Adrian Gubčo 26.03.2021 11:21

Design Factory pred zánikom?

Už nejakú dobu počuť šumy okolo známej Design Factory, teda malého objektu na Bottovej ulici, ktoré sa zmenilo na kultúrne centrum. Ako také neodmysliteľne patrí na kultúrnu mapu Bratislavy. Teraz sa však zdá, že má dni spočítané – teda minimálne hala. Inštitúcia sa totiž čoskoro presunie, čím sa otvorí cesta pre zánik drobnej budovy v susedstve masívnych developmentov.

Záber z augusta 2019

Objekt bývalej stavomontážnej haly by bol prehliadnuteľný, no v roku 2005 si jej potenciál všimla trojica architektov, Martin Paško, Zoran Michalčák a Zuzana Zacharová. V susedstve sa vtedy nachádzalo ešte množstvo industriálnych objektov, keďže sa masívna premena lokality ešte len spúšťala. Majiteľ budovy, spoločnosť Západoslovenská energetika (ZSE), preto nevidel veľký problém objekt poskytnúť v prospech vzniku kultúrneho priestoru, zameraného na prezentáciu súčasného dizajnu alebo architektúry. Design Factory sa podarilo úspešne etablovať a dostať na kultúrnu mapu Bratislavy.

Preto vyvolali náznaky o možnom zániku objektu v septembri 2019 silnú reakciu. Design Factory, ako aj združenie Čierne diery, vtedy informovali o blížiacej sa asanácii objektu. Vlastník ho chcel údajne nahradiť novou zástavbou – svojou novou centrálou. ZSE sa vtedy postavilo k špekuláciám neurčito. Pripustilo, že plánuje výstavbu novej centrály, keďže zamestnanci spoločnosti aktuálne sedia v šiestich budovách, nechcelo však otvorene povedať, či Design Factory zachová alebo zbúra. S budovou by samozrejme zanikol aj kultúrny priestor.

Odpor verejnosti, ku ktorému sa vtedy okrem pridala aj Slovenská komora architektov, starostka mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Zuzana Aufrichtová alebo primátor Bratislavy Matúš Vallo, priniesol prehodnotenie plánov. Podľa všetkého však išlo len o dočasné oddialenie nevyhnutného. „Budova Design Factory je majetkom ZSE. Aké plány majú s budovou v budúcnosti, to bohužiaľ nevieme,“ hovorí Michaela Butašová, event manager Design Factory. „Chystajú sa tu stavať, ale či v pôdorysoch rátajú s budovou DF alebo ju zrovnajú zo zemou, to sa dozvieme asi až keď zverejnia projekt“.

Objekt bude už v dohľadnej dobe vyprázdnený, keďže Design Factory ako inštitúcia na Bottovej ulici končí. Z nového centra mesta sa presunie do okrajovej časti Bratislavy, hoci si stále zachová industriálny charakter. „My, DF Creative Group sa budeme o pár mesiacov sťahovať do Jaroviec, budovy Dvoch Sýpok, ktorú momentálne rekonštruujeme,“ vysvetľuje Michaela Butašová. „Dúfame, že v lete už budeme plno fungovať v nových priestoroch,“ dodáva.

Dve sýpky sú neveľký, hoci na pomery Jaroviec veľmi výrazný development. Pôvodná dvojica opustených sýpok na okraji mestskej časti sa renovuje a ich areál sa dobuduje o nové bývanie, služby aj verejný priestor. Developerom je spoločnosť Dynastion, architektom kancelária DF Creative Group (pôvodne ADOM M Studio) – teda tá istá, ktorá iniciovala vznik Design Factory. Projekt tak získa aj kultúrnu zložku, ktorá prehĺbi jeho kvalitu. S ohľadom na súčasný a predpokladaný budúci rozvoj Jaroviec, ktoré by sa v horizonte možno dvoch desaťročí mohli fyzicky prepojiť s Petržalkou (bariérou bude jedine diaľnica D4) to je správny zámer.

Medzičasom, hala na Bottovej ostane prázdna. Objekt nie je pamiatkovo chránený a ZSE má právo nakladať so svojim majetkom tak, ako uzná za vhodné. Najlepším scenárom by bolo zakomponovanie budovy do nového projektu, čo nie je nič, čo by kreatívny architekt nezvládol – kľúčový je však záujem investora. V minulosti už ZSE dokázalo, že si vie vážiť priemyselnej minulosti, preto by zachovanie a špičková architektúra nového sídla slúžili firme ku cti a rozvíjali jeho imidž. Spoločnosť som oslovil s otázkami, nanešťastie však ZSE nereagovalo.

Už v dohľadnej dobe by sme tak mohli byť teoreticky svedkami zániku budovy, kde sídlilo Design Factory, jedného z posledných svedkov priemyselnej aktivity v tejto časti Bratislavy. V minulosti išlo o industriálne srdce celého západného Uhorska. Blízkosť k historickému a spoločenskému centru mesta, ako aj celkový rozvoj metropoly v postsocialistickom období, však bol podnetom pre radikálnu zmenu. Drvivá väčšina zástavby zanikla a zachované ostávajú posledné fragmenty štvrte. Čoskoro môže nasledovať ďalší.

Dve sýpky v Jarovciach, nové sídlo Design Factory. Zdroj: Dynastion

Ak budova skutočne zanikne a bude nahradená centrálou ZSE, snáď bude aspoň platiť, že všetko zlé je na niečo dobré. V roku 2019 odhalené vizualizácie naznačovali, že na mieste vznikne kancelárska budova, pozostávajúca z dvojice 11-podlažných objektov. To by malo byť dosť, aby pokrylo všetky požiadavky spoločnosti a umožnilo koncentrovať zamestnancov. Ostávajúce objekty sa tak uvoľnia a otvoria pre redevelopment či novú výstavbu v rukách iných developerov.

Opäť, niektoré z nich by sa teoreticky mohli zachovať ako pripomienky priemyslu v oblasti. Týka sa to napríklad divadla Meteorit alebo dvoch objektov v areáli medzi Čulenovou, Dostojevského radom a Landererovou. Vhodná forma ich začlenenia do zástavby a v prípade divadla aj ponechanie jeho funkcie (alebo nebodaj jej pozdvihnutie) by štvrti, zbavenej jej pôvodnej podstaty, pomohla prehĺbiť jej identitu. Ani jeden z objektov nie je chránený, takže možnosť ich uchovania je výlučne na lubovôli majiteľa, súčasného či budúceho.

V najlepšom prípade si však predstavujem víziu zachovaného divadla, rozšíreného o modernú prístavbu, navrhnutú v štýle architektúry susedného Sky Parku – alebo možno aj priamo kanceláriou Zaha Hadid Architects alebo minimálne Vietzke&Borstelmann. Na druhej strane Čulenovej, kde je dnes centrála ZSE, by mohli vzniknúť výškové budovy, ktoré tu umožňuje aj existujúci Územný plán zóny Chalupkova. Nedosahovali by však výšku veží Sky Park Residence ani pripravovaného Sky Park Tower, čím by vytvárali pohľadovú gradáciu v smere od Šafárikovho námestia. Medzi nimi by mohla byť umiestnená stará obnovená (alebo rozobratá a nanovo postavená) hala, využitá ako retailový priestor.

V bratislavských podmienkach môže ísť o naivnú predstavu. Len málo developerov je natoľko veľkorysých, aby ponechali stáť staršie budovy bez statusu NKP, komplikujúce zakladanie, výstavbu garáží alebo znižujúce možnosť využitia pozemku. Samospráva začína robiť prvé opatrné kroky k tomu, aby uchránila verejný záujem výkupom konkrétnych objektov alebo finančnou participáciou na niektorých zámeroch, v tomto prípade však nejde o natoľko ikonické stavby. Otázna je aj následná forma prevádzky verejnoprospešných stavieb, ktoré nezapadajú do portfólia činností súkromných firiem.

Napriek tomu by bolo pre vitalitu aj charakter štvrte vhodné, aby tu ostalo čo najviac vhodne zakomponovaných starších budov, ktoré majú akú-takú hodnotu. Nové komerčné centrum mesta a štátu by nemuselo zakrývať, že aj kedysi bolo dôležitým centrom, hoci išlo o priemysel. Takisto je vhodné rozšíriť funkčný mix, aby sa zvýšila jeho atraktivita aj pre návštevníkov, ktorí by sem možno inak nezavítali. Nové centrum by malo byť pre všetkých – inak nebude ani zďaleka také úspešné a populárne, ako by mohlo byť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.