Adrian Gubčo 23.03.2017 12:00

Bratislavský monorail (lanovka): Ako ďalej?

Od oznámenia zámeru spoločnosti HB Reavis vybudovať v rámci riešenia dopravy v súvislosti s výstavbou zóny Nivy nový dopravný systém elektrickej dráhy (pričom sa zvažuje určitá forma monorailu alebo lanovky) prešli vyše dva týždne. Hejteri sa už vybúrili a preto je čas s chladnou hlavou zhodnotiť objektívne fakty a nájsť zásadné body, ktoré viedli k návrhu dopravného systému v danej podobe, ako aj odpovedať na otázku, ako pristupovať k projektu.

Nadzemná elektrická dráha v novom downtowne. Zdroj: HB Reavis

Za dobu od oznámenia zámeru sa posunula príprava projektu, a preto bol developer schopný upresniť niekoľko základných bodov.

Prvým zásadným je trasovanie. Budúca dráha by mala viesť tak, ako je zobrazené na vizualizácii nižšie, pričom východzia stanica bude v blízkosti Ekonomickej univerzity, pokračovať bude cez územie Nového Lida, kde vznikne záchytné parkovisko vo forme garážového domu a výhľadovo aj prestupný terminál medzi dráhou a železnicou. Následne dráha preklenie Dunaj východne od mosta Apollo, kde bude ďalšia stanica na niekdajšom pozemku Ryba, ktorý HB Reavis medzičasom kúpil, a zaústená bude do Chalupkovej ulice. Tu bude nateraz aj konečná stanica s ďalším garážovým domom, ako aj vstup do Stanice Nivy.

HB Reavis túto dráhu predstavuje ako doplnkové dopravné riešenie pre Bratislavu, nie nosné, ktoré sa však stane súčasťou ponuky verejnej dopravy v meste. Trasu už developer technicky zadefinoval, momentálne sa pracuje na konkrétnom technologickom riešení samotnej dráhy.

Podľa informácií od developera, aktuálne sa diskutuje s viacerými spoločnosťami, pričom hlavnou témou je lanová technológia - či pôjde o jedno lano, dvojlano či trojlano, alebo či bude kabínka zachytená zhora alebo zdola. Z tohto popisu je zrejmé, že developer sa priklonil ku verzii s "lanovkou", hoci pôvodne preferoval monorail.

Problémom monorailu však bolo premostenie Dunaja, ktoré by bolo pri "lanovke" oveľa jednoduchšie. Takto bude dráha vo výške zhruba 25-30 metrov, šírka koridoru pre ňu je asi 20 metrov, plánovaná kapacita je asi 3- až 4-tisíc pasažierov za hodinu. Kapacita samotných kabín by bola 10-15 ľudí, pričom počet kabín by tak dosiahol číslo 90, prípadne 30-35 ľudí s počtom kabín 40. Preverujú sa však aj ďalšie štyri varianty. Celú trasu by mal pasažier prejsť z východzej stanice až do cieľa za 8 minút.

Autori myšlienky uvádzajú, že hlavnými výhodami je modularita, teda možnosť ďalšieho rozširovania siete (čo mesto podľa mojich informácii napriek svojim zdržanlivým mediálnym vyhláseniam už aktívne rieši, pričom otvorilo možnosť predĺženia trasy až na Trnavské mýto), technická realizovateľnosť, odolnosť voči klimatickým podmienkam (systém by mal byť funkčný aj počas silného vetra) alebo ekologickosť. Finálna verzia projektu by mala byť čoskoro známa, aktuálne realizuje feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti), no celkovo sa na projekte robí v spolupráci s Brastislavským samosprávnym krajom a s ďalšími dotknutými úradmi už asi trištvrte roka.

Význam danej investície developer odôvodňuje plánovaným developmentom v oblasti Mlynských Nív - len HB Reavis plánuje do zóny investovať približne miliardu eur, v rámci čoho treba rátať Stanicu Nivy, dokončené Twin City a ďalšie projekty na južnej strane ulice Mlynské nivy, ale aj budúce nové Apollo Business Centrum.

