na Divisadero Street v San Franciscu. Objekt bol navrhnutý tak, aby poskytoval priestor na sedenie, zeleň a podporoval sociálne interakcie v hustej mestskej oblasti. Ani zďaleka však nejde o jedinú takúto iniciatívu.

Mnohé svetové metropoly či mestské časti pristupujú k výstavbe dočasných parkletov s cieľom ukázať obyvateľom mesta potenciál plôch, ktoré v súčasnosti slúžia statickej doprave. Veľkou výhodou takýchto dočasných stavieb býva hlavne ich flexibilita. Ako sa mestá po celom svete naďalej rozrastajú a menia, parklety predstavujú flexibilné a efektívne riešenie na zlepšenie verejných priestorov a podporu komunitného života.

Mesto Trenčín sa v rámci projektu EHMK okrem iného venuje aj verejným priestorom a ich zútulňovaniu, pričom používa aj postupy v zmysle miestotvorby (placemakingu). „Miestotvorné aktivity zahŕňajú aj umiestňovanie umeleckých inštalácií a zútulňovanie priestorov malými, dočasnými zásahmi. Takú funkciu má aj parklet. Ukazuje nám, ako inak by mohlo byť využité parkovacie miesto, ak by neslúžilo autám," dodáva Lívia Gažová.

Bratislava už má svoj prvý parklet tiež. Nachádza sa pred Denným centrom na Grösslingovej ulici 52. Nad ich využitím sa uvažuje aj v súvislosti s revitalizáciou Zóny Panenská, kde by sa mal v najbližších rokoch zlepšiť verejný priestor. Intenzívnejšie osádzanie parkletov je zatiaľ sťažené verejným odporom a neznalosťou tohto riešenia. Moderné trendy, prenikajúce zo zahraničia, však môžu zmeniť pohľad nielen na parklety, ale vo všeobecnosti aj využívanie mestského priestoru. 

 

(Mesto Trenčín, Trenčín 2026, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.