Adrian Gubčo 04.06.2024 15:17

Bratislava a povodne: Ako sa vyrovnať so zvýšeným Dunajom

Aktuálny pohľad na zvýšenú hladinu Dunaja, ktorý sa valí centrom mesta, vyvoláva bázeň, zároveň ale ide do istej miery aj o atrakciu – Bratislava má vybudovanú silnú protipovodňovú ochranu. Prietok rieky je v podstate zvedený do jedného kanála a regulovaný Vodným dielom Gabčíkovo. V minulosti to tak však nebolo a vymýšľali sa rozličné spôsoby, ako situáciu riešiť. Dnes je pohľad späť priestorom pre inšpiráciu.

Vyliaty Dunaj v júni 2009

Dunaj kedysi

Bratislava je historicky previazaná s Dunajom viac ako iné mestá. Nachádza sa v mieste, kde rieka preráža Devínsku bránu a vstupuje do Podunajskej nížiny, kde sa kedysi nachádzala prirodzená terénna zníženina. Keďže tu rieka zároveň spomaľuje a mení sa z vysokohorskej na nížinnú, začala tu ukladať sedimenty. V priebehu miliónov rokov sa vytvoril obrovský náplavový kužeľ, tvorený stovky metrov hlbokými vrstvami štrkov. Na povrchu sa to prejavilo vznikom akejsi vnútrozemskej delty, ktorej začiatok je práve pri Bratislave a kde bol posledný brod pred nepriestupným územím.

Mesto tak bolo pravidelne konfrontované s nevyspytateľnými dunajskými záplavami, preto jeho jadro vzniklo na vyššie položených riečnych terasách, ktoré vznikli počas ľadových a medziľadových dôb. Samotné stredoveké mesto ostalo ušetrené najhorších záplav, horšie na tom boli nechránené predmestia. Letné záplavy (kvôli topeniu ľadov v Alpách) a zimné ľadochody (keď sa ako zátkou upchal tok Dunaja alebo ramien kvôli nakopeniu ľadu) nezriedka spôsobili devastáciu niektorých častí mesta. Záplavy sa vyskytli aj po 18. storočí, kedy sa začala posilňovať protipovodňová ochrana (čo do určitej miery súvisí) a boli odstránené hradby.

Práve v 18. storočí sa začali vyvíjať aktivity, smerujúce k regulácii Dunaja. Pôvodná pridunajská krajina, tvorená početnými ramenami, ostrovmi, meandrami, záhybmi a nivami sa začala upravovať. Rieka už nebola „divočiaca“, ako sa takéto neregulované úseky nazývajú, namiesto toho začala byť vedená do jasne vymedzených kanálov. Tomuto vývoju sa venuje geograf Peter Pišút, ktorý na podklade starších kartografických diel, napríklad Fritschovho plánu z roku 1753, dokumentuje zmeny toku rieky.  

Príkladom zásahov do pôvodného toku je vznik štrkovej lavice medzi centrom mesta a Petržalkou na začiatku 18. storočia. Z lavice začal vznikať ostrov, ktorý bol promptne využitý pri preprave medzi brehmi. Pravobrežné nábrežia boli postupne spevňované, až bolo možné v druhej polovici 18. storočia nový lužný les prehlásiť za prvý mestský verejný park – teda dnešný Sad Janka Kráľa. V tomto čase sa začali rozvíjať aj snahy o ochranu Petržalky, ktorá bola niekoľko rokov predtým takmer kompletne odplavená. Vybudovaná bola hrádza od Wolfstahlu do Bratislavy, pričom bolo zahradené aj Chorvátske rameno.

