Jeden z najvýznamnejších developerských projektov v Bratislave za posledné roky zmenil centrálnu časť metropoly. Nivy sa stali súčasťou každodenného života Bratislavčanov a Bratislavčaniek. Nie je tak len kvôli modernej autobusovej stanici či novej pobytovej streche, ale najmä vďaka obchodom v nákupnej pasáži.
Štvorročný proces premeny areálu v novom downtowne od spoločnosti HB Reavis bol skutočne veľkolepý. Masívna trasnformácia celého územia priniesla nákupné centrum o rozlohe 70-tisíc metrov štvorcových, autobusovú stanicu o rozlohe 30-tisíc metrov štvorcových a rovnakú rozlohu majú aj kancelárske plochy vo veži Nivy Tower, ktorá bola najvyššou budovou na Slovensku.
Nivy Centrum však oslavujú rok. Podľa HB Reavis za tento čas navštívilo komplex takmer 13 miliónov návštevníkov. Projekt za 350 miliónov eur ovplyvnil život obyvateľov Bratislavy aj okolitej štvrte a vo viacerých zmysloch ho aj zlepšil. Niekdajší rozbitý priestor s neskoromodernistickou budovou bývalej autobusovej stanice naháňal ľuďom hrôzu a strach. Nový development ale priniesol jeho masívnu prestavbu. Ulica sa stala funkčnejšou a dnes je dôležitou súčasťou najmodernejších Bratislavy.
Developer zverejnil niekoľko ďalších zaujímavých čísiel. Verejne prístupnú zelenú strechu počas jedného roka navštívilo vyše 1,5 milióna návštevníkov. Vonkajší priestor sa stal pomerne atraktívnym pre možnosť športovania, grilovania, ale aj výhľadov, ktoré ponúkli doteraz neznáme pohľady na bratislavský downtown. Populárna zelená strecha sa však stala obľúbenou aj z hľadiska prezentácie na sociálnych sieťach - je teda "instagrammable", čo je investormi podporovaná snaha pre zvýšenie návštevnosti. Pobytový vonkajší priestor komplexu sa tak po roku užívania stal vyhľadávaný pre rôzne skupiny obyvateľov.
Masívnu transformáciu zažila najmä autobusová stanica, ktorá sa nachádza v podzemí. S ohľadom na slovenské pomery ide o pomerne výnimočné riešenie. Cestujúcim ponúka neporovnateľne lepšiu úroveň priestorov a služieb oproti pôvodnej stanici. Podľa HB Reavis ju využíva asi sedemtisíc cestujúcich denne. Je však nutné dodať, že autobusovú stanicu možno v komplexe Nív vnímať len ako akýsi doplnok celého projektu. Zasadená do podzemia núti cestujúcich prejsť mohutnou nákupnou pasážou a nezorientovaných ľudí autobusovú stanicu aj hľadať. Absencia priameho vstupu do dôležitého dopravného uzla je chybou, vyplývajúcou zo spojenia s komerčným developmentom.
Podľa developera robí vyše 80 stojísk pre autobusy, 36 nástupísk, 7 výstupísk, LED steny, deväť LCD panelov v čakárni alebo samoobslužné dotykové kiosky z bratislavskej autobusovej stanice jednu z najmodernejších v Európe. HB Reavis nešetril superlatívmi, keď v minulosti prirovnal novú bratislavskú stanicu k letiskovému terminálu. Priestor prezentuje ako veľkolepý, architektúru nadčasovú a kvalitu ako mimoriadnu. Po roku užívania má byť stanica pýchou autobusovej dopravy na Slovensku. Použitie prirovnania k "úrovni letiskového terminálu" teda nemá byť veľmi ďaleko od pravdy.
Súčasťou komplexu sú aj dve podlažia nákupného centra s obchodnými prevádzkami. Mimo gastra sa na Nivách nachádza viac ako stovka rozličných prevádzok a niektoré tu majú aj svoje vlajkové predajne. Stále však ide o štandardný bratislavský výber značiek a noviniek nie je priveľa. Istý čas sa hovorilo o prestížnom hračkárstve Hamley’s, no rokovania nikam neviedli. Otvoriť by sa však mal reštauračný koncept Vapiano.
Nákupná galéria sa aspoň vyznačuje vysokou úrovňou detailov. Jedným z nich sú napríklad priehľady medzi poschodiami nákupného centra alebo dizajnové riešenie konštrukčných prvkov - napríklad odkaz na prírodu v podobe stromových stĺpov. Skúsenosť architektov z britskej kancelárie Benoy (slovenským partnerom je Siebert + Talaš) sa odzrkadlila aj pri riešení parametrov jednotlivých pasáží, rozmiestnenia eskalátorov alebo organizácie pešieho pohybu.
