Adrian Gubčo 12.06.2023 18:31

S krížikom po funuse. Je ľahké kritizovať, keď sa nedá nič zmeniť

Na Trnavskej ceste vrcholí rekonštrukcia športovej haly Pasienky. Nové Národné basketbalové centrum, ktoré tu má vzniknúť, má priniesť radikálne lepšie podmienky pre organizáciu športových, ale aj kultúrnych podujatí. Cenou za to sú radikálne zásahy do architektúry budovy, ktorú bolo možné označiť za ikonickú. Kritika prichádza neskoro.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Unikátna. Toto slovo pomerne presne definuje architektúru a konštrukčné riešenie športovej haly na Pasienkoch od architekta Jozefa Chovanca a inžiniera Jozefa Poštulku. V čase ukončenia výstavby v roku 1962 išlo len o druhú stavbu takéhoto typu na celom svete (prvá bola v USA). Kombinácia tvaru, subtílnosti, ľahkosti či vzdušnosti z nej urobila charakteristickú súčasť športovej zóny v tejto časti Bratislavy a obľúbené miesto pre konanie súťaží, koncertov aj verejných stretnutí.

Budova v posledných rokoch chátrala a pripomínala skôr obrovský reklamný nosič. Z významného diela povojnovej modernej architektúry sa stal príklad divokého kapitalizmu a jeho dosahu na architektonické hodnoty. Situácia nebola omnoho lepšia ani vnútri haly, na začiatku tretej dekády tohto storočia už nebolo možné organizovať medzinárodné zápasy. Mnohí odborníci aj laici sa obávali úplného zániku budovy.

V roku 2021 však bolo potvrdené, že hala bude zrekonštruovaná a stane sa z nej Národné basketbalové centrum (NBC). Za týmto účelom bolo zriadené občianske združenie, ktoré vystupuje ako investor, ako aj udelená vládna dotácia vo výške 8,5 milióna eur. Stavebné práce sa naplno rozbehli v priebehu roka 2022, kedy sa začala odhaľovať aj nová podoba športového stánku.

Ako sa ukázalo, rekonštrukcia, spojená so zateplením a výmenou okien, priniesla radikálnu zmenu pôvodnej architektúry objektu. Transparentnosť a ľahkosť, ktorou bola typická (predtým, ako bola oblepená reklamou), nahradila masívnosť a nepriehľadnosť. Investor totiž v záujme zlepšenia energetickej bilancie stavby zamuroval pôvodné okná a nahradil ich preskleniami, ktoré majú asociovať originálnu podobu.

Výsledok je prinajlepšom rozpačitý. Hoci časť verejnosti dané riešenie víta, najmä odborníci sú zhrození. Ide o trestuhodný paškvil – zaznieva z profesionálnej obce. Zaniklo jedinečné architektonické dielo, ktorého hodnota je nenávratne preč. Kritici sa zhodujú, že „zachovanie ikonického vzhľadu haly“, o ktorom hovoril investor, sa nenaplnilo. Projekt sa razom zaradil medzi príklady zlého prístupu k povojnovej modernej architektúre v novej publikácii Správa o slovenskej architektúre s príznačným akronymom SOS A.

Ako to už ale býva, masívna mediálna kritika a reakcia prichádza v čase, kedy sa s tým nedá nič robiť. Investor sa nezachoval k výnimočnému dielu správne, na druhej strane ale budova nie je pamiatkou, mala objektívne prevádzkové problémy a potrebovala rekonštrukciu. Väčšina bojovných reakcií je úplne zbytočná. Mali prísť v čase, keď sa už o plánoch na prestavbu vedelo, ale realizácia prác sa ešte nespustila.

Zámer na obnovu stavby nebol napokon tajný. O pláne informovala v rámci povinného zverejňovania vláda – koniec-koncov, získal vládnu dotáciu – aj viaceré médiá. Väčší priestor však téme venovali športové noviny ako odborné magazíny. Tie obišli správu, že sa pripravuje generálna rekonštrukcia „jedného z najlepších diel domácej architektúry prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov“, mlčaním.

Nejde pritom o projekt vo vzdialenom meste (od Bratislavy), napríklad v Martine, kde podobným mlčaním prešlo katastrofálne zateplenie miestneho Prioru od Ivana Matušíka. Ide o halu na križovatke dvoch kľúčových bratislavských dopravných tried. Je šokujúce, že v čase, kedy to bolo témou, sa neobjavilo volanie po väčšej transparentnosti či po architektonickej súťaži. Zdá sa, že len na tomto webe bola vznesená požiadavka po riešení vo forme súťaže – nanešťastie, očividne nebola artikulovaná dostatočne dôrazne.

Išlo o jediné riešenie, ako ochrániť architektonické hodnoty pred devastáciou. Zo strany Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV sa síce objavili pokusy o zápis budovy medzi NKP, boli však opakovane neúspešné. Za danej situácie bolo najvhodnejším riešením hľadanie konštruktívneho postupu s investorom. Nanešťastie, hľadanie kompromisu nepatrí medzi silné stránky verejnej diskusie na Slovensku, ani keď ide o uznávaných a renomovaných odborníkov alebo intelektuálov.

Tí teraz môžu pohodlne hromžiť bez potreby ponúknuť akékoľvek riešenie - škoda sa už stala. Za takýchto okolností je najjednoduchšie kritizovať, keďže ide o kritiku bez zodpovednosti. Nádej niektorých komentátorov, že aktivizácia verejnosti aspoň povedie k prevencii obdobných situácii do budúcna, považujem za naivnú. V oveľa väčšej miere slúži toto vyhraňovanie sa snahe o zaradenie sa do toho „správneho“ kmeňa. O pamiatky ide až v druhom rade.

Fotografie z 8.6.2023. Pozrite si rekonštrukciu Národného basketbalového centra vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.