Adrian Gubčo 29.05.2020 11:10

Práce na búraní Apollo Business Center opäť pokračujú

Pandémia koronavírusu COVID-19 zasiahla viacero developerov a projektov. Asi najznámejším z nich je HB Reavis, ktorý pripravuje výstavbu kancelárskeho kompexu Nové Apollo. Ešte predtým musí zrovnať so zemou pôvodné Apollo Business Center, ktorého asanácia bola v uplynulých týždňoch pozastavená. Búranie sa však teraz opäťť spúšťa.

Asanácia Apollo Business Centra, fotografia z 29.5.2020

Informáciu o obnovení asanačných prác potvrdil pre TASR aj samotný investor. „V priebehu týždňa opäť privezieme všetku potrebnú techniku a postupne dokončíme rozoberanie celej budovy, ktorú sme ešte v marci stabilizovali a práce na nej prerušili,“ informoval HB Reavis. Aktivita sa na stavenisku skutočne rozbehla, búracie mechanizmy už začali demolovať aj druhý objekt, ktorý bizniscentrum pôvodne tvoril.

V blízkej dobe by tak mal zaniknúť posledný zvyšok fasády, orientovaný do Prievozskej ulice. Takisto by sa mala začať demolácia budovy od Turčianskej ulice, kde je už nejakú dobu uzavretý jeden z pruhov. Dokedy budú práce trvať, developer neprezradil. Pôvodne sa však odhadovalo, že asanácia bude ukončená vo februári, hoci v polke mesiaca bolo zrejmé, že sa daný termín nestíha. V tomto prípade očakávam, že by mohli byť práce ukončené do konca júna.

Demolácia Apollo Business Centra, ktoré bolo dokončené len v roku 2005, je dôsledkom kritických problémov so statikou, ktoré si vyžiadali jeho okamžité uzatvorenie a vyprázdnenie v roku 2015. Pôvodný developer HB Reavis sa k projektu vrátil a dlhšie hľadal nový spôsob jeho využitia. Nakoniec bolo rozhodnuté o nutnosti zbúrania budovy, keďže jej rekonštrukcia sa ukázala ako nereálna.

Developer tak prišiel s novým konceptom kancelárskeho komplexu, ktorý zároveň lepšie odráža aktuálne technologické a trhové požiadavky. Spustenie výstavby by malo byť teoreticky možné okamžite po ukončení búracích prác. Projekt už má k dispozícii stavebné povolenie.

Mechanizmy sa už pustili aj do druhého objektu, patriaceho k pôvodnému Apollu

Na mieste pôvodného bizniscentra má vzniknúť Nové Apollo, mohutná osempodlažná budova s centrálnym átriom a výrazným hlavným vchodom, nasmerovaným do Prievozskej ulice smerom k Nivy Tower. Komplex bude poskytovať 48.472 metrov štvorcových kancelárií, 3.647 metrov štvorcových retailu a 484 parkovacích miest v troch podzemných podlažiach.

Špecifikami Nového Apolla má byť najväčšia plocha na podlaží (floorplate) v rámci strednej Európy, alebo „bike hub“ s cyklokaviarňou, obchodom, požičovňou a servisom. K doplnkovým službám má patriť eventový priestor, HB Reavis sem chce priniesť aj svoje kancelárske koncepty, napríklad QUBES, v rámci ktorých poskytuje plug-in kancelárie so servisom, alebo HubHub.

Architektonický koncept vypracovala britská kancelária Make Architects, ktorá už s developerom spolupracuje na masívnej schéme Agora v Budapešti. V prípade Nového Apolla bude výraz budovy moderný s miernymi odkazmi na industriálnu minulosť územia. Dlhé horizontálne pásy jednotlivých podlaží majú byť narušené vertikálnymi pásmi výťahových a schodiskových šachiet, architekti sa plánujú vrátiť aj k zaobleným rohom budovy v jej východnej časti.

Nové Apollo má údajne priniesť aj niekoľko benefitov pre mestskú časť, teda Ružinov. Onoho času starosta informoval, že s developerom uzavrel dohodu a vyvolaných investíciách v podobe vybudovania dodatočných parkovacích kapacít, segregovanej cyklotrasy alebo obnovy športovísk. Mimoriadne zaujímavou úlohou je však vytvorenie koncepcie nového profilu ulice Mlynské nivy, ktorá by sa mohla premeniť na príťažlivý moderný mestský bulvár. V hre je aj umiestnenie električky v stredovom páse, hoci podľa posledných náznakov sa preferuje variant vedenia trate po Prístavnej ulici.

Nové Apollo bude napriek tomu, že nejde o výškvú budovu, jedným z najväčších bizniscentier v Bratislave. Pre developera bude jeho naplnenie náročnou úlohou, kedže sa dnes len v novom bratislavskom downtowne budujú mimoriadne rozsiahle kancelárske kapacity. Otázny bude aj dosah pandémie koronavírusu COVID-19, ktorý okrem toho, že spomalil asanáciu a oddialil spustenie výstavby, môže prispieť aj k výraznejšej zmene trendov pri formovaní pracovného prostredia.