Aj napriek tomu si však úplne nový návštevník môže prísť v mohutnom komplexe zo začiatku stratený. Prispieva tomu mohutnosť vnútorného priestoru, pre niekoho možno aj neobvyklá okázalosť, ale zo začiatku otvorenia najmä chýbajúce či nedostatočné značenie. Pre cudzinca chýbalo videteľnejšie označenie autobusovej stanice v angličtine. Pre mnohých to ani nemuselo vyzerať, že vo vnútri Nív sa nachádza dôležitý dopravný terminál. Rovnako to však mohli vnímať aj domáci, keďže viditeľnejšie označenie s výnimkou pár nápisov pri vstupe stanici skutočne chýbalo.
Neoddeliteľnou súčasťou komplexu Nív je aj veža Nivy Tower, ktorá svojou výškou 125 metrov dotvára atmosféru moderného dowtownu. Veža kričí svojou vertikalitou už z diaľky, takmer tri roky bola titulovaná ako najvyššia budova Slovenska. Pre HB Reavis ide o vlajkovú loď a so svojími 29 nadzemnými podlažiami prekonala o trinásť metrov bývalú najvyššiu budovu v krajine – Národnú banku Slovenska.
Architektúra Nivy Tower však v určitej miere disponuje všednosťou. Niekto môže vytýkať absenciu výraznejších tvarov alebo unikátnejších riešení. Výnimkou mala byť najmä vyhliadková reštaurácia na najvyššom podlaží, tá je však aj naďalej zatvorená a bez nájomcu. Po roku sa veža aspoň stala inšpiráciou pre filmárov, ktorí ju využívajú pre ilustráciu Bratislavy ako vyspelého mesta. Pekným detailom budovy sú nárožné svetelné pásy pozdĺž celej výšky veže, ktoré disponujú možnosťou rozsvietenia rôznymi farbami. Developer tak spravil napríklad počas pandémie, kedy pásy disponovali farbami slovenskej trikolóry, v súčasnosti zas poukazuje na solidaritu s Ukrajinou.
Podľa HB Reavis len 315 dní stačilo komplexu na to, aby sa Nivy zaradili medzi top retailové destinácie na Slovensku. Spoločnosť suverénne dodáva, že Nivy sú trendovým multifunkčným projektom, čo potvrdzujú desaťtisíce návštevníkov denne.
Nivy tak stavili na zážitky – cestovanie, nakupovanie či trávenie voľného času. Rovnako sa orientujú na extravagantnú architektúru a miesta, ktoré sa stali verejnosťou vo veľkom vyhľadávanými a obľúbenými. Z lokality, ktorej sa ľudia v rámci možností vyhýbali, sa stalo miesto, ktoré je pre mnohých návštevníkov miestom pre trávenie voľného času. Za rok od otvorenia sa Nivy Centrum zapísalo do mentálnej mapy obyvateľov a návštevníkov mesta najmä verejnou zelenou strechou, zmodernizovaným autobusovým terminálom, výraznou vežou či obchodným centrom.
Posledné menované poskytuje každopádne priestor pre diskusiu. Potrebuje Bratislava ďalšie nákupné centrum? Obrovské množstvo retailu pod jednou strechou – v blízkosti ďalšieho nákupného centra Eurovea (ktoré sa v súčasnosti rozrastá), Auparku, ktorý je cez most v pešej a hlavne automobilovej dostupnosti, alebo Centralu – je skutočne mimoriadne. Aj preto možno autobusovú stanicu vnímať len ako doplnok.
Bratislava je nákupnými centrami presýtená. Aupark v Petržalke, Eurovea na nábreží, Nivy centrum a Central v Ružinove, Vivo! v Novom Meste, Shopping Palace Zlaté piesky, Bory Mall v Lamači a mnoho menších majú asi vytvoriť dojem európskeho Dubaja. Rovnako to však vytvára zdanie, že Bratislava nemá ujasnené, akým smerom sa chce uberať.
Nivy pôsobia vďaka zvoleným materiálom a konštrukciám efektne. Prípadné pozitívne pocity môžu niektorých návštevníkov prejsť ihneď po vyjdení z budovy, kde dostala priestor síce zrekonštruovaná, ale stále intenzívna a široká dopravná tepna. Nivy mohli byť do lokality zasadené lepšie, čo vyvoláva diskusiu o vhodnosti miesta aj o zvolenom koncepte. Po jednom roku sa však komplex stal pevnou súčasťou nového komerčného centra Bratislavy. Do akej miery bude udržateľný, ukáže budúcnosť - na ďalšie nákupné centrum tu už miesto totiž neostáva.
Pozrite si výstavbu Nív vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac