Adrian Gubčo 15.01.2021 09:00

Hlavné mesto odsúhlasilo projekt revitalizácie okolia Pentagonu

Pred niekoľkými rokmi vzbudil pozornosť zámer „revitalizácie“ zóny Pentagon, teda výstavby nových bytoviek a obnovy verejných priestorov v dotyku s neslávne známym obytným súborom Pentagon vo Vrakuni. Projekt sa nestretol s veľkou podporou u širokej verejnosti, Hlavné mesto však dáva jeho podstatnej časti zelenú.

Zdroj: Luxcon

Bytový súbor vznikol v rokoch 1973-1979 ako atypická súčasť sídliska Medzi jarkami, medzi bratislavskými sídliskami netypickej  kompozície polygonálne usporiadaných typových domov. To neplatilo o Pentagone, ktorý disponoval malými bytmi a priestormi pre služby na najnižších podlažiach. Dom tak bol mienený ako slobodáreň, pričom dominantnými zložkami, ktoré tu mali byť ubytované, patrili armáda, bezpečnosť a obyvatelia rómskeho pôvodu. Spoluautorom projektu bol aj jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, Štefan Svetko.

Po zmene režimu však došlo k rýchlemu poklesu sociálnej úrovne. Prvé dve pôvodne zamýšľané skupiny sa sem odmietali sťahovať, a došlo tu ku vzniku vysokej koncentrácie chudoby, spojenej s nadpriemernou drogovou kriminalitou. Pentagon sa najviac približuje pojmu „geto“ v rámci celej Bratislavy, pričom situácia sa zlepšuje len pomaly a veľmi namáhavo. Byty v obytnom súbore patria k najlacnejším v meste.

Napriek tomu sa aj tu pripravujú investičné zámery, ktoré majú do lokality priniesť nové bývanie spoločne so zrevitalizovanými verejnými priestranstvami. V roku 2018 predstavený zámer Bytového domu Hradská a Talin od developera Luxcon s.r.o. si kládol za cieľ zvýšiť úroveň celej lokality, hoci v princípe išlo len o využitie prázdnych plôch popri dome. Tie sú dnes zanedbané, prípadne využívané na parkovanie. Zámer prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA).

Teraz developer získal ďalšie dôležité povolenie. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy projektu udelil kladné záväzné stanovisko, ktoré sa týka bytového domu Hradská, prestavby okolitých spevnených plôch a revitalizácie zelene. Bytový dom Talin nie je predmetom riešenia tohto projektu a zo znenia dokumentácie sa zdá, že sa v tejto chvíli neplánuje. Pozmenený projekt je tak v súlade s Územným plánom.

Navrhovaný dom – Bytový dom Hradská – tak má vzniknúť na ploche, kde sa dnes nachádza nevyužívaný trávnik a parkovacia plocha, dotýkať sa bude štítovej steny existujúceho bytového domu. Objekt bude mať 12 podlaží, má tvar obdĺžnika a plochú strechu. Najvyššie podlažie bude ustúpené, umiestnená tu má byť aj spoločná terasa s vybavením. Vstup do budovy je zo západu, teda od Pentagonu. Parter je navrhnutý ako otvorený, pričom tu majú byť lokalizované parkovacie miesta. S podzemným parkingom sa neuvažuje.

Investor ráta so vznikom 88 bytov, z čoho má byť 66 dvojgarzóniek a 22 dvojizbových bytov. Projekt tak bude jasne cieliť na klientov bez väčších prostriedkov: v ideálnom prípade mladých ľudí alebo seniorov. Každá jednotka má disponovať balkónom alebo loggiou. Štandard bude inak pravdepodobne pomerne nízky. Počet parkovacích miest bude 79, investor sa zaviazal k náhrade za súčasné miesta inde, na pozemku vo svojom vlastníctve.

V prípade revitalizácie verejného priestoru, táto pozostáva z realizácie stromovej zelene, sadových a terénnych úprav, úprav spevnených plôch chodníkov, verejného osvetlenia, z návrhu detských a športových ihrísk, umiestnenia a návrhu mobiliáru, oplotenia a vyčlenenia plochy pre venčenie psov. K športoviskám má patriť futbalové ihrisko, pétanque a workoutové ihrisko. Určité úpravy požadoval aj Magistrát, ktorý považuje za vhodné zatraktívniť vstupné priestory do bytovky alebo sadiť na parkovisku vzrastlé stromy s veľkou korunou.

