Adrian Gubčo 10.09.2019 09:10

Hlavné mesto plánuje investície do kultúrnej infraštruktúry

Bratislava má už dlhšiu dobu investičný dlh do rozvoja základnej infraštruktúry, no nielen dopravnej či technickej, ale aj sociálnej či kultúrnej. Posledne menovaná  je pre život mesta enormne dôležitá – na prítomnosti kvalitnej kultúry a podmienok pre jej vykonávanie je v čoraz väčšej miere založená ekonomika moderných miest. Zdá sa však, že Hlavné mesto chystá v tomto smere zmeny.

Technický areál na Bazovej - možné sídlo Archívu mesta Bratislavy a MIBu? Zdroj: Google Maps

O týchto zmenách informoval na sociálnej sieti mestský poslanec a člen Kultúrnej komisie Adam Berka, odvolávajúc sa na predstavenú víziu rozvoja kultúry zo strany príslušného oddelenia na Magistráte. Súčasťou novej stratégie sú aj nemalé kapitálové investície, zamerané na dobudovanie základných inštitúcií a umožnenie ich prevádzkyschopnosti.

K týmto investíciám by malo patriť predovšetkým – v poradí dôležitosti – vybudovanie depozitárov pre zbierky Galérie a Múzea mesta Bratislavy, vybudovanie sídla a bádateľne Archívu mesta Bratislavy, novej pobočky Mestskej knižnice a nového PKO, teda multifunkčnej mestskej kultúrnej haly. Faktom je, že ide všetko o dôležité projekty, ktoré mali existovať už dávno.

Kritická situácia je predvšetkým v prípade depozitárov pre GMB a MMB, kde hrozí degradácia zbierkových predmetov a kolekcií, obsahujúcich množstvo vzácnych exponátov či umeleckých diel. Vhodné skladovanie je základ pre ich ďalšie uchovanie do budúcnosti, preto je potrebné čo najskôr zabezpečiť lepšie podmienky, ktoré sú dnes už katastrofálne.

Mesto teda aktívne uvažuje o dočasnom uskladnení, ktoré treba riešiť pokiaľ možno čo najskôr (do jari 2020), kým sa nevybudujú alebo nezískajú definitívne priestory o veľkosti minimálne 5-tisíc, optimálne 10-tisíc metrov štvorcových. Tie by mali byť k dispozícii v najlepšom prípade o tri roky.

Podobná situácia je v prípade Archívu mesta Bratislavy, ktorý hľadá vhodné miesto s dobrými podmienkami pre uskladnenie a výskum archívnych materiálov už roky. Približne okolo roku 2005 sa uvažovalo s vybudovaním nového objektu severne od budovy Novej radnice, na mieste dnešnej Františkánskej záhrady, to je však dnes už (snáď) nereálne. Ešte dávnejšie sa hovorilo o možnosti umiestnenia archívu v priestoroch zrekonštruovaného Esterházyho paláca na Kapitulskej ulici.

Nateraz sa však hovorí o inej možnosti: Hlavné mesto disponuje veľkým areálom bývalých technických služieb na Bazovej ulici, kde sa nachádzajú aj viaceré industriálne objekty. Víziou tak je revitalizácia tohto areálu a vybudovanie Archívu mesta Bratislavy na tomto mieste.

Ten by malo navyše doplniť stále a definitívne sídlo Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý by mal mať o niekoľko rokov už desiatky zamestnancov a výhľadovo plánuje vybudovať Centrum rozvoja mesta po vzore pražského CAMPu. Spojenie týchto dvoch inštitúcií – teda AMB a MIBu – by bolo funkčné a prospešné.

Jedna zo štúdií z roku 2005 navrhovala vybudovanie Archívu mesta Bratislavy na mieste dnešnej Františkánskej záhrady. Zdroj: Beňuška Topinka Architekti

O niečo jasnejšia situácia je v prípade novej pobočky Mestskej knižnice, ktorá by mohla byť súčasťou obnovených kúpeľov Grössling. Niekdajšie mestské kúpele v blízkosti nábrežia Dunaja boli v minulosti obľúbeným stretávacím miestom obyvateľov Bratislavy, od 90-tych rokoch 20. storočia však boli po nejasnej privatizácii uzatvorené. Spory sa podarilo vyriešiť až nedávno.

