Adrian Gubčo 25.06.2019 10:45

Bratislavský industriál ožíva

Hoci Bratislava v nedávnej minulosti prišla o mnohé vzácne areály industriálnej architektúry a viacero pamiatok bolo nenávratne zničených, v Hlavnom meste predsa len nemalé množstvo objektov aj prežilo. Našťastie, dnes sú si developeri (aj verejnosť) lepšie vedomí hodnoty takejto architektúry, vďaka čomu možno povedať, že bratislavský industriál sa dočká nového života.

Najvýraznejšie asanácie prebehli na sklonku tzv. boomu v rokoch 2007-2008, kedy boli zrovnané so zemou niektoré areály v oblasti Nív alebo popri Račianskej ulici, mnoho objektov však zaniklo aj v neskoršej ére – nelegálne búranie hodnotných budov sa napríklad vyskytlo v roku 2012 v areáli Cvernovky. Do dneška prežili buď relikty starších zón, alebo továrne v okrajovejších polohách.

V súčasnosti je však už postoj k tejto časti architektonických dejín výrazne odlišný, čo je dané zmenou konzumných preferencií (t.j. záľubou v industriálnej estetike), kultúrnou globalizáciou (v zahraničí ide o dlhodobý trend) a masívnou popularizáciou tohto typu architektúry. Developeri na dopyt reagujú využitím a transformáciou zachovaných objektov.

V tomto update sa pozriem na tri odlišné prístupy, ako využiť priemyselné dedičstvo.

Pradiareň 1900

Pradiareň 1900, súčasť niekdajšej Cvernovky, patrí spoločne s Jurkovičovou teplárňou k azda najvzácnejším zachovaným industriálnym pamiatkam v Bratislav a k takmer posledným, ktoré sa v rámci štvrti Nivy, resp. v novom centre mesta, zachovali. Budova je v režime NKP.

Pradiareň je aktuálne v rekonštrukcii a mení sa na na kancelársku budovu v rámci developmentu Zwirn od developera YIT Slovakia. Investor sa stal majiteľom areálu v roku 2015 so zámerom pretvoriť ho na polyfunkčnú štvrť. Pre tento účel zorganizoval architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazil s veľmi presvedčivým konceptom ateliér Compass. Podľa neho sa Pradiareň stane hranou veľkorysého námestia, ktoré bude tvoriť srdce celej zóny.

YIT zadalo rekonštrukciu Pradiarne overenej kancelárii Bouda Masár Architekti, ktorí sú známi ako experti na obnovu pamiatok. Na štyroch podlažiach tu vznikne 11.760 metrov štvorcových kancelárií a vyše 3-tisíc metrov štvorcových retailu. Vďaka mimoriadne vysokej svetlej výške stropov budú do jednotlivých podlaží vložené medzipodlažia. YIT pripomína, že v rámci rekonštrukcie zachová a obnoví mnoho pôvodných prvkov, budova sa tak vráti do stavu z roku 1920.

Okrem Pradiarne sa však má obnoviť aj priľahlá Silocentrála, ktorá už nie je pamiatkou, napriek tomu sa zachováva. Predpokladá sa, že tu bude eventový priestor a kaviareň

Po dokončení rekonštrukcie majú v Pradiarni 1900 vzniknúť kancelárie orientované na „kreatívne“ firmy, čím chce developer nadviazať na dedičstvo pôvodnej Cvernovky, ktorá sa vďaka nízkym nájmom stala centrom bratislavskej umeleckej komunity. Je však viac než zrejmé, že na túto tradíciu sa už v prostredí komerčných nájmov nadviazať nedá. Kreativita v industriálnom prostredí v Pradiarni tak bude skôr imidžová záležitosť, súvisiaca s dnešnými konzumnými trendmi, ale v luxusnejšom obale.

Dokončenie rekonštrukcie sa predpokladá v roku 2020.

Pozrite si aktuálny postup výstavby vo fotogalérii.