Takto sa vody Dunaja sústredili do súčasného, zhruba tristo metrov širokého kanála. Na jednej strane sa tým ochránili rozsiahle územia Petržalky pred záplavami a postupne pokleslo vysúšaním a úpravou ramien aj riziko ľadochodov, na strane druhej sa pri povodniach rýchlo zvyšovala hladina hlavného toku – čo vidíme aj dnes. Vyvrcholením snáh o reguláciu Dunaja sú práce, vykonané podľa projektov staviteľa Eneu Lanfranconiho, ktorý rieku na konci 19. storočia ďalej napriamil. Bodkou za divokým Dunajom je vznik Vodného diela Gabčíkovo na konci 20. storočia, alebo vybudovanie novej protipovodňovej ochrany v centre mesta v roku 2010.

Priemet minulého toku Dunaja z Fritschovho plánu do neskoršej zástavby Bratislavy. Autor: Pišút, 1994

Zaniknuté dunajské ramená

Reguláciou Dunaja sa síce ochránilo mesto pred ničivými povodňami, zároveň ale prišlo o mnoho zo svojej historickej podstaty a identity. Narušil sa vzťah s riekou, na ktorej kedysi život mesta závisel. Na dlhé desaťročia sa Dunaj stal len akýmsi susedom mesta, namiesto toho, aby do mesta výraznejšie zasiahol – a tým nemyslím devastačné povodne. Súčasťou tohto prerodu je aj postupný zánik viacerých ramien, ktoré boli kedysi výrazným prvkom obrazu Bratislavy.

K najvýraznejším takto zaniknutým ramenám patrí Novozámocké (alebo Mlynské) rameno, jedno z dvoch ústí Malého Dunaja. Ešte v stredoveku viedlo rameno takmer od Rybného námestia, popri hradbách smerom na Grösslingovu a Dunajskú ulicu (preto má aj taký názov, hoci dnes sa zdá, že je od Dunaja pomerne ďaleko). Ústie sa neskôr posúvalo k Šafárikovmu námestiu, každopádne však ostávalo Novozámocké rameno dôležité pre hospodárstvo mesta – nachádzali sa tu mlyny aj bohaté poľovné revíry a slúžilo k doprave. Priebeh toku ramena sa dá dodnes čiastočne sledovať v rozložení niektorých bratislavských ulíc – Ružová dolina, Prievozská, Gagarinova, Mlynské luhy.

K definitívnemu zániku ramena došlo v 20. storočí, kedy bolo postupne skracované. Do ramena bol zvedený aj odpad z chemických tovární (Dimitrovky), čo mu vynieslo prezývku „Smradľavka“. V jeho blízkosti vznikla dnes neslávne známa Vrakunská skládka, ktorej odstránenie bude stáť desiatky miliónov eur – je však potrebné, aby nedošlo k nenávratnému poškodeniu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove. Posledné relikty ramena zanikli v čase výstavby úseku diaľnice D1 Senecká cesta – Mierová.  

O niečo menej horší osud postihol Wartlingské rameno, teda druhé ústie Malého Dunaja – dnes ide o to, čo nazývame Malým Dunajom. Historicky bolo rameno omnoho širšie a využívané pre rybolov (dali sa tu chytiť aj legendárne vyzy, najväčšie sladkovodné ryby na svete), v jeho okolí boli taktiež bohaté poľovné oblasti. V povojnovom období bolo rameno radikálne napriamené. Aj v tomto prípade možno v línii niektorých ulíc (Nové záhrady V, Pod gaštanmi, Brezová) sledovať jeho tok. Vo Vrakunskom lesoparku možno vidieť niekoľko metrov dlhú časť pôvodného toku, pri ústí do napriameného toku.

Malý Dunaj každopádne začína po troškách ukazovať potenciál takýchto ramien, resp. vodných tokov vnútri mesta. Popri Podunajskej ceste vznikla „Vrakunská promenáda“ s väčším priestorom pri križovatke s Hradskou, využívaným na občasné podujatia. Pri Amarelkovej sa pripravuje atraktívny development. Pozdĺž celého pravobrežného nábrežia je populárna cyklotrasa, ktorá sa napája na iné v okolí mesta. Pre šport či stavebný rozvoj v atraktívnej podobe by mohli byť využité aj iné ramená v rámci Bratislavy.

Najviac to platí pre Chorvátske rameno. Súčasný kanál, vo väčšine úsekov napriamený, je len biednym zvyškom pôvodného, takmer dvesto metrov širokého toku. V jeho okolí sa nachádzali bohaté lesy a štrkové lavice, ktoré sú dnes základom pre niektoré z hlavných benefitov života v Petržalke: napríklad Veľký Draždiak vznikol na mieste štrkových usadenín z ramena, kým okolité porasty sú zvyškami lužných lesov, hrádzami odtrhnutých od kontaktu s Dunajom. Našťastie sa Chorvátske rameno ako-tak zachovalo a predstavuje potenciál pre vznik atraktívneho priestoru.

Práve v jeho susedstve je z veľkej časti vynechaný rozsiahly koridor, kde sa uvažuje so vznikom centra mestskej časti. Samotné rameno a jeho bezprostredné okolie je chránené. V dohľadnej budúcnosti by tu však mohli vzniknúť atraktívne, parkovo upravené priestranstvá, doprevádzané promenádami, aktívnym parterom nových budov, novými cyklotrasami či električkovou traťou. Náznak možnej budúcnosti okolia Chorvátskeho ramena sa odhalil len nedávno v podobe prvej etapy väčšieho developmentu Petržalka City.

Veľký potenciál pre rekreáciu by mohlo mať aj jedno z ďalších dunajských ramien, keby nebolo v 80-tych rokoch 20. storočia, aj kvôli blízkosti hraníc, zbytočne zasypané – Pečnianske rameno. Išlo o posledný zvyšok bývalého hlavného toku Dunaja, ktorý sa až v druhej polovici 18. storočia presunul do svojej dnešnej polohy. Takmer až do svojho zániku bolo Pečnianske alebo Rybárske rameno využívané pre športovanie alebo rekreačný rybolov. Ešte donedávna bolo zobrazované na mapách, dnes je však pravdepodobne definitívne minulosťou.

Okolie vodných plôch a tokov, vrátane ramien, je vhodným miestom pre atraktívny development. Zdroj: IURIS

Nové ramená a ostrovy?

Zmienené opatrenia a úpravy priniesli síce ochranu pred povodňami, treba však zároveň priznať, že ide o technické riešenia, ktoré narušili ekologickú rovnováhu v povodí rieky. Dunajské záplavy totiž boli prirodzenou súčasťou kolobehu života v jeho okolí a napomáhali rozvoju života. Zvýšená voda napĺňala ramená, mŕtve ramená a tône, prospievala faune a flóre a podieľala sa na tvorbe unikátnej krajiny a biodiverzity, ktorá nemá na Slovensku obdobu.

Mnohí odborníci sú si toho vedomí a vyvíjajú snahy, aby sa aspoň čiastočne podarilo vyvážiť problémy, ktoré v dôsledku regulácie Dunaja vznikli. K tým patrí napríklad zanášanie a vysychanie existujúcich ramien, ktoré potrebujú stály prísun vody – no bez zvýšených hladín ju nedostávajú. Aj preto boli na konci jari tohto roku v spolupráci ochranárov, vodohospodárov a Ministerstva životného prostredia SR na časti ramien pod Bratislavou vyvolané umelé záplavy. Profitovať z toho budú bohaté rastlinné aj živočíšne spoločenstvá.

Ďalším krokom, ktorý realizujú najmä ochranári z organizácie Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) je sprietočňovanie dunajských ramien, ktoré boli v minulosti prerušené, zahradené alebo zasypané. BROZu sa takto podarilo otvoriť už niekoľko ramien, pričom pozitíva sa ukázali veľmi skoro: lokality ožili s príchodom nových druhov, ktoré sa tu kedysi bežne vyskytovali, no ľudské zásahy ich vytlačili. Cieľom organizácie je zabezpečiť ochranu ekosystémov a obnoviť charakter vnútrozemskej delty, resp. jej zvyškov. V Bratislave prispeli k sprietočneniu Devínskeho ramena.