Mesto odvtedy začalo vyvíjať prvé aktivity smerujúce k revitalizácii a sprístupneniu priestoru, čo by mohlo byť realitou už v roku 2022. Za premenu budovy kúpeľov zodpovedá Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý to má ako jednu zo svojich priorít. Okrem samotných kúpeľov by mohli byť súčasťou súboru aj dodatočné spoločenské funkcie, a práve tu sa navrhuje zmieňovaná pobočka knižnice. Ide však len o prebežnú víziu.

Pre obyvateľov Bratislavy bude asi najviditeľnejším zásahom vznik nového PKO, inými slovami mestskej kultúrnej sály s dostatočnou kapacitou a možnosťami pre usporadúvanie veľkého počtu a variability podujatí. Detaily k tomuto zámeru však zatiaľ známe nie sú. Teoretickú možnosť vzniku „nového PKO“ vidím v prípade redevelopmentu Istropolisu, kde developer Immocap Group deklaruje silnú prítomnosť kultúry v novom komplexe.

Dátumy v tomto prípade ešte mesto neprezentovalo. Ak sa však rozhodne pre výstavbu vlastnej budovy, príprava pravdepodobne zaberie niekoľko rokov, nehovoriac o potrebe alokácie dostatku finančných prostriedkov, ktorými mesto zatiaľ nedisponuje. Posledná zmieňovaná poznámka sa viaže aj na ostatné pripravované projekty, azda s výnimkou pobočky knižnice.

Kúpele Grössling. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Kultúra je len jednou z mnohých oblastí, v ktorých Bratislava zápasí s nedostatkom financií, ale zároveň aj jednou z najdôležitejších. Ako znie jeden z populárnych názorov, kultúra je len akási nadstavba, keď všetko ostatné funguje – nie je to však pravda a v súčasnosti to platí stále menej a menej.

Kultúra je totiž mimoriadne prepojená s pojmom kreativita, čo je už (minimálne v prípade Severnej Ameriky a západnej Európy) mierne nadužívaný pojem, čo však dokazuje jeho význam. V modernej globálne prepojenej ekonomike je už totiž význam nerastných surovín či tovarov nižší – je jednoduché dať ich vyrobiť a následne prepraviť naprieč planétou. Neplatí to však v prípade ľudí a ich talentu, ktorý je hlavnou komoditou súčasnej doby.

Práve schopnosť tvoriť idey a nové postupy a zavádzať ich do ekonomickej praxe extrémne súvisí s kultúrnym prostredím v jednotlivých mestách, ako aj s kvalitou života. Mobilita ľudí je taktiež vysoká, čo vedie k boju o kapacity v popredných inovatívnych odboroch, teda IT, finančníctvo, vedecký výskum, ale aj marketing a i. V širšom ponímaní (v zmysle prác popredného experta na kreativitu Richarda Floridu) sa tieto odvetvia považujú za kreatívne a patria k najlepšie plateným. Špičky vo svojich odboroch si môžu vyberať, kde vo svete budú pôsobiť.

Preto sa mestá snažia udržať alebo prilákať talentovaných ľudí rozličnými spôsobmi, a kultúra spojená s tvorbou nových myšlienok je jedným z nich. V najvyspelejších mestách tak existujú okrem množstva kultúrnych priestorov na najvyššej úrovni aj obrovské finančné schémy, zamerané na podporu nových aktivít. Snahy o pozdvihnutie kreativity podporuje aj Európska únia v podobe projektu Európske hlavné mesto kultúry.

Bratislava dosiaľ nemohla kandidovať na udelenie titulu EHMK, keďže nemá k dispozícii reálnu koncepciu rozvoja kultúry, ktorá by zaručila súlad investovaných prostriedkov s dlhodobými a správne nastavenými cieľmi. Ide o potenciálne veľký zdroj prostriedkov, ktorý by mohol podporiť snahy Bratislavy v oblasti rozvoja kultúry, ale aj kreatívnej ekonomiky a tým pádom zvýšiť ekonomické aj kultúrne bohatstvo celého mesta.

Čoskoro sa ukáže, či Hlavné mesto myslí svoje plány vážne a začne konečne na kultúru dávať adekvátne financie. Je už na to najvyšší čas.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.