Vnútri Loftov Kominárska

Lofty Kominárska

Kým Pradiareň 1900 predstavuje konverziu industriálneho objektu na kancelárie, Lofty Kominárska sú jedným z mála projektov, kde vzniknú skutočné lofty – teda bývanie v bývalej priemyselnej budove. V Bratislave je viac projektov, ktoré o sebe hovoria, že obsahujú lofty, v skutočnosti však ide o marketing.

Lofty Kominárska vzniknú v niekdajšej Tlačiarni Svornosť na nároží Račianskej a Kominárskej ulice. Ide o jednu z posledných priemyselných budov v tejto časti Račianskej, kedysi kľúčovej spojnici Bratislavy so zvyškom Slovenska, okolo ktorej vznikli viaceré z najstarších industriálnych areálov. Narozdiel od ostatných, budova sa dočká nového života vďaka rovnomennému developerovi.

Podľa známych informácií, súčasný objekt získa trojpodlažnú nadstavbu a bude celkovo obsahovať 35 loftov a 15 bytov v nadstavbe. Na prvom podlaží vzniknú retailové prevádzky. Predaj bytov ešte oficiálne spustený nie je, mal by však byť v tejto chvíli na spadnutie. To isté platí aj o spustení výstavby, ktoré sa očakáva ešte v priebehu tohto roka.

Za architektonickým návrhom stojí kancelária GutGut, ktorá s tým istým investorom zrealizovala aj rekonštrukciu a nadstavbu susedného domu na Bytový dom Račianska, na ktorý Lofty Kominárska štýlovo nadviažu. GutGut patrí k našim najuznávanejším kanceláriám, o ktorej kvalite svedčí fakt, že za projekt ďalšej konverzie – Mlynice – bola zaradená do užšieho výberu na ocenenie Mies van der Rohe Award, čo je vo svete architektúry mimoriadne cenené.

Realizáciu predpokladám medzi rokmi 2019-2021. Po jej dokončení, ako aj ukončení výstavby susedných projektov Pri Mýte či Kominarca, získa táto časť Račianskej charakter mestského bulváru.

Pozrite si aktuálny stav budovy vo fotogalérii.

Matadorka - Smaltovňa. Zdroj: Matador Development

Matador – Smaltovňa

Tretím príkladom nového prístupu k industriálnej architektúre je prípad transformácie niekdajšej Smaltovne v areáli závodu Matador v Petržalke. Hoci budove nemožno uprieť zaujímavé technické riešenie a estetiku, nie je chránená ako Národná kultúrna pamiatka, developerovi tak v podstate nič nebráni budovu zrovnať so zemou.

Napriek tomu k tomuto nedôjde a developer Matador Development, a.s., pripravuje development, v rámci ktorého vznike séria polyfunkčných domov, ale zachovaná ostáva aj podstatná časť Smaltovne – teda tzv. dvojhalie, ale aj niekdajšia hala na morenie. Do časti dvojhalia rozdeleného na menšie segmenty budú vsadené deväťpodlažné objekty bytových domov, ktoré zároveň vytvoria na prízemí menšie námestíčka (piazzety). Podstatná časť historického objektu však ostane neprerušená a vzniknú tu obchodné a administratívne priestory.

Celkovo bude v Matadore - Smaltovni 146 bytov, 480 metrov štvorcových retailu, 6,2-tisíc metrov štvorcových administratívy a ďalšie priestory pre „penzión“ (t.j. asi prechodné ubytovanie). Pod objektami má vzniknúť dvojpodlažná podzemná garáž.

Do projektu plánuje developer investovať takmer 23 miliónov eur a realizovať ho plánuje v rokoch 2019 až 2021 – čo sa však môže posunúť, keďže len teraz obdržal záverečné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa tohto stanoviska sa zámer nebude posudzovať, developer tak môže pokračovať v ďalších fázach povoľovania.

Aj s týmto developmentom sa spája silná architektonická kancelária, ktorou sú Compass Architekti, ktorí v Bratislave realizujú alebo pripravujú niektoré z najvýznamnejších alebo najväčších projektov. Nová Matadorka sa bude vyznačovať kvalitnou architektúrou a unikátnym spojením staršej zástavby s novou vrstvou. Spojenie kvalitných architektov a investora, ktorý bol ochotný zapracovať pôvodný objekt do návrhu, aj keď nemusel, je dokladom zmeny v rozmýšľaní.