Projekty však pripravujú aj ďalší hráči - Sky Park od Penta Investments, Cvernovku od YIT Slovakia, Klingerku od J&T Real Estate, ako aj ďalšie zámery - to všetko sú masívne investície, ktoré zásadne pozmenia fungovanie celého mesta. Prirodzene to vyvolá aj obrovské dopravné nároky, ktoré existujúce komunikácie a parkovacie kapacity (preto parkovací dom už v Petržalke) ani s úpravami nie sú schopné uniesť.

Bolo tak nevyhnutné nájsť kapacitnejší systém verejnej dopravy, ktorý by časť záťaže odľahčil, a to čím skôr, keďže dostavba Stanice Nivy sa plánuje už v roku 2020. Aby sa procesy urýchlili, developer sa rozhodol pre systém nezávislý od mestských systémov (kvôli čomu by musel spolupracovať s mestom), ako aj požiadať o status významnej investície, čo by znamenalo prekonanie mnohých administratívnych prekážok a uľahčenie schvaľovacieho procesu, čo je v Bratislave ďalšia nástraha, keďže len udelenie záväzného stanoviska môže podľa Inštitútu urbánneho rozvoja trvať dlhšie ako polroka. Ak HB Reavis nechce okamžite po dokončení projektov v oblasti čeliť každodenným dopravným kolapsom (čo by zhoršilo jeho pozíciu pri ďalšom predaji projektov), musí konať čím skôr.

Trasovanie nadzemnej elektrickej dráhy. Zdroj: HB Reavis

Množstvo ľudí kritizovalo projekt, od zbytočných poznámok typu "megalomanský", po racionálnejšiu kritiku, smerujúcu k otázke uprednostnenia "lanovky" napríklad pred električkou, ktorá by bola koncepčnejším, kapacitnejším a do budúcna výhodnejším riešením. Na tomto názore nemožno nič vytknúť - predĺženie električkových tratí do oblasti Mlynských Nív je kľúčovou výzvou pre dopravnú politiku Bratislavy.

Problémom však je, že mesto Bratislava (teda Magistrát) žiadnu reálnu dopravnú politiku nie je schopné pripraviť. Množstvo komentátorov sa pokúšalo nájsť zmysel celého projektu nadzemnej elektrickej dráhy. Príčinou, prečo však táto idea vôbec vznikla, je absolútna nemohúcosť mesta pri akejkoľvek téme s výnimkou marketingu, čo pre developera znamená, že je nútený hľadať vlastné riešenie problému ideálne bez toho, aby do toho mesto mohlo vstupovať.

Preto neplatí ani komentár Trendu, že v prípade štatútu udelenia významnej investície ide (prioritne) o precedens do budúcna, aby sa uľahčilo schvaľovanie developerských zámerov. To je len podružná téma, ktorá je však ďalším dokladom toho, že schvaľovací proces v Bratislave je neskutočne pomalý, čo mestu vôbec neprospieva.

Príbeh bratislavskej nadzemky tak nie je príbehom megalomanského investora a jeho bláznivých nápadov, ani mesta, ktorému developeri nanucujú svoje predstavy. Je to príbeh chaosu, v ktorom dnešné mesto je (vlastnou vinou!), čo dosiahlo také rozmery, že developeri sami riešia problémy Bratislavy so snahou za každých okolností sa vyhnúť Magistrátu, ktorý nie je relevantným partnerom na diskusiu pre nikoho.

Ak sa teda pýtame, či bratislavská nadzemka, či už vo forme monorailu, alebo "lanovky" áno alebo nie, treba si uvážiť možnosti. Buď povieme nie, hoci nikto zatiaľ nepredložil realitou podložené dôvody, prečo by to tak malo byť, a vo výsledku dostaneme dopravný kolaps, pričom je vysoko pravdepodobné, že do r. 2020 nebude električková trať na Mlynských Nivách ani na papieri.

Alebo povieme áno, a dostaneme riešenie, ktoré poskytuje akú-takú alternatívu, bude bezkolízne, ekologické, do budúcna rozširovateľné a predovšetkým, bude platené zo súkromných peňazí, čiže ak sa daný projekt ukáže ako neúspešný, utrpí tým len investor a Bratislava aspoň získa turistickú atrakciu.

Nech to však už dopadne akokoľvek, celý príbeh nadzemky je výrečným obrazom úpadku, v akom funguje Magistrát mesta Bratislava.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.