K ďalším plánom patrí obnovenie Ovsišťského ramena, dnes takmer kompletne zanesenej vodnej plochy, skrytej v lesných porastoch severovýchodne od Ekonomickej univerzity. Jeho sprietočnením by vznikol nový dunajský ostrov, na ktorom sa nachádza Chránený areál Soví les – teda územie s pomerne vysokým štvrtým stupňom ochrany. Ide však o veľký, mnohomiliónový projekt. Do veľkej miery súvisí s realizáciou developmentu Nové Lido, pričom by malo ísť o vyvolaný náklad. Ak sa podarí tento zámer zrealizovať, pôjde o unikátny kus prírody v dotyku s mestom.

V Novom Lide má vzniknúť aj iné „rameno“, a síce obnovenie známej dunajskej pláže Lido, ktorá definitívne zanikla po vzniku Gabčíkova a vzdutí hladiny rieky. Pôvodne išlo o iniciatívu vodákov a aktivistov, developer sa s ňou však stotožnil. Problémom je však nutnosť zmeny Územného plánu, keďže ten tu prikazuje oveľa veľkorysejšie riešenie v podobe vzniku ďalšieho dunajského ostrova. To by si vyžiadalo zánik prakticky celého zeleného územia medzi hrádzou a riekou, čo je jedným z dôvodov, prečo sa vyvíjajú snahu o zmenu plánu.

Tieto opatrenia aj napriek svojej príťažlivosti z hľadiska ochrany životného prostredia alebo vytvorenia atraktívnych miest pre oddych a spoznávanie prírody nemajú na stav povodní v Bratislave až taký veľký vplyv. Existuje však aj zámer, ktorý má ambíciu prispieť k riešeniu povodní. Ide o veľmi ambicióznu víziu tzv. Obtokového kanála, rozsiahlej siete kanálov a obnovených dunajských ramien, ktorý by mal viacmenej sledovať štátnu hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom a urobiť z Petržalky akýsi ostrov. Ramená by sa totiž napájali na Dunaj. Kanál by sa v prípade povodní napúšťal, inak by ale išlo o územie s vyrovnanou hladinou, v okolí ktorého by vznikli zelené plochy, ale aj zóny zástavby.

Na prvé počutie ide o prehnanú víziu, nie je to však celkom tak. Myšlienky vzniku Obtokového kanála ožili okolo roku 2004 a onedlho sa nimi začalo vážne zaoberať aj Hlavné mesto. V roku 2008 dokonca plány otvorene prezentovalo na medzinárodnom veľtrhu MIPIM v Cannes. V tom čase bol prijatý nový Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý predpokladal urbanizáciu tzv. IV. kvadrantu, teda územia medzi intravilánom Petržalky a štátnou hranicou. Tento development sa spúšťa práve v súčasnosti s projektom Nesto alebo zmenami na Kapitulskom dvore.

O kanáli sa diskutovalo aj v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Bratislavy a blízkych rakúskych obcí BAUM. Kým rakúska strana si kanál a jeho okolie predstavuje ako akýsi zelený pás okolo mesta, ktorý prispeje k zachovaniu vidieckeho rázu krajiny, pre slovenskú stranu ide o priestor pre potenciálny rozvoj atraktívnej zóny bývania a rekreácie. Pozitívne sa k zámeru stavajú aj autori pozoruhodnej publikácie Bratislava – minulosť a budúcnosť, kde vidia v rehabilitácii ramien návrat k užšiemu zväzku mesta s prírodou. V kontexte 21. storočia ide o zásadnú úlohu.

Vízia "Obtokového kanála". Zdroj: Bajoprojekt

Záver

Napriek posledným desaťročiam, kedy sa Bratislava od Dunaja izolovala viac ako kedykoľvek predtým, nemožno poprieť, že je s ním mimoriadne zviazaná. Jeho prejavy, vrátane povodní, sú dôležitou súčasťou životného cyklu rieky a jej okolie by tomu malo byť prispôsobené. Na prvý pohľad pôsobí povodeň desivo a v tejto chvíli možno len ďakovať vybudovanej ochrane. Slovenskú metropolu by nemal čakať osud nedávno zdevastovaných nemeckých mestečiek. Zároveň by sa mal ale posilniť kontakt mesta s Dunajom všestrannou sériou opatrení, zahŕňajúcimi urbanistické aj ekologické zásahy.