Rozvoj v okolí bude pokračovať a aj pre Matador Development ide v tomto prípade len o prvú fázu rozsiahlejšieho zámeru, v rámci ktorého vznikne aj výšková budova. Ďalšie veže by mali vzniknúť na susedných pozemkoch, jednu už realizuje developer VI Group. V tejto chvíli je však zrejmé, že práve prestavba Smaltovne bude patriť k najzaujímavejším projektom v oblasti.

Diskusia o oživení prázdnych miest, organizovaná združením Spiace Miesta. Zľava Ján Mazúr - Hlavné mesto SR, Zora Jaurová - Hlavné mesto SR, Zdenko Miko - Amres, Lukáš Kordík - GutGut, Milota Sidorová - moderátorka, Martin Zaiček - Archimera

Popularizácia obnovy pamiatok

Nové mentálne nastavenie developerov a investorov je do veľkej miery dané rastúcou popularitou a popularizáciou tém obnovy industriálneho dedičstva a odkrývania jeho hodnôt. Hoci združenia venujúce sa tejto problematike existovali aj v minulosti, až dnes sa darí prenikať s myšlienkami obnovy medzi širšie publikum a nie len hŕstku nadšencov.

Asi najväčší diel práce v tomto smere v nedávnej dobe vykázala iniciatíva Čierne diery, ktorá vizuálne mimoriadne atraktívnym spôsobom poukazuje na miznúce dedičstvo nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Čo však zosilňuje efekt takejto formy popularizácie, je veľmi dobré využívanie sociálnych sietí a najmä predaj mimoriadne atraktívnych grafík a predmetov s industriálnou tematikou, ktoré sú poňaté ako limitované a tým pádom exkluzívne, čo zvyšuje ich hodnotu. Vďaka silnému zásahu v komunite aktívnych mestských ľudí sa darí myšlienky revitalizácie industriálnych objektov vo verejnosti významne popularizovať.

Téma nevyužitého mestského prostredia sa tak stáva témou pre čoraz silnejšiu skupinu ľudí, ktorí ďalej rozvíjajú svoje aktivity. Aj vyššie prezentovaná návšteva Loftov Kominárska je výsledkom iniciatívy Spiace miesta, ktorá sa snaží poukázať na také body v Bratislave, ktoré si zasluhujú pozornosť, hoci dnes im chýba jasné určenie. Našťastie, v prípade Loftov Kominárska možno povedať, že ide skutočne len o dočasný stav.

Nakoniec, okrem popularizácie je viac než nutné aj vzdelávanie samotných investorov a odborno-technická pomoc, pokiaľ už majú v držbe pamiatku a majú záujem ju rekonštruovať, čo nemusí byť vôbec jednoduché. Aj v tomto smere sa verejnosť začína aktivizovať, čoho dôkazom je existencia občianskeho združenia Amres, pomáhajúceho majiteľom pri rekonštrukciách. Odhalenie finálnej podoby prvej realizácie, na ktorom sa združenie podieľalo, sa predpokladá už v najbližších týždňoch na budove Uhorskej banky na Štúrovej ulici.

Zdá sa tak, že negatívny trend, kedy boli viaceré pamiatky odstránené, aj keď ich potenciálna hodnota bola vysoká, je minimálne v Bratislave minulosťou. Namiesto toho sa začína nielen verejnosť, ale hlavne developeri čoraz viac zaujímať o možnosti začlenenia starších štruktúr do nových projektov tak, aby prehĺbili ich kvalitu a atraktivitu (a tým aj zvýšili ceny).

Bratislavský industriál ani pamiatky tak nie sú stratené, ako radi hovoria kritici z radov niektorých aktivistických združení. Práve naopak, Hlavné mesto sa aj v tomto smere začína rozumnejšie rozvíjať, vďaka čomu sa stane ešte príjemnejším miestom pre život.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.