Doterajší koncept kancelárskych budov môže prejsť vplyvom pandémie zmenami. Zdroj: HB Reavis

Vo svete už prebieha aktívna diskusia, ako pandémia zmení budúcnosť pracovísk a zvlášť kancelárskych priestorov. Združovanie veľkého množstva pracovníkov, zvlášť v masívnych open-space kanceláriách, sa začína považovať za veľký problém, kedy sa k výhradám z nedostatku súkromia pridávajú aj zdravotné riziká. Problém by podľa viacerých zdrojov mohli mať aj co-workingové priestory, komunitné priestory v administratívnych centrách alebo niektoré bežné časti kancelárskej práce – najmä mítingy.

Za najhorúcejší trend sa považuje masívny nárast vplyvu práce z domu. Pandémia donútila mnohých pracovníkov preniesť svoje aktivity na doma, pričom viacero veľkých korporácií ráta s daným riešením na dlhé mesiace dopredu, hoci sa v našom prípade už opatrenia začínajú uvoľňovať. Ako jedna z možností do budúcna sa navrhuje zníženie potreby esenciálnej pracovnej sily na pôvodnom pracovisku, kým zvyšní zamestnanci budú prichádzať menej často a v menších skupinách.

Nakoniec sú tu ešte zmeny v samotnom dizajne kancelárskych priestorov. K prvým riešeniam má patriť určenie bezpečnostných odstupov medzi jednotlivými pracovnými stanicami, zvýšenie podielu bezdotykových aktivít (napríklad otváranie dverí, zadávanie podlažia vo výťahu a i.), rozšírenie chodieb a, samozrejme, oživenie formátu uzavretých kancelárií.

Je zrejmé, že všetky tieto aspekty radikálne zmenia dizajn kancelárskych komplexov, nielen vnútri, ale aj navonok, a budú mať dôsledky aj pre urbanizmus miest – za predpokladu, že skúsenosť z pandémie naozaj zatrasie svetovou spoločnosťou a neodznie po pár mesiacoch, keď sa uvoľnia opatrenia. Pre dnes bežne budované kancelárske kampusy, centrá s obrovskými otvorenými podlažiami a teoreticky aj výškové budovy, nehovoriac o ich developeroch, by to mohlo znamenať problém.

Výrazne sa to týka aj HB Reavisu, ktorý sa sústredí práve na kancelárie a nákupné centrá, teda tie sektory, ktoré zaznamenali v poslednom období zásadný otras. Výrazným spôsobom by to mohlo ovplyvniť firemné stratégie, keďže v prípade Bratislavy sa firma sústredí na budovanie masívnych kancelárskych komplexov, ktoré nezriedka využívajú centrá zdieľaných služieb. Tieto budú pandémiou mimoriadne zasiahnuté a ich budúcnosť sa aj v kontexte rozvoja umelej inteligencie nevidno veľmi pozitívne.

Napriek všetkým varovaniam si však nemyslím, že prichádza doba, kedy bude väčšina ľudí pracovať z domu a prestane výstavba veľkých administratívnych centier. Ako sa pre BBC vyjadrila Amanda Stanaway, architektka v austrálskej kancelárii Woods-Bagot (v Bratislave súťažili na návrh zástavby Yosaria Plaza), popri pracovnej výkonnosti sa opomína zásadný aspekt kancelárskej práce. „Áno, väčšina ľudí pracuje, aby zarábala peniaze, pracujeme však aj preto, lebo sa radi stretávame a tvoríme nápady a riešime problémy,“ vysvetľuje A. Stenaway. „To nám v posledných týždňoch chýbalo. Pocit prepojenosti je pre ľudskú rasu zásadný.“

Pri pohľade na ľudskú evolúciu sa skutočne ukazuje, že s rastom vyspelosti a komplexity ľudskej spoločnosti dochádzalo skôr k intenzívnejšiemu združovaniu. Aj také trendy, ako suburbanizácia, sa postupne obracajú, kým napríklad tzv. internetová revolúcia v 90-tych rokoch 20. storočia, kedy sa taktiež verilo, že moderné technológie zmenia tradičný model kancelárskej práce smerom k home-office, dopadla fiaskom. Hoci dnes je technológia niekde inde, základne ľudské charakteristiky prepísať nedokáže.

Pozorovať vývoj v najbližích mesiacoch tak bude mimoriadne zaujímavé. Impakt na ľudské správanie, ale aj podobu miest, môže byť obrovský. Tieto zmeny sa citeľne dotknú aj Bratislavy.

Pozrite si priebeh asanácie Apollo Business Centra vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.