V prvom rade je súčasný stav, kedy je v centrálnej časti metropoly Dunaj „skrytý“ za masívnym protipovodňovým múrom, neprípustný. Čisto technologické riešenie prakticky nezohľadňovalo polohu, kde sa múr nachádza. Dunajská promenáda je síce vydláždená kameňom a doplnená o platanovú alej, o jej celkovej kvalite však nemožno byť ani reči. Obyvateľom chýba vizuálny aj fyzický kontakt s riekou, čo neplatí len v prípade Eurovey. Jej popularita ukazuje, nakoľko dôležitý tento kontakt je.

Preto je namieste, aby boli nábrežia v centrálnej mestskej oblasti (čo zahŕňa aj pravý breh rieky) ukážkou tej najvyššej kvality verejného priestoru. Na základe spolupráce vodohospodárov, správcov prístavu, developerov, mestských častí, mesta a štátu by malo byť toto územie predmetom najvýznamnejšej architektonickej súťaže, aká tu v posledných rokoch bola. Následne by malo byť v zmysle výsledkov aj upravené a zrevitalizované. Ide o najdôležitejší verejný priestor Bratislavy, a teda v istom ohľade aj krajiny (koniec-koncov, veduta Bratislavy z nábrežia je asi najčastejšie využívanou pri prezentácii mesta), čomu by mala jeho kvalita zodpovedať.

Druhou prioritou je – v rámci možností – obnova zachovanej pridunajskej krajiny a vytvorenie podmienok pre rehabilitáciu narušených ekosystémov. Dunaj so svojim ramenným systémom má potenciál všestranne prispievať rozvoju kvality života aj pre ľudí; voda sa v sprietočnených ramenách prirodzene filtruje a čistí, lesy umožňujú jej zadržiavanie, živočíchy prispievajú k biodiverzite, od ktorej závisí poľnohospodárstvo a naostatok vzniká vzácne zázemie pre rekreáciu.

Napokon, ak chce byť Bratislava udržateľným a zároveň v niečom výnimočným mestom, nemôže len pasívne sledovať vývoj a nezasahovať do svojej budúcnosti vo forme ambicióznejších zámerov. Je jasné, že povodne, ako sa teraz vyskytli v Nemecku, sa vyskytnú častejšie. Klimatická zmena sa napriek doterajším snahám skôr zrýchľuje, čo vyvolá rozsiahle zmeny v charaktere počasia. V kombinácii s rýchlejším topením alpských ľadovcov to môže spôsobiť na Dunaji obrovské prietoky, ktoré budú záťažou aj pre našu ochranu.

Obtokový kanál môže byť vhodným príkladom prospešného zámeru, ktorý odpovie na výzvy tohto storočia a zároveň prispeje k vybudovaniu príťažlivých lokalít pre bývanie, šport, ale aj pre vznik zelených a chránených území. Aj urbanizácia IV. kvadrantu sa ešte nedávno zdala vzdialená, teraz je už realitou. Blízkosť k vode by ho posunula na vyššiu úroveň a vytvorila potenciál pre tvorbu krásnych štvrtí. V prípade povodní by išlo aj o pomoc pre nábrežie v centre, ktorého úprava je dnes komplikovaná práve kvôli vysokým hladinám.

Dunaj v Bratislave vyvoláva rešpekt a s rešpektom k nemu treba aj pristupovať. Je to však zároveň pre mesto zdroj života, v prenesenom aj doslovnom význame. Súčasné povodne sú priestorom pre zamyslenie, ako bude budúcnosť jeho súžitia s metropolou vyzerať.

Pôvodne publikované 20.7.2021.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.