 Development aj naďalej navrhuje GutGut, jeho definitívna podoba však zatiaľ známa nie je, Doteraz dostupné vizualizácie treba vnímať skôr ako hmotové návrhy, preto nie je namieste hodnotiť architektúru. V každom prípade však s ohľadom na autorov nemusí ísť po tejto stránke o zlý projekt. Definitívny vzhľad Bytového domu Hradská môže byť predstavený až po nadobudnutí ďalších povolení, predovšetkým územného rozhodnutia či stavebného povolenia zo strany Vrakune.

Dátumy realizácie možno len odhadovať, v ideálnom prípad by výstavba mohla prebehnúť medzi rokmi 2022-2024.

Výstavba novej budovy má byť spojená s revitalizáciou okolia. Zdroj: Luxcon

Hoci má projekt zaujímavú ambíciu, jeho dosah na skvalitnenie lokality bude len obmedzený. V prípade sociálne vylúčených lokalít dokáže súkromný development danej typológie pomôcť len zriedka. Nové (komerčné) byty a upravené súvisiace verejné priestory nemajú veľký potenciál pre vytrhnutie vylúčených ľudí z kolobehu chudoby. Najsilnejším nástrojom by boli skôr priestory a inštitúcie, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť mieru začlenenia a zručností miestnej komunity.

Vo vyspelých mestách sa pre tento účel budujú rozličné zariadenia – komunitné a nízkoprahové centrá, klubovne, modlitebne alebo, v neposlednom rade, knižnice. Početné výskumy aj priame pozorovania ukazujú, že kvalitné moderné knižnice dokážu zvýšiť úroveň celej štvrte a pomôcť miestnym pri začleňovaní sa do spoločnosti. V Bratislave sa to čiastočne darí taktiež, veľmi úspešná pri rozvíjaní komunitných vzťahov je napríklad knižnica v Karlovej Vsi, hoci najväčšiu skupinu zapojených ľudí tvoria deti a seniori.

Ako môže vyzerať úspešný projekt revitalizácie sídlisk, však ukazujú najmä príklady zo zahraničia. Už v minulosti som spomínal Černý Most v Prahe, kde miestny Institut plánování a rozvoje zorganizoval participačný proces, prišiel s návrhom skvalitnenia verejných priestranstiev a rozvinul spoluprácu s miestnym komunitným centrom.

Ešte lepším príkladom je Tapiola na predmestí Helsínk, kde sa dbalo na rozvíjanie vzťahov medzi obyvateľmi, ktorí majú k dispozícii plnú šírku občianskej vybavenosti – okrem obchodov a škôl je tu aj skvelá knižnica, kúpalisko, pešie zóny, vonkajšie kino, dokonca aj divadlo, galéria či koncertná sála. Tapiola je miestom, kde sa konajú populárne kultúrne podujatia a festivaly. Vďaka tomu je popularita sídliska vysoká a obyvatelia sa necítia vylúčení s nutnosťou dochádzania do centra Helsínk.

Samozrejme, príklad Tapioly je oproti Pentagonu či Medzijarkom príliš vzdialený, ale aj vrakunské sídlisko ponúka mimoriadny potenciál pre rozvoj vybavenosti či podujatí, ktoré by mohli pozdvihnúť miestnu komunitu. Urbanistický koncept polygonálnych obytných okrskov vedie k existencii veľkých zelených vnútroblokov a priamo naproti Pentagonu je akési centrum sídliska s niekoľkými obchodmi a základnou školou. Možno je práve to najvhodnejším priestorom pre investície.

Ak si totiž niekto myslí, že problémy Pentagonu sa vyriešia samé od seba, je na omyle. Potrebný je zásah verejného sektoru, pričom najlepším spôsobom bude zlepšenie životných šancí miestneho obyvateľstva, aby sa neprepadlo do beznádejnej chudoby a vylúčenia. Ak by sa to podarilo, pomohlo by to nielen im, ale celej Bratislave.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.