Adrian Gubčo 11.11.2019 15:33

Obnova Rusovského kaštieľa sa spúšťa revitalizáciou parku

Kaštieľ v Rusovciach patrí k najzaujímavejším, ale aj najzanedbanejším pamiatkam v Bratislavy. Veľkolepá neogotická stavba s priľahlým parkom bola dlhodobo predmetom súdnych sporov, tie sa však medzičasom vyriešili a areál má po novom slúžiť pre reprezentačné účely štátu. Obnova sa spúšťa revitalizáciou zelených plôch.

Zdroj: Úrad vlády SR

Práce sa spustili v priebehu minulého týždňa v podobe arboristických úprav. Ide o prvú časť revitalizácie celého areálu, trvať by mali približne 12 mesiacov. Informoval o tom Úrad vlády SR (ÚV SR) vo svojom vyjadrení pre TASR. Vstup do areálu momentálne nie je povolený.

Práce sa spustili po úspešnom verejnom obstarávaní, v ktorom zvíťazila spoločnosť A.I.I. Technické služby. Jednotlivé zásahy sa týkajú zdravotných, redukčných či presvetľovacích orezov a budú podľa ÚV SR vedené skúsenými odborníkmi – arboristami. Hodnota zákazky je 857.040 eur.

V rámci prác je možné, že niektoré stromy budú vyrúbané, rovnako ako bude redukovaný objem náletov, ktoré teraz v parku rastú priveľmi husto. Konkrétnym výrubom má predchádzať komplexná inventarizácia, aby sa zabránilo podozreniam, že ide o samoúčelné rúbanie, a vyrúbané budú len nebezpečné stromy. Na druhej strane, vysadených bude 114 stromov, 755 kríkov, 17.029 kusov trvaliek a 341.805 kusov okrasných cibuľovín.

Tieto práce vytvoria základ pre ďalšie etapy revitalizácie parku a zlepšenie možností jeho využívania pre širokú verejnosť. „Cieľom rekonštrukcie je vrátiť priestoru prírodno-krajinársky charakter. Ponechať základný koncept – striedanie zatienených plôch so stromami s rozvoľnenými zatrávnenými, pričom pribudnú trvalkové záhony v zatienených častiach na oživenie priestoru a aj veľa okrasných cibuľovín. Historicky sa vraciame do obdobia Lónyayovcov. To je rok 1906 a trošku neskôr, takže zachováme terasové úpravy, terasovú (tzv. japonskú) záhradu, vodnú vežu a podobne,“ povedala autorka projektovej dokumentácie a krajinná architektka Tamara Reháčková.

Okrem revitalizácie parku sa pripravujú ešte dve obstarávania – jedno na technický dozor investora a druhé na obstaranie zhotoviteľa diela, t.j. na samotnú rekonštrukciu kaštieľa a čeľadníka, ktorý je súčasťou areálu. Tieto obstarávania by mal ÚV SR vyhlásiť v priebehu tejto jesene.

Predpokladá sa, že rekonštrukcia Rusovského kaštieľa by mala vyjsť na 75 miliónov eur, z toho 54,9 miliónov by mal stáť kaštieľ, 17,5 čeľadník a 3,3 milióna park. Zdrojom financovania je štátny rozpočet, príp. zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu.

Samotný kaštieľ bude slúžiť, ako bolo povedané, pre reprezentačné účely štátu, park a čeľadník však budú verejne prístupné. V čeľadníku by mal byť priestor pre múzeum, reštauráciu, komunitné centrum a sobášnu sieň.

Dokončenie revitalizácie celého areálu, vrátane kaštieľa, čeľadníku i parku, sa očakáva v roku 2023.

Na zrekonštruovaný kaštieľ v Rusovciach sa napriek tomu, že ide o verejný projekt, nerobila architektonická súťaž. Zdroj: Úrad vlády SR

Rekonštrukcia kaštieľa aj parku bola bližšie predstavená v prvej polovici roku 2018 a priniesla obrovský záujem verejnosti. Nanešťastie, tento záujem nebol vyvolaný tým, že by obyvatelia túžobne očakávali tento projekt, ale katastrofálnou formou jeho prezentácie, z ktorej vyplýva, že rekonštrukcia môže byť aj pri svojom veľkorysom rozpočte na veľmi zlej úrovni.

Zverejnený návrh rekonštrukcie bol taký zlý, že aj novinári, ktorí boli prítomní na jeho oficiálnom predstavení, sa zaskočene pýtali, či ide o staré vizualizácie z 90-tych rokov 20. storočia. Architekt rekonštrukcie Jaroslav Meheš však tvrdí, že ide o nový projekt, ktorý je podľa neho dostatočne dobrý. Opačný názor má Slovenská komora architektov, ktorá apelovala na Vládu SR, aby na tak významný projekt vyhlásila architektonickú súťaž.

Niečo podobné sa udialo už v roku 2015, kedy SKA poslala na Úrad vlády otvorený list, žiadajúci súťaž, reakciou bolo podanie návrhu na disciplinárne konanie voči predsedovi SKA. Najnovší apel sa stretol s pozitívnejšou reakciou Predsedu Vlády SR, ktorý prisľúbil, že rekonštrukcia sa nebude týkaž interiéru, to však nestačí. Rusovský kaštieľ nateraz vyzerá byť odsúdený na gýčové riešenie, ktoré bude národnou hanbou.

V blízkych krajinách – nielen geograficky, ale aj kultúrne – ako Česko alebo Maďarsko, sa stretávame s tým, že pri zásahoch do najvýznamnejších reprezentačných budov sa dbá na špičkovú kvalitu architektúry, dizajnu či verejného priestoru. Dôkazom sú zásahy na Pražskom hrade, kde je dobrou tradíciou, že každý prezident tu zanechá po sebe čosi hodnotné, alebo rekonštrukcia okolia parlamentu v Budapešti na Kossuthovom námestí. Vysoká úroveň zásahov svedčí aspoň navonok o vysokej úrovni štátu ako takého, čoho sú si obstarávatelia týchto úprav vedomí.

Na Slovensku sa naopak vedúci činitelia štátu predháňajú v tom, kto prerazí pri zásahoch do verejného priestoru dno. V minulosti takto pribudla socha Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, kde sochy nemajú z historicko-architektonického hľadiska čo hľadať, pred niekoľkými mesiacmi zas bol pred Národnou radou Slovenskej rady osadený vlajkový stĺp, ktorý vznikol v absolútne nevhodnom kontexte a v slabej kvalite.

Oproti rozsahu rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach a jej finančnej náročnosti však ide o drobnosti. Oveľa väčší je aj význam, keďže v kaštieli sa budú pravdepodobne usporadúvať stretnutia na najvyššej úrovni s hlavami štátov a monarchami, recepcie a komornejšie konferencie. Lídri ostatných štátov a s nimi prichádzajúca svetová tlač tak namiesto toho najlepšieho slovenského dizajnu, citlivo spojeného s pôvodnou architektúrou, možno uvidia nedostatočnú kultúrnu úroveň obstarávateľov týchto riešení. Smutné je, že všetky doterajšie režimy si význam architektúry uvedomovali a aktívne s ňou pracovali, vrátane tých totalitných.

Zdá sa, že kaštieľ v Rusovciach, jednu z najpríťažlivejších pamiatok v Bratislave, ktorá by mohla byť reprezentatívnym symbolom slovenskej štátnosti, čaká osud dokladu jednej éry, kedy akékoľvek pokusy o kultivovanosť nahradili malicherné záujmy a hrubosť. Nanešťastie sa však ukazuje, že ide o celospoločenský problém.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.