V severnej časti sídliska Petržalka bola ukončená výstavba ďalšieho projektu. Starý Háj, polyfunkčný dom s prevahou bývania od developera VI Group, doplnil transformujúcu sa lokalitu, kde rýchlo pribúdajú novostavby, odkedy bola vybudovaná električková trať do centra mesta.
Starý Háj vznikol vo väzbe na Černyševského ulicu, pričom severne od projektu sa nachádza železničná trat a spojenie s Einsteinovou ulicou, západne dosiaľ nezastavané pozemky, ktoré sa však budú nepochybne už v blízkej dobe transformovať a južne nedávno dokončený mohutný projekt Fuxova od J&T Real Estate. Na pozemkoch východne od projektu, od Bosákovej ulice, pravdepodobne v budúcnosti vznikne zástavba podobného typu ako na neďalekej Lužnej.
Developer tu s prihliadnutím na charakter pozemku vybudoval doskový bytový dom s vybavenosťou v parteri, ktorý má deväť nadzemných podlaží s hlavnou fasádou orientovanou na juh, smerom do upravenej zelenej plochy so vzrastlou zeleňou. Dom takto sleduje líniu Černyševského ulice a dobre využíva danosti pozemku, vďaka čomu pôsobí v lokalite veľmi prirodzeným dojmom.
V objekte vzniklo 126 bytov, developerovi sa podarilo ešte dávno pred dokončením projektu vypredať úplne všetky jednotky. Svoje nepochybne zavážila cena v kombinácii s lokalitou, keďže cena za meter štvorcový sa pri spustení predaja pohybovala na úrovni približne 2,1-tisíc eur, a to v časti mesta, odkiaľ sa dá dostať do centra v priebehu niekoľkých minút verejnou dopravou. Štandard bytového domu je inak priemerný, dispozície takisto veľmi nezaujali.
Súčasťou projektu je pomerne veľký počet obchodných jednotiek na prízemí, až 22, pričom aj tu sa podarilo developerovi predať úplne všetky. Retail sa nachádza na 924 metroch štvorcových, orientovaný je do parku aj do ulice. V rámci parku vzniklo nové detské ihrisko a niekoľko spevnených plôch, kde sa budú v budúcnosti nepochybne nachádzať letné terasy nových podnikov. Plocha severne od domu je vyhradená pre povrchové parkovanie. Celkovo vzniklo v rámci projektu 190 parkovacích miest.
Dom do prostredia zapadne aj svojim architektonickým výrazom, dokonca si trúfnem povedať, že bude v tejto časti Petržalky asi najmenej rušivý – hoci to skôr vypovedá o susedných projektoch ako o Starom Háji. Každopádne, pozitívom je triezva farebnosť vďaka kombinácii bielej omietky a pálenej tehly, developer prepojený s architektonickou kanceláriou sa snažil fasádu ozvláštniť aj vzorom na balkónoch a severnej fasáde. Starý Háj vo výsledku pôsobí celkom dobre, hoci ide o štýl „nenadchne-neurazí“.
V každom ohľade ide o typ projektu, ktorý je v tejto časti Petržalky bežný a preto rozvíja charakter lokality, ktorá sa mení na modernú rezidenčnú štvrť. Veľmi pozitívny je aktívny parter rozčlenený na väčší počet menších jednotiek, ako aj dobrá mierka projektu. Zachovanie pôvodných stromov dodalo parčíku dojem, že sa tu nachádza už dlho, a v lete poskytnú stromy potrebný tieň.
Nie je ešte presne známe, ako bude vyzerať zástavba pozemku západne od Starého Hája, hoci je známa informácia, že tu vlastník, developer J&T Real Estate, tu pripravuje výstavbu menšieho nákupného centra. Ak by sa naozaj išiel tento projekt realizovať, považoval by som to za zlú správu – oveľa vhodnejšie by bolo pokračovanie v rozvoji rezidenčnej funkcie s vybavenosťou v parteri, pričom pri vhodnej architektúre by sa mohol uzavrieť možný mestský blok. Bývanie v tesnom dotyku električkovej trate je zároveň ideálny spôsob, ako zefektívniť verejnú dopravu a znížiť nároky na individuálnu automobilovú dopravu.
Takúto predstavu však môže znegovať prílišná angažovanosť niektorých miestnych zastupiteľov, ktorí z nevedomosti opakujú mantru, že v Petržalke je „priveľa bytov“ a treba namiesto toho stavať kancelárie, pričom rezidenčné projekty treba čo najviac obmedzovať. Tento pohľad sa však nezlučuje s realitou, napriek dobre mienenej idei.
Motiváciou daných zastupiteľov je zníženie dopravnej záťaže, kedy sa desaťtisíce obyvateľov Petržalky presúvajú v pracovné dni na ľavý breh rieky, kde sa nachádza podstatná časť pracovísk v Hlavnom meste. V Petržalke sa stále ešte nedobudovala vybavenosť, k čomu patria aj kancelárske komplexy a miesta viažúce na seba väčší počet pracovných miest. Preto treba čo najviac brdziť výstavbu bytov, ktoré spôsobia väčšiu záťaž, a namiesto toho budovať administratívne centrá.
V praxi sa však určitá funkcia nemusí budovať tam, kde jej prikážeme, čo sa v Bratislave ukazuje zvlášť – Uzemný plán Hlavného mesta SR Bratislavy napríklad prikazuje realizovať obrovské objemy občianskej vybavenosti (30% pre všetky plochy s kódom 201 a 70% pre 501, čo je významná časť rozvojových plôch v meste), čo je však v dôsledku výstavby nákupných centier alebo mamutích kancelárskych kampusov v pár lokalitách nereálne.
Na druhej strane, po bývaní je v Bratislave obrovský dopyt, čo musia developeri riešiť klasifikáciou bytov ako apartmánov či jednotiek na prechodné ubytovanie. Výsledkom je pokles dostupnosti bývania, enormné ceny prenájmov a vytláčanie mnohých obyvateľov z mesta na predmestia – čo v konečnom dôsledku spôsobuje ešte väčšie dopravné problémy.
Ukazuje sa teda, že pri rozvoji mesta nemožno postupovať ideologicky a riadiť sa akýmysi fixnými ideami. V prvom rade by však mali rozhodovať o daných veciach skúsení experti, urbanisti, ekonómovia, geografi a ďalšie profesie. Nanešťastie, drvivá väčšina zastupiteľov jednoducho odborníci na dané témy nie sú a prílišnou iniciatívnosťou môžu narobiť viac škody ako úžitku.
Fotografie z 28.2.2019. Pozrite si priebeh výstavby vo fotogalérii.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre